Lieska obyčajná: Všetko o pestovaní, rozmnožovaní a odrodách
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je cenná drevina, ktorá kombinuje úžitkovú aj okrasnú hodnotu. Je to nenáročný ker alebo menší strom, rozšírený po celej Európe a západnej Ázii. Pestuje sa nielen pre svoje chutné a výživné plody, lieskové oriešky, ale aj pre svoje estetické kvality, ako sú nápadné jarné jahňady a jesenné sfarbenie listov.
Táto listnatá drevina sa prirodzene vyskytuje na okrajoch svetlých lesov, krovinatých stráňach a pozdĺž vodných tokov, čo naznačuje jej nenáročnosť na polotieň a preferenciu čerstvých, humóznych pôd. V záhradách mierneho pásma vytvára hustý ker alebo menší strom s výškou obvykle 4-6 metrov a šírkou 3-5 metrov, v závislosti od podmienok a starostlivosti. Koruna liesky je husto vetvená a guľovitá, pričom z mladých letorastov postupne vyrastajú vzpriamené aj klenuté vetvy. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, s rozmermi 6-12 cm, mierne drsné a s dvojito pílovitým okrajom. Počas vegetačného obdobia sú matne až sýto zelené, na jeseň sa však prefarbujú do žltých až žltooranžových odtieňov.
Kvitnutie a plodenie liesky
Lieska obyčajná kvitne veľmi skoro na jar, zvyčajne od februára do marca, ešte pred olistením. Samčie kvety tvoria nápadné žlté jahňady dlhé okolo 5-10 cm, ktoré visia z minuloročných výhonov. Samičie kvety sú skryté v púčiku a viditeľné sú len drobné červené blizny. Opeľovanie prebieha primárne prostredníctvom vetra, avšak peľ z jahned je zároveň cenným zdrojom bielkovín pre včely v skorej jari.
Plody liesky, nazývané lieskové oriešky, dozrievajú v malých zväzočkoch po 1-5 kusoch, obalené zeleným až hnedozeleným obalom. Hnednú a uvoľňujú sa počas septembra a októbra. Tvrdá škrupina orechov ukrýva jadro bohaté na rastlinné oleje, plnohodnotné bielkoviny, vitamín E, vitamíny skupiny B a minerálne látky ako horčík a fosfor. Lieskové orechy sa v kuchyni používajú čerstvé aj pražené, či už v pečive, dezertoch, domácich nátierkach alebo müsli.
Využitie liesky v záhradách
Lieska obyčajná kombinuje úžitkovú a okrasnú hodnotu, vďaka čomu sa uplatní v rôznych typoch výsadieb. Je vhodná do prírodne ladených záhrad, ovocných sadov, ako solitéra v trávniku, ale aj ako súčasť voľného živého plota. Pre svoju nenáročnosť, rýchly rast a schopnosť dobre obrastá po reze je ideálna aj na tvarovanie.
Skvelou drevinou do záhrad je lieska s všestranným využitím. Je ako stvorená na vysádzanie do svahu, ktorý spevňuje svojimi koreňmi. V neposlednom rade je aj vysoko produkčná a má svoje miesto v ovocnej záhrade. Svojimi kvetmi poskytuje pastvu pre včely a orieškami nasýti vtáky, veveričky, aj ľudských milovníkov lieskových orechov.
Podmienky pre pestovanie
Stanovište
Ideálne je teplejšie a slnečné stanovište, preferované v nižších a stredných polohách, chránené pred silným zimným vetrom. Lieska síce znáša aj ľahký polotieň, avšak pre dobré vyzrievanie orieškov a pravidelnú násadu plodov je plné slnko výhodnejšie. Z hľadiska mrazuvzdornosti sú liesky odolné, dobre zakorenené rastliny znesú pokles teplôt približne do -25 až -28 °C. Citlivejšie môže byť skoré jarné kvitnutie na neskoré mrazy.
Kultivary liesky najlepšie rastú a rodia v miernych a teplých klimatických podmienkach s dostatkom dažďových zrážok. Vyžadujú si dostatok slnečných dní a dostatočne dlhé vegetačné obdobie. Lieska si vyžaduje chránenú polohu. Najlepšie sa darí na západných a juhozápadných svahoch. V južných oblastiach sa darí aj na miernejších severných svahoch, pokiaľ tam nie je ťažká a studená pôda.
Pôda
Najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach s dostatkom humusu, ktoré dobre zadržiavajú vlahu, ale nezostávajú dlhodobo zamokrené. Optimálne pH pôdy sa pohybuje okolo 6-7. Na silne zásaditých alebo premokrených pôdach sa rast liesky zhoršuje. Lieska má plytký koreňový systém, preto citlivo reaguje na letné sucho; rovnomerná pôdna vlhkosť podporuje veľkosť orechov aj kvalitu jadier.
Vhodnou je hlinito-piesočnatá pôda. Nevhodné sú hutné, ílovité, podmáčané pôdy, kde lieska veľmi trpí a ľahšie podľahne napríklad jarným mrazíkom.
Výsadba a rozmnožovanie
Výsadba
Výsadba sa vykonáva na jar (marec - apríl) alebo na jeseň (október - november), kedy sú pôdy ešte teplé. Jednotlivé kríky sa umiestňujú približne 3-4 metre od seba. Pri nižších voľných živých plotoch je možné použiť spon 1-1,5 metra. Po výsadbe je vhodné zapraviť do okolia koreňov dobre vyzretý kompost, pôdu premulčovať štiepkou či kôrou a zabezpečiť pravidelnú zálievku po prvé dve sezóny.
Liesku vysádzame v jeseni a na jar. Sadenice vysádzame vo vzdialenosti 4 x 4 metra. Na jar i v jeseni vysadeným sadeniciam skrátime výhonky na 4 až 6 púčikov.
Aj preto je lepšia výsadba počas teplejšej jesene, keď rastlina dostane možnosť do prvých mrazov sa zakoreniť. Na jeseň sadené dreviny zachytia zimnú vlahu a tiež čiastočne zakorenia. Na korienkoch sa čiastočne vytvorí kalus a vyvinú sa í mladé savé korienky.
Ak máte k dispozícii sadenice liesky, nič vám nebráni pustiť sa do diela. Tieto dreviny sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, teda vo chvíli, keď vonku nepanujú extrémne teploty (ani v horúcom lete, ani pri silných mrazoch), a to ideálne do pripravenej jamy zhruba o veľkosti 1 meter na 50 centimetrov.
Bohatý koreňový systém dokáže výborne spevniť okolitú pôdu, vďaka čomu je možné vysádzať liesky tiež do svahu.
Rozmnožovanie
Liesky sa ľahko nielen pestujú, ale aj množia, a to odobratím niekoľkých zdravých odrezkov z mladých konárov v novembri. Odrezok by mal mať asi 30 centimetrov a hrúbku o niečo väčšiu než ceruzka. Lieskové odrezky vložíme do brázd tak, aby tretina vyčnievala.
Spoľahlivým spôsobom, ako liesku rozmnožiť, je takzvané vegetatívne množenie pomocou odrezkov. V novembri stačí zo zdravých vetví odrezať približne 30 centimetrov dlhé odrezky, ktoré by nemali byť oveľa silnejšie ako bežná ceruzka. Na jar jednotlivé odrezky začnú rásť a počas nasledujúcich jesenných mesiacov sa už dajú presunúť na trvalé stanovisko.
Ďalším vegetatívnym spôsobom množenie liesok je potom hřížení, ktoré podobne ako rezkovanie dokáže zachovať pôvodné vlastnosti danej odrody.
Liesky sa dajú množiť hneď niekoľkými rôznymi spôsobmi. Prvým z nich je výsev stratifikovaného osiva, čo sa robí v októbri až v novembri. Medzi najčastejšie spôsoby sa potom radí množenie liesok pomocou odrezkov, čo je veľmi jednoduché.
Chceli by ste si na záhradu vysadiť nejaký pekný okrasný ker, ktorý dodá svojmu okoliu zaujímavejší vzhľad a len tak sa neopozerá? Alebo snáď túžite po úrode chutných orieškov? Potom je pre vás skvelým riešením lieska obyčajná alebo napríklad lieska turecká. Či už sa chcete pustiť do pestovania liesky obyčajnej, ktorá je na našom území najrozšírenejšia a má celý rad atraktívnych kultivarov, alebo pomýšľate na pestovanie liesky tureckej, iste vás poteší, že sa jedná o pomerne nenáročné dreviny.
Veľa záhradkárov sa zaujíma, ako zložité je pestovanie liesky zo semena a ako vypestovať liesku z orieškov, ktoré majú k dispozícii. Tento spôsob množenia je však zbytočne náročný a zdĺhavý, pričom prvých orechov sa v takom prípade nedočkáte skôr ako za 5 rokov a nie je isté, aké budú mať dané plody vlastnosti. Liesky sa teda dajú množiť výsevom stratifikovaného osiva (v októbri až v novembri), ale záhradníci by si pritom mali dať dobrý pozor na myši a iných škodcov.
Postupovať môžete aj nasledovne: Na jar odrežte z liesky hlboko pri zemi jeden alebo viac krajných výhonkov a miesto rezu na materskej rastline zasypte zeminou približne do výžky 10 cm.
Rez a tvarovanie
Lieska plodí najlepšie na dvojročnom a trojročnom dreve. Rez sa preto zameriava na priebežné omladzovanie a udržanie 6-8 silnejších kostrových výhonov. Prestarnuté alebo príliš zahusťujúce výhony sa odstraňujú v predjarí. Prerezávanie pomáha udržiavať strom zdravý a plodný, zlepšuje prúdenie vzduchu v korune a podporuje rast nových plodných výhonkov. Pri mladých stromoch sa často vykonáva aj tvarovací rez.
Pri správnom prerezávaní je dôležité odstrániť suché, lámavé alebo choré vetvy čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Odstraňujú sa tiež prekrývajúce sa alebo konkurenčné vetvy. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom.
Pokiaľ ide o rez liesky ihneď po výsadbe, na jar je vhodné vybrať 4 až 5 najlepších vetiev, ktoré skrátite nad štvrtým až šiestym očkom. Vďaka tomu v budúcnosti zosilnie a lepšie sa rozvetví. Aby ste zabránili prílišnému rastu lieskového stromu, môžete ho skrátiť až o polovicu, do maximálnej výšky v rozmedzí od 1,6 do 2 metrov. Dôležité je potom vždy odstraňovať mŕtve drevo, všetky vetvy staršie ako 10 rokov, ale aj tie, ktoré zbytočne prekážajú alebo rastú smerom dovnútra.
Ak liesku chcete radikálne zmladiť a zrezať ju na peň, aby sa neskôr lepšie rozrástla, nikdy to nerobte tesne pred výkvetom. Ideálna doba na tento rez je v zime, ešte než začne prúdiť miazga, a to približne na 30 centimetrov nad zemou.
Lieska je ker, ktorý pozostáva z niekoľkých kostrových výhonov. Tieto vďaka úrode časom starnú, a preto je potrebné ich priebežne obmieňať, aby sa kry zmladili a tým udržali v plnej vitalite. Lieska rastie bujne, tvorí kry veľkých rozmerov a preto sa do menších záhradiek nehodí. Ak ju veľmi chcete v menšej záhrade, odporúča sa pestovať ju na kmienku. Vyberieme najsilnejší rovno rastúci prút, ostatné v raste potlačíme a stále ich zrezávame. Keď kmeň dosiahne potrebnú výšku, vytvarujeme korunku. Pri takýchto tvaroch je ľahší zber a obrábanie pôdy, lieska na kmienku však rýchlejšie starne, čiže znižuje rodivosť.
Pri kmeňových tvaroch je ľahší zber a obrábanie pôdy. Nevýhodou je, že tieto tvary, oproti krom, pomerne rýchlo starnú, čo sa prejavuje znížením úrod.
Presvetľovaním, ktoré vykonávame od štvrtého roku po vysadení, udržiavame kry dostatočne svetlé. Ponechávame len 4-5 hlavných konárov, na ktorých sa potom vplyvom svetla vytvorí dostatok bočných rodivých konárikov. Tie môžeme, ak sú dlhšie, od júna do júla skrátiť na 4-6 púčikov. Pri presvetľovaní v období vegetačného pokoja vždy v 2 až 3-ročných intervaloch odstraňujeme staré konáre, v priebehu vegetácie zase prebytočné výmladky, ktoré nebudeme potrebovať ako náhradu za staré drevo. Kry zmladzujeme v 15.
Choroby a škodcovia
Lieska je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Ojedinele sa môžu objaviť vošky, nosánik lieskový (zobonoska) alebo napadnutie plodov larvami vrtule orechovej. Riziko napadnutia sa znižuje včasným zberom a likvidáciou poškodených plodov, ako aj podporou prirodzených predátorov. Pri premokrenom prostredí môže byť lieska náchylnejšia na hubové ochorenia. V prípade napadnutia chrobákmi je účinné ich sklepávanie na plachtu a následná likvidácia. Napadnuté plody moníliovou hnilobou je nutné mechanicky odstrániť.
Liesky zvyčajne žiadnymi významnejšími chorobami netrpia. Problémom však môžu byť škodcovia, ktorí sú schopní zničiť obrovské množstvo chutných plodov. Pokiaľ ide o to, akých priťahuje lieska škodcov, najznámejšie sú samozrejme veveričky. Na lieskových orieškoch si niekedy pochutnávajú aj vtáky, ale ďaleko väčšiu hrozbu predstavuje škodca menom nosatec lieskový. Tento chrobáčik totiž spôsobuje červivosť plodov.
Úrodu lieskových orieškov najviac ohrozujú mrazy a zo škodcov je to nosánik lieskový. Nosániky sa vyliahnu z kukiel, ktoré prezimujú v pôde okolo dreviny. Samičky kladú začiatkom júna do nezrelých zelených plodov vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy, živiace sa jadrami. Nebezpečným škodcom je aj roztoč lieskový. Napáda puky liesok, ktoré sa zduria a predčasne pučia. Roztoče sa množia v napadnutých pukoch v priebehu celého roka. Silne napadnuté konáriky niekedy aj usychajú. Ochrana spočíva v odstraňovaní napadnutých konárov a v ich spálení. Nosánika vieme eliminovať obrábaním pôdy pod stromami, prípadne ich sklepávaním na rozprestretú plachtu. Šíreniu moniliózy vo vlhkom období zabránime odstraňovaním napadnutých plodov. V podhorských oblastiach dokážu úrodu dozretých plodov zdecimovať veveričky.
Liesky sú zvyčajne nenáročné na rez, ale pre optimálny rast a dobrú úrodu orieškov je užitočné vykonávať pravidelný rez. Najvhodnejší čas na rez je koniec zimy alebo začiatok jari, ešte pred začiatkom pukov listov. Odstraňujú sa staré, poškodené alebo prekrývajúce sa konáre, aby sa zlepšilo prúdenie vzduchu v korune a podporil sa rast nových plodných výhonkov. Pri mladých stromoch sa často vykonáva aj tvarovací rez, ktorý zabezpečuje správny tvar a rozloženie konárov.
Zber a skladovanie lieskových orieškov:
- Lieskové oriešky sa zbierajú na jeseň, keď sú úplne zrelé a začínajú padať na zem.
- Dozreté oriešky majú tvrdú škrupinu a príjemnú chuť, ktorá je čerstvejšia a nepatrne šťavnatejšia, než je tomu pri orieškoch, ktoré sa usušia.
- Po zbere sa oriešky môžu sušiť na suchom a dobre vetranom mieste, aby sa predĺžila ich skladovateľnosť.
- Zle skladované oriešky môžu plesnivieť, preto je dôležité ich mať na suchom mieste a oriešky dostatočne presušiť.
Lieskové oriešky zberáme, keď sú dolu hnedé a ľahko ich vybrať z pančušky. V priebehu vegetácie sa odporúča pôdu niekoľkokrát skypriť a udržiavať ju v bezburinovom stave.
Lieskové oriešky sú pripravené na zber vo chvíli, keď sa jednotlivé plody začnú oddeľovať od konárov a padajú na zem, k čomu dochádza na jeseň. Ak ich túžite vyskúšať skôr, môžete si ich vychutnať už v momente, keď ešte len dozrievajú (teda na konci leta). Zrelé lieskové orechy z kríkov a stromov jednoducho opadávajú. Stačí pritom vetvami mierne zatriasť a úrodu môžete chytať napríklad do pripravenej plachty. Rovnako ako v prípade orechov vlašských samozrejme môžete počkať, až orechy samy opadajú. Dajte si však pozor na to, aby ste ich na zemi nenechali vlhnúť príliš dlho.
Odrody liesky
Na trhu existuje množstvo odrôd liesky, ktoré sa líšia napríklad samoopelivosťou, veľkosťou a chuťou plodov, či vzhľadom. Pri výbere je potrebné zvážiť, či preferujete samoopelivé odrody, alebo ste ochotní pestovať viacero druhov pre vzájomné opelenie. Pre stabilné úrody sa často odporúča kombinácia viacerých odrôd.
Zelenolisté odrody
- ‘Hallská obrovská’: Cudzoopelivá odroda, ktorá neskoro kvitne. Plody dozrievajú až koncom septembra a ich má ukryté pod listami. Oriešky sú vajcovité, zo strán čiastočne stlačené.
- ‘Katalónska’
- ‘Lombardská biela’: Odroda pochádzajúca z južnej časti Európy. Najlepšie jej vyhovujú teplejšie lokality s úrodnými pôdami a dostatkom vlahy. Vyznačuje sa stredne silným až slabším rastom a kompaktnejšími guľovitými krami, čo umožňuje pestovanie v hustejšom spone. Vyznačuje sa dobrou a pravidelnou plodnosťou. Plody sú stredne veľké. Jadro dobre vypĺňa vnútro plodu, tvorí až 50 percent jeho hmotnosti. Odroda patrí z chuťového hľadiska medzi najkvalitnejšie, vyniká veľmi dobrou sladkastou chuťou.
- ‘Webbova’: Silnejšie rastúca anglická odroda vhodná najmä do teplejších polôh s dostatkom vlahy. Vytvára redšie a vyššie neskoro kvitnúce kry, tvorí málo zahusťujúcich koreňových výmladkov. Vďaka týmto vlastnostiam je vhodná do zahustených výsadieb s hustejším sponom pestovania. Z hľadiska opeľovania patrí k čiastočne samoopelivým odrodám, na dosiahnutie plných úrod sa odporúča jej kombinácia s odrodou Hallska obrovska. Odroda dozrieva v druhej polovici septembra, plodnosť je veľmi dobrá. Plody sú podlhovasto vajcovitého tvaru, dostatočne veľké. Sladkasté jadro dobrej chuti tvorí v dobrých pestovateľských podmienkach približne 48 percent hmotnosti plodu. Pestuje sa najčastejšie ako ker, prípadne ako koreniací štvrťkmeň. Úrody prináša aj v chladnejších, ale chránených polohách.
Červenolisté odrody
- ‘Lombardská červená’
- ‘Syrena’
- ‘Varšavská červená’
- ‘Red Zellernus’: Červenolistá odroda. Na jar ju zdobia dlhé ružovo-purpurové jahňady. Odroda rodí aj atraktívne červeno-hnedé oriešky. Táto lieska rastie stredne rýchlo a dorastá do výšky 3-5 metrov (podľa stanovišťa) a do šírky 1,5 - 2 metre. Použiť ju vieme do kombinovaných záhonov alebo na tvorbu tvarovaných alebo voľne rastúcich živých plotov. Sadíme ju na priame slnko alebo do polotieňa.
Okrasné odrody
- ‘Contorta’ - Lieska obyčajná: Zaujímavým kultivarom je napríklad Corylus avellana Contorta - Lieska obyčajná, ktorá má pokrútené konáriky. Darí sa jej vo všetkých pôdach, okrem trvale podmočených. Vyžaduje slnko až polotieň.
- ‘Scooter’: Pomalšie rastúca je Corylus avellana Scooter. Listy sú zaujímavé svojím oranžovožltým zafarbením na jeseň.
Niektoré odrody, ako napríklad lieska turecká (Corylus colurna), sa prirodzene pestujú vo forme stromu a dorastajú do značných výšok. Pre menšie záhrady sa môžu hodiť kompaktnejšie kríky alebo odrody pestované ako štvrťkmeň.
Sprievodca pestovaním lieskových orechov od Raintree Nursery
Hnojenie a starostlivosť
Liesky hnojíme pravidelne. Najlepší je maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost v dávke 20 až 30 kg na jeden ker. Kry znášajú veľmi dobre aj hnojenie slepačím hnojom. Hnojiť môžeme len do konca júna, pretože pri prehnojení vyrastá množstvo výhonkov, čo ide na úkor budúcej úrody.
Vzrastné kry hnojíme raz za 2-3 roky 20 kg maštaľného hnoja a každý rok ich môžeme prihnojiť priemyselnými hnojivami.
Čo sa týka hnojenie, ideálne je dopĺňať štandardné zložky, kam patrí draslík, fosfor a dusík. Práve dusíkaté hnojivá je dobré pridávať až na jar, a to v dvoch dávkach, pretože hnojivo pridané na jeseň by sa počas zimných mesiacov z pôdy vyplavilo.
Mykorhízne huby
Odborníkmi odporúčané sú pri výsadbe kríkov liesky aj mykorhízne huby Symbivit. Prečo sa oplatí vysádzať rastliny s týmito mykorhíznymi hubami? Stačí ich totiž uplatniť len jedenkrát pri výsadbe rastlín, dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxidantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie.
Mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok. Ako ich aplikujeme k už vysadeným rastlinám? Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby.
Ak je zemina príliš suchá, pomôže ku koreňom sadeníc prisypať mykorhízu, čo je symbiotická huba, ktorá rastie okolo najmenších lieskových korienkov, privádza z veľkého okruhu vodu a zásobuje drevinu živinami.
Lieska v tradičnej medicíne a výžive
Lieskové orechy sú veľmi obľúbené pochutiny, vo veľkom sa využívajú pri výrobe sladkostí, zákuskov a rôzneho pečiva. Na liečebné účely sa zbierajú listy, kôra a semená (Folium, Cortex, Nux coryli avellanae). Listy sa trhajú ručne v máji až auguste za suchého počasia. Kôra sa lúpe na jar (v marci) z mladých konárov. Materiál sa suší na lieskach v prievane alebo v sušiarni pri teplotách do 40 °C. Listy obsahujú triesloviny, silicu, glykozidy a cukor. V kôre sa nachádzajú triesloviny a organické kyseliny. Z drog sa pripravujú močopudné čaje, liečia sa nimi kŕčové žily a poruchy obehovej sústavy. Zvonka sa používa do kúpeľov proti hemoroidom a na omývanie hnisajúcich rán. Semená obsahujú až 60 % oleja, bielkoviny, cukor a vitamíny. Sú veľmi výživné a priaznivo vplývajú na nervovú sústavu.
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je obľúbený strom, prípadne ker v bežnej záhrade. Patrí medzi nenáročné druhy s výnosmi, keďže hlavný dôvod jeho pestovania je produkcia lieskových orieškov. Tie sú výživným a chutným plodom, bohatým na zdravé tuky, bielkoviny, vlákninu, vitamíny a minerály. Medzi najvýznamnejšie zložky patria vitamín E, vitamín B6, horčík, fosfor a draslík. Sú tiež zdrojom antioxidantov a nenasýtených mastných kyselín, čo podporuje zdravie srdca, nervového systému a pomáha v prevencii proti zápalovým ochoreniam. Denná odporúčaná dávka je za hrsť orieškov. Svoju osobitú dôležitosť majú nie len v zdravej výžive, ale aj v cukrárskej výrobe. Majú príjemnú chuť a táto chuť môže lákať aj ďalších obyvateľov záhrad a parkov.
tags: #lieska #obycajna #rozmnozovanie