Lipa malolistá a veľkolistá: Charakteristika, výskyt a liečivé účinky
Lipa, symbol Slovanov a posvätný strom, sa pre svoj veľkolepý zjav a dlhovekosť stala neodmysliteľnou súčasťou našej kultúry a prírody. V našich zemepisných šírkach sa stretávame predovšetkým s dvoma hlavnými druhmi: lipou malolistou a lipou veľkolistou. Hoci sú si podobné, existujú medzi nimi dôležité rozdiely v charaktere, výskyte a kvitnutí.
Charakteristika lipy malolistej
Lipa malolistá, známa aj ako lipa srdcovitá (lat. Tilia cordata), je dlhoveký listnatý strom s mohutnou korunou, ktorý môže dorásť až do výšky 40 metrov. Často sa dožíva kľudne aj 600 rokov. Koruna býva zaoblená v oválnom až pyramidálnom tvare, s nízkymi konármi, väčšinou kónického alebo pyramídového tvaru. Kôra je u mladých stromov hladká a sivastá, zatiaľ čo u starších je viac hnedosivá s horizontálnymi trhlinami.
Listy lipy malolistej
Srdcovité listy rastú striedavo na dlhých stopkách. Sú žilnaté a väčšinou hladké bez chĺpkov, s výnimkou miest, kde sa žilky spájajú, tam bývajú na rube hrdzavo zafarbené štetinky. Veľkosť listov je v priemere 5 cm, spravidla bývajú veľké od 3 do 8 cm. Majú nerovnomernú čepeľ, jej okraj je ostro pílkovitý, líce je sýtozelené, rub popolavozelený až modrozelený.
Kvety lipy malolistej
Kvety sa tvoria v pazuchách listov a sú usporiadané do vidlíc (alebo chocholíkov). Ich stopka je asi do polovice zrastená s veľkým kožovitým holým listeňom žltozelenej farby. Kvetné chocholíky lipy malolistej sa skladajú z 5 a viac kvetov, môže ich byť až 15 a rastú viac menej vzpriamene. Sú žltkasto bielej farby a majú veľa tyčiniek. Kvitnú v lete, v júni a júli. Príjemne voňajú a majú liečivé účinky. Plody sú guľaté tenkostenné oriešky oválneho tvaru, nesúce 2 hnedé semená (neplodné ovocie je guľovité). Kvety obsahujú sliz, triesloviny, flavonoidy (hesperidín, vercitrín a i.), glykozidy.
Charakteristika lipy veľkolistej
Lipa veľkolistá (lat. Tilia platyphyllos) je tiež veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Lipa veľkolistá je mohutnejšia, ale aj zriedkavejšia a môže sa dožiť až 1000 rokov, čo je naozaj úctyhodný vek a preto sa stala symbolom dlhovekosti.
Listy lipy veľkolistej
Lipa veľkolistá má listy oveľa väčšie, na oboch stranách rovnako lesklo zelené, v uhloch žíl na rube bielo chlpaté. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta. Tvoria okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou.
Kvety lipy veľkolistej
Z pazúch listov vyrastajú dlhé jazykovité listene prirastené k stopke súkvetia obojpohlavných pravidelných päťpočetných žltozelených príjemne voňajúcich kvietkov. Kvetné chocholíky lipy veľkolistej sa skladajú z 3 až 9 kvetov. Kvitnú o dva až tri týždne skôr ako lipa malolistá. Plodom je tvrdá nažka, ktorá opadáva spolu s listeňom.
Rozdiely medzi lipou malolistou a veľkolistou
Lipu malolistú a veľkolistú spoznáte podľa listov, ale aj podľa kvetenstva. Lipa malolistá sa pýši listami v tvare nepravidelných srdiečok, na líci zelenými a na rube až modrozelenými. Lipa veľkolistá má oveľa väčšie listy, ktoré sú z oboch strán sfarbené rovnako. Lipa malolistá tvorí 5 až 15 kvetov, veľkolistá lipa len 3 až 9 kvetov. U lipy veľkolistej si môžete všimnúť skoršie kvetenstvo, a to až o dva až tri týždne. Medzi lipou veľkolistou a malolistou nie je rozdiel v liečivosti, rozdiel je len v spomínanej veľkosti listov a v počte kvetov.
| Parameter | Lipa malolistá (Tilia cordata) | Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) |
|---|---|---|
| Maximálna výška | 40 m | 40 m |
| Dĺžka života | Do 600 rokov | Do 1000 rokov |
| Tvar koruny | Zaoblená, oválna až pyramidálna | Pravidelná kužeľovitá |
| Veľkosť listov | 3-8 cm | Väčšie (až do veľkosti dlane) |
| Farba listov (rub) | Popolavozelená až modrozelená, hrdzavé chĺpky v pazuchách žíl | Lesklo zelená, biele chĺpky v uhloch žíl |
| Počet kvetov v súkvetí | 5-15 | 3-9 |
| Čas kvitnutia | Jún - Júl | O 2-3 týždne skôr (jún) |
| Plod | Guľaté tenkostenné oriešky | Tvrdá nažka |
Výskyt líp
Lipa malolistá rastie v prírode na mierne vlhkých pôdach, v zmiešaných listnatých lesoch, na okrajoch lesov a ciest, alebo na kamenistých stráňach ako krovitý porast. Vyskytuje sa v Európe, Ázii a Amerike. Často sa vysádza ako okrasná drevina v parkoch a alejách a vo významných lokalitách a tiež v blízkosti ľudských obydlí.
Lipa veľkolistá rastie v nížinách aj vo vyšších polohách, v zmiešaných lesoch, často na ich okrajoch, na medziach či v parkoch. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Nemá rada soľ. Jej výskyt vo voľnej prírode je pomerne zriedkavý, najmä preto, že jej nároky na živiny sú vyššie ako u príbuznej lipy malolistej. Vyhýba sa preto predovšetkým kyslým a na živiny chudobným pôdam. Používa sa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí.
Použitie a liečivé účinky líp
Lipa je jednou z najpoužívanejších liečivých rastlín u nás. Je nenahraditeľným pomocníkom pri liečbe nervových problémov. Posilňuje nervovú sústavu, ešte účinnejšie spolu s ježibabou guľatohlavou. Okrem liečby psychických problémov lipu poznáme pri liečení nachladnutia alebo chrípky. Lipový čaj vyvoláva potenie, znižuje horúčku a lieči priedušky. Pritom zrieďuje krv, čím preventívne pôsobí proti angine pectoris, infarktu a zápalom žíl. Lipový čaj by sa nemal piť iba niekoľko dní pri chrípke, ale preventívne čo najčastejšie, lebo pôsobí pomaly, jeho všestranné dobré účinky sa najlepšie prejavia po dlhšom užívaní. Využíva sa pri chorobách obličiek, pečene, na povzbudenie vylučovania žlče, pri reume. Pomáha aj pri žalúdočných ťažkostiach ako je plynatosť, nechutenstvo, koliky - aj u detí, pri bolestiach hlavy a tiež sa využíva ako diuretikum. Zvonka sa používa pri zápale ústnej dutiny, pri neurotických stavoch sa robia kúpele a taktiež sa využíva na obklady. Uhlie z lipového dreva (Carbo tiliae) pôsobí podobne ako živočíšne uhlie. V kozmetike je výborným prostriedkom na ošetrenie pleti. Používa sa pri výrobe ústnych vôd. Lipa je výnosnou medonosnou rastlinou; 100 rokov starý strom vyprodukuje 10 kg medu.
7 Easy Ways To Make Flowers Last Longer
Zber a sušenie lipových kvetov
Lipové kvety zbierame s listeňom v čase kvitnutia (jún-júl). Najskôr kvitne lipa malolistá. Pri zbieraní treba dávať pozor, aby sa kvety nepotlačili a nepozliepali, pretože sa môžu zapariť a pri sušení potom stmavnú. Kvety zbierajte, keď ešte nie sú úplne rozkvitnuté, teda keď sú v strapci viaceré kvietky a jeden podporný lístok, a z nich je rozkvitnutý len jeden a ostatné sú ešte v tvare guličky. Sušíme rýchlo vo vrstve asi 5 cm na tienistom a vzdušnom mieste. Nesmie sa sušiť na priamom slnku, lebo stráca arómu a hnedne. Schne veľmi rýchlo. Pred úschovou zhrnieme do kôpok. Uschovávame dobre uzavretý a chránime pred svetlom a vlhkom. Dlhším uskladnením stráca na kvalite.
Príprava lipového čaju
Dobrý lipový čaj si pripravíme zaparením 1 PL lipy, ktorú zalejeme 2 dcl vriacej a vychladnutej vody na 60°C a necháme lúhovať 10-15 minút. Ochutíme citrónom a medom. Pijeme teplý až horúci čaj, pred vypotením naraz 1-2 šálky, potom ešte niekoľkokrát denne. Denné množstvo môžeme zvýšiť až na dvojnásobok.
Kultúrny a ekologický význam
Lipa sa stala naším posvätným stromom. V stredoveku slúžila pri tajomných obradoch vyháňania diabla z tela. Lipové drevo sa v latinčine označuje ako „lignum sanctum", čo v preklade znamená „sväté drevo". Lipové drevo sa často používa na výrobu hudobných nástrojov, ale aj na nábytok a rezbárske práce. Z ekologického hľadiska má lipa veľkolistá takmer rovnaký význam ako lipa malolistá. Veľké kmeňové dutiny (rovnako ako opustené dutiny ďatľa) sú nevyhnutné pre netopiere a chrobáky, ako aj pre väčšie vtáky, ako je sova obyčajná. Listy slúžia ako potrava húseníc pre rôzne motýle a plody či semená oboch líp využíva 13 druhov vtákov. Kvety často navštevujú včely, čmeliaky a pestrečky.