Pestovanie listov koky: História, tradície a výzvy v 21. storočí
Dnes si len ťažko vieme predstaviť chirurgické zákroky bez lokálnych anestetík. Na začiatku vývoja tejto skupiny liečiv stála rastlina s obsahom alkaloidu kokaínu. Chemici postupnou deštrukciou molekuly kokaínu zistili, ktorá jej časť spôsobuje anestetický účinok. Zdrojom kokaínu sú rastliny kokainovník obyčajný (Erythroxylon coca LAMK.) a kokainovník novogranadský (kolumbijský) (Erythroxylon novogranatense (MORRIS) HIERON.).
Koka je jednou z najstarších kultúrnych rastlín v Južnej Amerike. Domorodí obyvatelia amazonského pralesa a Ánd žujú listy koky už tisícky rokov, aby sa dostali do energetického opojenia a potlačili pocity hladu, smädu a únavy. Stopy koky boli nájdené v múmiách už z doby okolo roku 1000 pred naším letopočtom a najneskôr v 6. storočí nášho letopočtu.
Botanické vlastnosti kokainovníka
Kokainovník je malý strom alebo ker, dorastajúci do výšky asi 3 metrov, s červenohnedou kôrou a prútovitými konármi. Sú to vždy zelené kry s kožovitými, úzkymi listami. Rozdiel medzi obidvoma druhmi je v tvare listov. Zatiaľ čo kokainovník obyčajný má listy vajcovité, listy kokainovníka novogranadského sú končistejšie. Listy sú bledozelené, dlhé 7 cm a široké 4 cm. Drobné, biele kvety vyrastajú z listových pazúch. Plod je vajcovitá kôstkovica, 8 mm dlhá, v zrelosti oranžovo červená. Kôra je červenkastá. Kvety belavé, päťpočetné, vo zväzkoch v pazuchách listov.
Obsahové látky tvoria ekgonínové alkaloidy, deriváty hygrínu a tropínu. Okrem nich obsahujú aj cynamoylkokaín a truxilíny. Listy obsahujú asi 1 % alkaloidu kokaínu.
Pôvod a pestovanie
Pôvodne pochádza z Južnej Ameriky. Rastie vo vlhkých pralesoch na východných svahoch bolívijských a peruánskych Ánd vo výške od 300 až do 2000 metrov nad morom. Pestuje sa len ako kultúrna rastlina v rôznych varietách, aj v juhovýchodnej Ázii, Afrike a Austrálii. Kokaínovník má pôvod v tropickej až subtropickej oblasti Južnej Ameriky, Bolívii a Peru.
Kokaínovník prosperuje v tropických oblastiach v horských údoliach na lesných rúbaniskách, kde sa plantáže najčastejšie zakladajú. Ľahko sa rozmnožuje rezkovaním, ale prevažne sa množí výsevom semien v škôlkach, kde sa semenáče pestujú asi rok a keď dorastú výšku 30 - 50 cm, vysádzajú sa na polia. Pri správnom ošetrovaní porastu je možné zberať prvé listy z jeden a pol ročných rastlín. U trojročných stromkov je možné listy zberať 3 - 5 krát ročne bez poškodenia rastliny. Čerstvo zozbierané listy sa opatrne sušia, aby sa neporušili a je potrebné ich sledovať, aby nepreschli. Dlhodobým skladovaním strácajú listy arómu i účinnosť.
Tradičné využitie a história
V pestovateľských oblastiach domorodé obyvateľstvo čerstvé listy žuje. Pre zvýšenie pálčivosti k nim pridávajú pálené vápno alebo rastlinný popol. Aby zvýraznili kokové účinky, ponechávajú rozžutú hmotu v ústach dlhšiu dobu. Pri žuvaní pôsobí koka na organizmus mierne stimulujúco, potláča pocit hladu i smädu, znižuje vnímanie bolesti a zaháňa únavu. Všetky tieto účinky uľahčujú prežitie v drsných vysokohorských podmienkach, a tak nie je divu, že koka sa v Andách žuvala už pred tisícročiami.
V koloniálnej Južnej Amerike katolícka cirkev považovala používanie listov koky za podkopávanie šírenia kresťanstva. V roku 1551 katolícki biskupi vyzvali peruánsku vládu, aby zakázala používanie koky. V roku 1860 nemecký chemik Albert Niemann izoloval kokaín z listov koky. Približne v tom istom čase francúzsky chemik Angelo Mariani pripravil nápoj z vína z Bordeaux a listov koky, ktorý nazval Vin Mariani. Farmaceutické spoločnosti čoskoro začali kokaín predávať. Sigmund Freud, rakúsky neurológ, ktorý založil odbor psychoanalýzy, bol fascinovaný kokaínom, prehliadol však jednu veľkú nevýhodu kokaínu: závislosť. V roku 1899 začala Coca-Cola predávať svoj nápoj vo fľašiach, ktorý spočiatku taktiež obsahoval kokaín.
Kultivácia v našich podmienkach a výzvy
Čo sa týka kultivácie v našich podmienkach, vyžaduje tropické prostredie. Teda humózny substrát, zložený z rašeliny v zmesi s listovkou, mačinovkou alebo kompostovou zeminou. Pôda by mala byť stále vlhká. Relatívna vzdušná vlhkosť by mala byť 60 - 80 %, no odolnejšia rastlina znesie aj nižšiu. Vzdušná vlhkosť je problémom hlavne v zime v bytoch s ústredným kúrením. Vtedy je lepšie kultivovať Erythroxylon vo vitríne alebo v polouzavretom akváriu. V lete postačí rozptýlené svetlo, v zime umožníme rastline maximálne osvetlenie. Erythroxylon neznáša nízke teploty (pod 10°C, dlhodobo ani 15°C), čo je niekedy problém, hlavne ak sme ho v lete pestovali vonku a neskoro zbadáme nástup chladných jesenných nocí.
Rozmnožuje sa rezkovaním asi 10 cm dlhých rezkov v letnom období. Dobre korenia v kokosových vláknach, po ošetrení stimulátorom, pri vysokej vzdušnej vlhkosti (blízkej 100 %) a rozptýlenom osvetlení. Inak je to drevina nenáročná a ako botanická kuriozita poteší každého pestovateľa. "Úrody kokaínu" sa však v našich podmienkach nedočkáme, takže tento pestovateľský zámer je bezpredmetný.
V Bolívii ľudia túto rastlinu vnímajú ako súčasť svojich tradícií a životného štýlu. Na severozápad od hlavného mesta La Paz je oblasť Los Yungas rajom koky. Kedysi mali lístky rastliny z tejto oblasti prenikavú sladkú chuť a boli ideálne na žuvanie. Avšak časom sa pôda vyčerpala a úroda je čoraz horšia. Podľa zákona môžu obyvatelia pestovať koku len pre vlastnú potrebu. Ak vypestujú viac, hrozí im konfiškácia úradmi. Len za minulý rok vláda zlikvidovala viac ako 700 ton lístkov koky.
V Peru som žuval listy koky
Súčasné snahy o zmenu vnímania koky
V marci 2009 sa vo Viedni konala 52. konferencia komisie Spojených národov o novej koncepcii postupov v boji proti omamným látkam, zneužívaniu a obchodu s drogami. Bolívijský prezident Evo Morales na nej obhajoval právo pestovať listy koky v jeho krajine, zdôrazňujúc, že koka je súčasťou ich kultúry a života už tisícky rokov.
Morales vysvetľoval potrebu napraviť historický omyl, zásluhou ktorého sa dnes koka pre mnohých stala synonymom kokaínu. Na konferencii OSN Morales predstavil bolívijskú stratégiu boja proti narkomafii v duchu hesla „Koka áno, kokaín nie!“, ktorej súčasťou má byť dôsledný boj proti produkcii a obchodu s drogami a zároveň obmedzenie tradičného pestovania koky na princípe sociálnej kontroly.
Nevyhnutnou podmienkou úspešného porazenia narkomafie je však podľa bolívijského prezidenta aj uznanie kokového listu ako andského prírodného a kultúrneho dedičstva a ochota OSN prispôsobiť protidrogové konvencie tak, aby bola niekoľko tisíc rokov stará tradícia pestovania a konzumácie koky v Andách zachovaná a legálna.
Prezident Morales zdôraznil, že koka v neupravenej podobe nespôsobuje nijakú ujmu na ľudskom zdraví, zmeny na správaní a už vôbec nie závislosť. Z týchto dôvodov listy koky jednoducho nemôžu byť zaradené na zoznam nebezpečných látok. Jeho cieľom je, aby bola koka vyškrtnutá zo zoznamu nebezpečných látok číslo jeden, kde sa uvádza spolu s kokaínom alebo heroínom.
Iné využitie koky
Listy koky sa využívajú aj v medicíne. Vieme, že ako jeden z prvých prostriedkov proti bolesti sa využívala práve koka. Existuje celé široké spektrum výrobkov, ktoré sa vyrábajú z koky. Koka sa využíva pri zmierňovaní niektorých ženských zdravotných problémov, v kozmetike a aj ako prostriedok boja proti obezite.
V Peru nájdete koku v najrôznejších podobách - predávajú sa tu kokové žuvačky a karamely, koka sa pridáva do niektorých oblátok, čokolád i do chleba. Peruánci sa rovnako ako ich susedia napríklad v Bolívii cítia diskriminovaní celosvetovým zákazom distribúcie koky a výrobkov, ktoré ju obsahujú. Koka sa smie pestovať len na presne vymedzených územiach, štát má monopol na jej výkup, výrobky obsahujúce koku sa nesmú dovážať do iných zemí.
Koka ako hnojivo
Objavili sa nové informácie o využití koky, ktorá sa mimochodom nachádzala aj v pôvodnej receptúre známeho kolového nápoja. Dá sa s ňou výborne hnojiť!
Miestni výskumníci vyvinuli hnojivo z koky a ďalšieho organického materiálu, aby ním zregenerovali unavenú pôdu. Riaditeľ úradu vlády pre industrializáciu Miguel Calisaya Montalvo povedal, že pri experimente s hnojivom z koky dosiahli dvakrát lepšie výsledky ako sú bežné u kompostov z červíkov. Keď rastliny koky pohnojíme týmto hnojivom, majú inú farbu listov. Dá sa očakávať väčšia úroda a lepšia kvalita. Hnojivo by sa malo využívať i pri pestovaní citrusov či kávy. Ministerstvo poľnohospodárstva by chcelo priemyselne vyrábať toto hnojivo a využívať ho tak v celej krajine.
tags: #listy #koky #pestovanie