Lastovička obyčajná: Sťahovavý vták, jeho hniezdenie a ochrana
Lastovička obyčajná alebo domová (lat. Hirundo rustica) je malý čierno-biely vtáčik, ktorý je od nepamäti symbolom príchodu jari do našich končín. Je to milý vtáčik, nebojí sa ľudí, v sídlach aj hniezdi a je veľmi užitočný. Jeho potravou je nekonečné množstvo múch a iného hmyzu obťažujúceho človeka. Lastovičky obývajú predovšetkým vidiecku poľnohospodársku krajinu. Vyskytujú sa v Európe, Ázii, na severe Afriky a v Severnej Amerike. Rozšírená je po celom území Slovenska od nížin až do výšky 1300 m. Jej životným prostredím je otvorená krajina, polia a lúky, mestá a dediny.
Lastovička obyčajná (Hirundo rustica) má štíhle telo prispôsobené na dlhotrvajúci let, počas ktorého si loví potravu. Živí sa totiž výlučne hmyzom, ktorý chytá počas neúnavného poletovania vo vzduchu. Kŕmi sa najmä muchami, ktoré loví zobáčikom otvoreným dokorán. Potravu, ktorou je výlučne hmyz, chytajú v letku. Sú to obratný a rýchli letci, často lovia nad zemou či vodnou hladinou. Počas letu aj pijú vodu. V závislosti od počtu mláďat v hniezde ich kŕmia v priemere až 440-krát denne. V tomto tempe dokážu uloviť za deň viac hmyzu, ako sami vážia. V regulácii hmyzu majú tak nenahraditeľnú úlohu.
Migrácia a návrat
Lastovičky sú sťahovavé druhy a koncom leta húfne odlietajú z nášho územia do ďalekej južnej Afriky, kde prečkávajú zimu. Pred sťahovaním do teplých krajín sa zhlukujú do veľkých kŕdľov. Často pokryjú dlhé metre telegrafných drôtov svojimi čiernymi telíčkami, takže vyzerajú ako noty na notovej osnove. Ich púť za teplom môže trvať až päť týždňov. Zimoviská majú až v južnej Afrike. Koncom marca a začiatkom apríla sa vracajú k nám, domov, do svojho rodiska. Následne letia na sever a svojou migráciou kopírujú príchod jari naprieč južnou Európou, až kým nedorazia na Slovensko. Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak. Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri. Obdivuhodné sú letecké schopnosti lastovičiek. Dokážu letieť aj tri dni v kuse a počas letu sa dokonca aj vyspia. Počas jednej migrácie preletia až tridsaťtisíc kilometrov. Do tohto úctyhodného čísla sú zarátané aj jesenné prelety pred ich odletom do zimovísk. Mnoho lastovičiek mieri až na sever Európy. Za svojho národného vtáka ich považujú napríklad v Estónsku. Hniezdia aj na severe Nórska, teda až za severným polárnym kruhom. Keď si predstavíme, že mnohé z nich zimujú až na juhu Afriky, ich prelety sú fascinujúce. Žiaľ, mnoho lastovičiek takúto náročnú cestu nezvládne a uhynie.
Lastovička obyčajná zvládne bez mapy či navigácie náročnú cestu domov a najradšej sa vracia na rovnaké miesto a do rovnakého hniezda. Aj po niekoľko tisíc kilometrov dlhom lete sú schopné sa vrátiť k miestu, kde sa vyliahli, alebo kde naposledy hniezdili. Podarí sa to len časti z tých, ktoré sa na migráciu vydali na konci minuloročného leta.
Hniezdenie a stavba hniezda
Lastovičie hniezda nájdeme na domoch, v stajniach, v stodolách, ale aj v obytných miestnostiach. Pôvodne hniezdili lastovičky v jaskyniach a pod skalnými prevismi. V súčasnosti si svoje hniezda stavajú predovšetkým na ľudských stavbách - často v kôlňach, pod mostmi, rímsami domov a v hospodárskych budovách. Môžu byť umiestnené na hrade alebo tráme v uhle pod stropom. Miskovité hniezda, na ktorých stavbe sa podieľajú obaja rodičia, si lastovičky stavajú z blata, zo slamy, z trávy a pierok vtákov, prípadne zo srsti zvierat. Materiál nosia na stavbu v zobáčikoch a lepia ho po hrudkách na miesta pod stropom na plochy s drsným povrchom, ktoré sú predpokladom dobrej stability hniezd aj v nepriaznivom počasí. Takto hniezdo - s drobnými úpravami - vydrží aj niekoľko rokov. Hniezdo používajú viac rokov. Hniezdne lôžko je vystlané perím. Oba druhy si hniezda budujú z hlinených guľôčok zmiešaných so slinami. Konštrukčne sa však líšia. Kým lastovička vytvára otvorené hniezdo v tvare polgule, belorítka buduje uzatvorené hniezdo s malým otvorom, do ktorého vlieta.
Samička znáša štyri až päť vajec, na ktorých sedí sama približne dva týždne. Znáša 4 - 5 škvrnitých vajec, sedí na nich len sama 13 - 15 dní. Starostlivosť rodičovského páru o potomstvo trvá asi tri týždne. O mláďatá sa starajú obaja 20 - 22 dní. Hneď, ako je hniezdo pripravené, samice doň kladú štyri až šesť vajíčok.
Lastovička domová - umelé hniezdo
Ochrana a ohrozenie
Žiaľ, počet lastovičiek v posledných desaťročiach neustále klesá, aj keď pokles ich výskytu nie je alarmujúci - označovaný je ako mierny. Odborníci hovoria, že ich úbytok súvisí najmä s novými trendmi využívania poľnohospodárskej krajiny, predovšetkým s pestovaním monokultúr a intenzívnou chemizáciou sprevádzajúcou rastlinnú výrobu, v dôsledku čoho je v krajine čoraz menej hmyzu, od ktorého sú lastovičky existenčne závislé. Úbytok hmyzu je spájaný aj so znižovaním chovu hospodárskych zvierat. Keďže následne zanikajú maštale a iné hospodárske budovy, lastovičky strácajú svoje prirodzené hniezdiská. V posledných rokoch mnohí z nás isto pozorujú významný pokles lastovičiek aj belorítok v našej prírode. Jeden z najvýznamnejších je, že sme postupne významne upustili od chovu vlastných hospodárskych zvierat. To spôsobuje pokles stavov lietajúceho hmyzu v okolí našich príbytkov. Zároveň populácie hmyzu ako takého klesajú naprieč Európou vplyvom chemizácie prostredia, globálneho otepľovania a degradácie biotopov. Aby toho nebolo málo, ešte aj v tejto, pre vtáky náročnej situácii, sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí zhadzujú už vybudované vtáčie hniezda, v horšom prípade už aj s potomstvom. Ľudia tak robia z viacerých dôvodov, prevažne z hygienických.
Vzhľadom na neustály pokles populácie týchto operencov patria lastovičky aj belorítky ku chráneným živočíchom. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať, či ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Porušením tohto zákazu sa fyzické osoby dopúšťajú priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu do 9 958,17 eura. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 €.
Hniezdenie lastovičiek, ale aj im príbuzných vtákov možno podporiť vytváraním vhodných podmienok. Treba na to myslieť predovšetkým počas rekonštrukcií rodinných domov, ale aj panelákov a vytvoriť týmto milým operencom vhodný priestor na budovanie hniezd. Lastovičkám ponechajme prístup do podjazdov, maštalí a hospodárskych budov a belorítkam pripravme drsnejšie omietky, na ktorých budú môcť držať ich hniezda. Dnes sú na trhu aj umelé hniezda, ktoré sa inštalujú v rámci obnovy budov tak, aby vymedzili vtákom miesta, kde nebudú spôsobovať problémy. Výhodou umelých hniezd je, že trus vtáčat neznečisťuje fasádu, pretože otvory hniezd smerujú od fasády. Nová fasáda je tak pod hniezdami aj po viacerých hniezdeniach čistá. Keďže konštrukcia hniezd je v porovnaní s prírodnými pevnejšia, mláďatá sú v nich v bezpečí aj pred predátormi.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 - 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania je o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 - 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 - 2014 o 38%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998 a 2001 žiadny. V roku 2014 VU A2bc - zraniteľný. Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC3, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie nie sú hlavne v Európe a majú nevyhovujúci ochranársky status.
tags: #lastovicka #obycajna #rozmnozovanie