Lutherova ruža: Symbol viery, nádeje a reformácie
Lutherova ruža, známa aj ako Lutherov erb, je oficiálnym symbolom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a predstavuje kľúčový odkaz reformačnej teológie. Tento bohatý a veľmi obsažný symbol, vytvorený Lucasom Cranachom st. pre Martina Luthera, vystihuje jeho vieru a vieru, ktorá je spoločná všetkým kresťanom. Martin Luther vysvetlil význam tohto symbolu vo svojom liste z 8. júla 1530. Na otázku, či sa má pečať vytlačila správne, Luther odpovedal priateľsky a porozprával o myšlienkach, ktoré mu vtedy šli hlavou a týkali sa jeho pečate ako symbolu jeho teológie.
Zloženie Lutherovej ruže a jej symbolika
Lutherova ruža sa vyskytuje v rozličných obmenách, ale spomenuté prvky a ich uvedené farby predstavujú autentickú Lutherovu ružu. Každá časť tohto erbu má svoj symbolický význam, ktorý Luther podrobne interpretoval.
Čierny kríž v červenom srdci
V stredobode Lutherovej ruže je čierny kríž v červenom srdci, ktorý má svoju prirodzenú farbu. Tento kríž nás má stále upomínať, že viera v Ukrižovaného nás robí blahoslavenými. Kríž je v centre života kresťana a predstavuje vieru v Ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý je prameňom skutočného šťastia a zmyslu života. Luther zdôraznil, že hoci je to čierny kríž, ktorý umrtvuje a ktorý nás mal zraniť, predsa necháva srdcu jeho prirodzenú farbu a neničí prirodzenosť, čo znamená, že kríž nezabíja, ale udržuje človeka nažive. Spravodlivý bude žiť z viery, z viery v Spasiteľa. Kríž je symbolom Božej milosti, symbolom Kristovho vykupiteľského činu, a srdce je symbolom viery. Lutherova ruža symbolicky vyjadruje reformačnú vetu: Sme ospravedlnení z Božej milosti, pre Kristovo vykupiteľské dielo, skrze vieru.
Slovo o kríži je pre tých, čo hynú, bláznovstvom, ale pre nás, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou (1. list Korintským 1, 18). Kríž je symbolom historickej udalosti ukrižovania Ježiša Krista na Golgote. Symbol kríža nám hovorí, že význam Ježišovej smrti ďaleko prevyšoval historický aspekt tejto udalosti. Je to Boží akt vykúpenia, oslobodenia človeka z kliatby hriechu a viny. V dôsledku vykupiteľskej smrti Ježiša Krista nám je ponúknuté a darované ospravedlnenie. Reformácia to zdôraznila slovami: sola redemptione Christi - jedine Kristovým vykupiteľským, oslobodzujúcim činom. Toto ospravedlnenie sa týka celého ľudstva, týka sa každého z nás osobne. Symbol kríža sa každému z nás prihovára osobným posolstvom: Človeče, Boh ťa miluje absolútnou láskou.
Boh ťa miluje tvorivou láskou, a i keď si vo svojom živote veľa skazil, i ak si si svoj život načisto pokazil a zbabral, Boh ti ponúka novú šancu. Pán Boh to robí zo svojej milosti (sola gratia). Nikto Pána Boha na to nenahováral, on to urobil zo svojej iniciatívy. Túto jeho milosť si nemožno ničím zaslúžiť; ani takzvanými "dobrými skutkami", ani púťami k takzvaným ostatkom, relikviám svätých a ďalšími takzvanými záslužníckymi činmi, a už vôbec nie kupovaním odpustkových cedúľ. Predávanie odpustkov dominikánskym mníchom Jánom Tetzelom bolo do neba volajúcim zneužitím náboženského cítenia ľudí, zneužitím, ktoré sa zakladalo na psychologickom terorizovaní nevedomých ľudí.
Do tejto hroznej situácie zaznelo Lutherovo, z Biblie odvodené slovo: Ustrašený človeče, Boh ťa miluje ako svoje dieťa, Boh ťa bez tvojich zásluh a hodností, bez kupovaných odpustkov, ospravedlňuje, odpúšťa ti, prijíma ťa, akceptuje ťa, v Ježišovi Kristovi ťa berie za ruku a vedie ťa na novú cestu života. Toto posolstvo, posolstvo kríža, bolo úžasným oslobodením ľudí. Oslobodzujúce posolstvo kríža dáva človeku možnosť zhodiť zo seba balast zotročujúcich povier a dáva mu dôležitý predpoklad, aby sa stal slobodnou bytosťou, slobodnou osobnosťou. Pod vplyvom tohto posolstva vyrástlo na protestantskej pôde mnoho slobodných, tvorivých osobností.
Biela ruža
Takéto srdce stojí uprostred bielej ruže, lebo biela je farbou anjelov. Biela ruža symbolizuje Boží pokoj, radosť a útechu, ktoré dostáva kresťan skrze vieru. Táto ruža symbolizuje, že viera dáva radosť, útechu a pokoj, stavia veriaceho do bielej radostnej ruže, pretože táto viera nedáva mier a radosť, ako ho dáva tento svet. Kto s opravdivou vierou prijme ponuku Božej milosti, do života toho sa natrvalo nasťahuje pokoj a radosť. Namiesto ničivého, deštruktívneho, hoci skrytého pocitu viny pred Pánom Bohom nastupuje do tohto vzťahu niečo úplne nové: pokoj. Namiesto odcudzenia - zblíženie, namiesto strachu - pokoj. Ježišova ponuka pokoja znie: "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám srdce nermúti a nestrachuje." (Jn 14,27). S Kristovým pokojom je spojená radosť, radosť celkom nového typu. Človek, ktorý vierou prijal Božie ospravedlnenie, darované z milosti, má otvorené dvere k čistej radosti.
Modrá plocha
Táto ruža stojí v nebovomodrom poli, pretože taká radosť v duchu a vo viere je počiatkom budúcej nebeskej radosti. Modrá plocha znamená nebo a symbolizuje počiatok nebeskej radosti, ktorú má už teraz veriaci v Pánovi Ježišovi. Tým je krásne naznačené, že pokoj a radosť sú dary budúceho kráľovstva Božieho. Kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (R 14,17). Sú to dary, ktorých cenné ukážky môžeme mať už v tomto časnom svete. Večnosť síce vysoko prevýši všetky naše terajšie očakávania, ale vzrušujúce je, že už v týchto časných dňoch môžeme mať niečo z toho, čo nám Pán Boh v plnosti chce dať vo večnom živote. Biblia hovorí o tom ako o závdavku toho budúceho.
Latinský nápis „Vivit“
Latinský nápis vivit na modrej ploche pri lupeňoch ruže znamená „žije“. Odkazuje na Vzkrieseného, ktorý zomrel za naše hriechy, ale ožil a žije. Pripomína kresťanom, že veria v živého Pána.
Zlatý kruh
Okolo celého tohto symbolického obrazu je zlatý kruh, zlatá obrúčka. V tomto poli je zlatý prsteň, pretože taká blaženosť v nebi trvá večne a neobsahuje ju nijaká zem a je vzácna nad všetky radosti a ako zlato je najdrahší a najvzácnejší kov. Zlatý kruh po obvode nemá začiatok ani koniec. Symbolizuje nekonečnosť nebeského šťastia, ktoré prevyšuje všetky radosti a majetky pozemského života a sveta. Táto obrúčka symbolizuje nekonečnosť. Žijeme vo svete pominuteľnosti, ale hodnoty, ktoré sú obopnuté obrúčkou bez konca, sú trvalé, večné. Zlato je síce časným, ale predsa výrečným vyjadrením nadradenej hodnoty, nadradenej nad všetko ostatné. Všetko, čo je obopnuté zlatou obrúčkou, má jednoznačne vyššiu, nadradenú hodnotu než všetko ostatné, čo nám môže ponúknuť tento časný svet. Luther to krásne vyjadril v poslednom verši svojho impozantného chorálu: "Slovom Božím neotrasú, úspech im neprislúcha; s nami je každého času Pán s darmi svojho Ducha. Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, náš poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú."
Historické pozadie Lutherovej ruže
Symbol v tvare prsteňa, v ktorom je kríž, srdce a ruža (dnes známy ako Lutherova ruža), pre Martina Luthera vytvoril Lucas Cranach st. Predlohou bol znak na okne v augustiniánskom kláštore v Erfurte, kde Luther pobýval v rokoch 1505-1512 coby mních. Zlatý pečetný prsteň nechal pre Luthera v augšpurkskom zlatníctve vyrobiť neskorší saský kurfiřt Ján Bedřich I. Luterská ruža (tiež Lutherova ruža) je znakom luteránstva a je odvodená priamo z pečate, ktorou značil svoje listy od konca leta 1530 Martin Luther.
Za symbolický začiatok luteránskej reformácie sa považuje pribitie 95 téz na dvere kostola dňa 31. októbra 1517. V predvečer Sviatku všetkých svätých mladý profesor Martin Luther pribil po latinsky napísaných Deväťdesiatpäť téz proti odpustkom na dvere Wittenberského chrámu. Tieto tézy boli mienené ako podklad akademickej dišputy na univerzite, tá sa však neuskutočnila. Rýchlo ich preložili do nemčiny a zakrátko sa po celom Nemecku začala šíriť grafika znázorňujúca váhu spásy, kde Kristova láska prevažovala odpustky. Vďaka kníhtlači, ktorú len pred niekoľkými desaťročiami vynašiel Ján Gutenberg, sa Lutherove tézy za dva týždne rozšírili po celom Nemecku. Tak sa začína rýchly sled udalostí v Nemecku a Európe, ktoré poznáme pod menom reformácia. Pribitie 95 téz označujeme za začiatok tohto mohutného hnutia v cirkvi a spoločnosti, hnutia, ktoré neostalo obmedzené na nemecké krajiny, ale rozšírilo sa ďaleko za ich hranice, aj do vtedajšieho Uhorska, teda aj k nám na Slovensko. Luther vo svojich tézach nevystúpil však proti odpustkom ako takým, ale proti spôsobu ich predaja. Deväťdesiatpäť téz odráža teológiu, ktorú prednášal svojim študentom: „Každý úprimný kresťan, živý alebo mŕtvy, má podiel na dobrodeniach Krista a cirkvi.“
Lutherova ruža v súčasnosti
Lutherova ruža je bohatým, veľmi obsažným vyjadrením reformačnej teológie, ktorú Luther rozviedol vo svojich teologických spisoch. Jej význam sa prejavuje aj v praktickom živote. Napríklad, v rámci projektu „500 škôl oslavuje 500 rokov reformácie“ vysadili žiaci 6.B Lutherovu ružu priamo v školskej záhrade. Táto kvetinová nádhera púta pozornosť okoloidúcich domácich aj hostí a je krásnym odkazom o živote viery žiakov a študentov.
tags: #lutherova #ruza #vyznam