Poniklec: Chránený jarný klenot s liečivými účinkami aj jedovatosťou
Príroda sa každoročne prebúdza do života a jedným z prvých signálov jari sú nežné kvety poniklecov. Tieto "fialové šperky" zdobia slovenské lúky a skaly, no ich krása je spojená s prísnymi ochrannými pravidlami.
Poniklec prostredný: Symbol jari a chránený druh
Pri Slovenskej Ľupči, v prírodnej rezervácii Mackov bok, práve rozkvitajú prekrásne symboly jari - poniklece. Fialový chlpatý kvietok je zákonom chránený, a tak ho milovníci prírody môžu len obdivovať. Spoločenská hodnota jednej rastlinky je 23 €.
Poniklec prostredný kvitne od marca do mája a patrí do zoznamu chránených rastlín, pretože rastie len na Slovensku. Nevšedný tmavofialový kvet rastie prevažne na skalách a na slnečných trávnatých svahoch.
„Bol zaradený aj medzi prioritné druhy rastlín európskeho významu. Rastie v chránenom území, kde platia prísne pravidlá,“ uviedol botanik správy NP Nízke Tatry Peter Turis. Podľa neho sa v Mackovom boku nachádzajú tisícky poniklecov.
Základné informácie o ponikleci prostrednom
- Rastie najmä na strednom a východnom Slovensku.
- Je to zákonom chránená rastlina.
- V čase kvitnutia má výšku 30 cm.
- Priemer kvetu je 5,5 - 6,5 cm.
- Nadzemná časť obsahuje jedovatú látku proanemonín.
- Spoločenská hodnota: 23 €
Ostatné jarné kvety a riziko pokút
"V súčasnosti kvitnú všetky rôzne poniklece, napríklad veľkokvetý, slovenský, čo sú druhy európskeho významu. Kvitne napríklad aj šafran karpatský, to je druh národného významu," uviedla Martina Gubková zo Štátnej ochrany prírody SR.
Upozorňuje, že ak niekto odrhne chránenú rastlinu, hrozí mu pokuta od niekoľko desiatok približne do 100 € za jednu rastlinu.
Jesienka obyčajná: Kráska s jedovatým tajomstvom
Hoci v Banskej Bystrici aj začiatkom septembra pokračuje príjemné leto a prichádzajúca jeseň je zatiaľ v nedohľadne (astronomická jeseň začína 23. septembra), tá sa predsa len ohlasuje. Už z cesty vás na malom obchvate v smere od Shellky tesne pred sídliskom Rudlová - Sásová zaujme fialová farba na zelenej lúke. Je to nádherný pohľad.
Ľudovo sa nazýva aj jasienka lúčna, ocún, naháč, matečník lúčny, šafranica, zimozvesť či divá cibuľa. Je to trváca bylina z čeľade ľaliovitých. Má hruškovitú šupinatú hľuzu so zväzkom korienkov, dlhú 3 - 7cm a uloženú hlboko v zemi.
V jeseni vyrastajú z nej trojpočetné bledofialové kvety vo dvoch kruhoch a na jar nasledujúceho roku ružica tmavozelených, čiarkovito kopijovitých, šťavnatých listov, neskôr i stonka zakončená pukavou tobolkou s mnohými semenami. Rastie na vlhkých lúkach, stráňach a pasienkoch, najmä v hornatých oblastiach.
Liečivé účinky a nebezpečná jedovatosť jesienky
Jej liečivé účinky, ale i jedovatosť boli známe už v minulosti. Obsahuje jeden z najprudších jedov - kolchicín. Jedovatá je celá rastlina, teda aj kvet, najviac však podzemné hľuzy. Ak náhodou odtrhnete túto rastlinu, toxická býva i voda vo váze, v ktorej bola uložená kytička jesienok.
Príznaky otravy sa objavia o dve až päť hodín. Prejavujú sa tráviacimi ťažkosťami a poruchami obehovej sústavy. Alkaloid kolchicín, ktorý sa z tejto rastliny izoluje, má v medicíne význam pri liečbe kĺbového reumatizmu. Tiež má vplyv na delenie buniek, preto sa využíva i v šľachtiteľskej praxi.
Pre vysokú toxicitu ho môže predpísať iba lekár. V žiadnom prípade sa do zberu tejto liečivej, ale tiež jedovatej byliny nemôžu zapojiť deti.
S jesienkou obyčajnou je to teda podobne, ako s hubami. Aj medzi nimi sa nájdu jedlé i jedovaté, paradoxne tie najjedovatejšie zvyknú byť na pohľad najkrajšie.
Jedovaté živočíchy na Slovensku - UNIKÁTNE INFORMÁCIE ep. 42
V každom prípade na pookriatie duše postačí pohľad na lúku plnú rozkvitnutých jesienok, ako ich svojim objektívom zachytila naša fotografka Mirka.
