Žaburinka menšia (Lemna minor): Nenáročná vodná rastlina s mnohostranným využitím

Žaburinka menšia (Lemna minor) je nenáročná, voľne plávajúca vodná rastlina, ktorá sa vyznačuje až tromi plochými, šošovkovitými a kožovitými lístkami sviežej olivovej farby, dosahujúcimi veľkosť len niekoľko milimetrov. Na rube sploštenej oválnej stonky sa nachádza maximálne dvojcentimetrový korienok, ktorý sa však nijako neupevňuje. Tento makrofyt prijíma živiny celým svojím povrchom.

V našich podmienkach kvitne sporadicky, zvyčajne od mája do júla. Rastlina sa rozmnožuje takmer výlučne vegetatívne, čím rýchlo vytvára súvislé koberce na vodnej hladine. Tieto koberce slúžia ako úkryt a zároveň ako potrava pre ryby, pričom prispievajú aj k zníženiu prehrievania vody.

Rozšírenie a ekologický význam

Žaburinka menšia patrí do skupiny rastlinných obyvateľov hĺbkovej zóny a zároveň je členkou množiny rastlín voľne plávajúcich na hladine. V európskej prírode sa vyskytuje od nížin až po subalpínske regióny, najmä v rybníkoch, mŕtvych ramenách, zatopených lomoch a všeobecne v stojacich vodách, prípadne v mierne tečúcich vodách. Na zimu sa sťahuje do vodného lôžka mimo dosahu mrazu alebo ľadu. Preferuje pokojnú hladinu, ale zvládne aj priame slnko, hoci prednosť dáva tienistým zákutiam.

V prírode sa vyskytuje hlavne v rybníkoch, v tôňach stojatých a pomaly tečúcich vôd, takmer po celom svete (s výnimkou polárnych oblastí). Žaburinka sa veľmi dobre rozmnožuje a vytvára na hladine krásne zelené koberce, ktoré sú vhodným úkrytom a dokonca aj potravou niektorých druhov rýb.

Rozmnožovanie a rast

Vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom z dospelej rastliny vyrastú dve dcérske rastliny, vo všeobecnosti prevláda nad pohlavným rozmnožovaním. V dôsledku toho pomerne rýchlo vytvárajú veľké kolónie a kolonizujú nové vody. V priebehu 16 hodín dokážu zdvojnásobiť svoju biomasu, čo z nich robí jedny z najrýchlejšie rastúcich rastlín vôbec. Na našom území sa dnes žaburinka vyskytuje najmä v rybníkoch, jazerách, kalužiach, odvodňovacích kanáloch a iných stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Keď sú vhodné podmienky, veľmi rýchlo sa rozmnožujú a vytvárajú na hladine zelené koberce.

Optimálna teplota na pestovanie žaburinky je 15 až 30 °C. Pri nižších teplotách rastliny rastú pomalšie, zatiaľ čo vyššie teploty im príliš neprospievajú. Žaburinka môže prežiť pri pH od 5,0 do 9,0, ale najlepšie sa jej darí pri pH medzi 6,5 a 7,5. Keďže ide o plávajúcu rastlinu, nie sú uvedené žiadne špecifické požiadavky na substrát. Je však dôležité umiestniť rastlinu do nádrže s dostatočným množstvom základných živín potrebných na optimálny vývoj.

Využitie žaburinky menšej

Žaburinka menšia má okrem svojho ekologického významu aj široké spektrum praktického využitia. Jej schopnosť ukladať do bunkových stien fosfor, dusík, ťažké kovy a dokonca aj organické toxíny z agrochemikálií a komunálnych odpadových vôd viedla k skúmaniu jej potenciálu v čističkách vôd. Cenou za túto detoxikačnú schopnosť je síce znížená produkcia kyslíka obohacujúceho ekosystém, no jej čistiaci potenciál je nepopierateľný.

V ľudovom liečiteľstve má žaburinka rôzne využitia. Má protizápalové a močopudné účinky, používa sa pri kožných vyrážkach, ekzémoch, opuchoch či uštipnutiach hmyzom a pôsobí ako prevencia zápalov horných dýchacích ciest. Okrem toho pôsobí ako detoxikačný prostriedok, odporúča sa pri chronických reumatických ochoreniach, alergiách, astme či chronickej nádche, používa sa proti hnačke a údajne znižuje hladinu cukru v krvi alebo zastavuje krvácanie. V homeopatii sa používa macerát z čerstvej rastliny na liečbu upchatého nosa.

Žaburinka je tiež cenným krmivom. Vďaka vysokému obsahu bielkovín a vápnika je vhodná pre hydinu, najmä kačice a kurčatá, pričom jej konzumácia môže spôsobiť oranžový odtieň žĺtkov a u nosníc zvýšiť obsah omega-3 mastných kyselín a bielkovín vo vajciach. Z tohto dôvodu sa jej anglický názov odvádza od slova "duck" (kačica).

Okrem toho sa žaburinka malá a žaburinka hrbatá používajú ako testovacie organizmy pri určovaní ekotoxických účinkov škodlivých látok na vodné ekosystémy alebo pri posudzovaní toxicity sedimentov a pôdy. Ich rast je v závislosti od koncentrácie škodlivín obmedzený.

Žaburinka v akváriu a jazierku

V akváriách alebo paludáriách sa žaburinka často objavuje ako nežiadúci hosť, ktorý sa do nádrže dostane s novými rastlinami. V prípade premnoženia, ktoré bráni potrebnej výmene plynov a brzdí rozvoj žiaducich živočíchov aj iných vodných rastlín, je možné ju jednoducho odstrániť pomocou sieťky. Pri premnožení v jazierku alebo rybníku sa odporúča mechanické odstraňovanie pomocou sietí, plávajúcich lán alebo vidličky. Alternatívnou metódou je zarybnenie bylinožravými rybami, ako je amur, alebo podporou prirodzených konzumentov, ako sú kačice.

Keď žaburinka zarastie hladinu a začne tieniť ostatným rastlinkám v akváriu, môžeš ju z časti jednoducho vybrať sieťkou. Skimmer (zberač nečistôt z hladiny) môže pomôcť s odstránením zvyškov.

Taxonómia a druhy

Žaburinka menšia (Lemna minor) je najznámejším zástupcom rodu Lemna, ktorý patrí do čeľade Araceae. V Slovenskej republike sa vyskytujú najmä štyri druhy: žaburinka menšia, žaburinka hrbatá (Lemna gibba), žaburinka trojbrázda (Lemna trisulca) a žaburinka červená (Lemna valdiviana). Žaburinka hrbatá sa od žaburinky menšej líši vypuklými listami na spodnej strane. Žaburinka trojbrázda je ponorená pod hladinou a vytvára reťazovité útvary. Žaburinka červená, pôvodom zo Severnej Ameriky, sa šíri aj v Európe a môže sa stať inváznym druhom.

Botanici rozlišujú 13 rôznych druhov žaburiniek, ktoré sú rozšírené prakticky po celom svete, s výnimkou Arktídy a Antarktídy. V Slovenskej republike sa okrem žaburinky menšej môžete stretnúť aj so žaburinkou hrboľatou a žaburinkou trojfarebnou (pravdepodobne ide o preklep a myslí sa žaburinka trojbrázda alebo hrbatá).

Hoci si to mnohí ľudia neuvedomujú a považujú žaburinku vo vode za signál znečistenia, v skutočnosti je žaburienka účinným čističom vody. Je totiž schopná akumulovať ťažko rozložiteľné látky, ktoré sa do prostredia dostávajú z chemicky ošetrovaných polí alebo komunálnych odpadových vôd. Jej schopnosť rýchleho rastu a relatívne vysoký obsah bielkovín ju robia rastlinou, ktorá je veľmi zaujímavá pre farmaceutický priemysel a génové inžinierstvo.

tags: #lemna #minor #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• cypruštek ´Goldcrest Wilma´ v interiéri aj v záhrade
• Fascinujúci životný cyklus žiab
• Krása antúrie bez starostí
• Kvetinárstvo v Starej Ľubovni a okolí
• Návod na pestovanie frézií a tigrídie