Mafia na Slovensku: Krvavá éra a jej následky
Deväťdesiate roky na Slovensku boli obdobím extrémnej brutality a zločinu, kde mafia zanechala hlbokú a krvavú stopu. V tomto temnom období sa najväčších zverstiev dopúšťala mafia najmä na juhu Slovenska. Ich zločiny siahali od hromadných znásilnení, cez verejné ponižovanie obetí, až po brutálne vraždy vrátane zavraždenia malého chlapca. Táto dlhá a krvavá čiara zločinu by sa nemohla tiahnuť tak dlho a zasiahnuť toľkých, nebyť policajtov, dokonca aj na tých najvyšších miestach, ktorí tieto činy kryli alebo pred nimi zatvárali oči.
Práca kriminalistov je často behom na dlhé trate, pri ktorom občas narazia na nečakané svedectvo priamo od aktérov mafiánskych zločinov z 90. rokov. To prebúdza prokuratúru k tomu, aby otvorila zdanlivo neriešiteľné kauzy a dáva súdom šancu, aby za konkrétnymi krvavými príbehmi slovenského podsvetia urobili konečnú bodku. Do mozaiky mafiánskych príbehov najdlhšie pôsobiaceho a najnebezpečnejšieho mafiánskeho gangu „sýkoriek” tak zapadli aj posledné kamienky.
Bratislavská mafia a jej gangy
Bratislava bola pre niektorých mafiánov príliš malá. Mladší mafiánsky gang Piťovcov sa pokúsil vytlačiť ten starší nazvaný Takáčovci. Výsledkom dramatického súboja, do ktorého sa priplietol aj super-boss s prezývkou Kýbel a jeho vražedné komando, je niekoľko mafiánskych popráv a oba gangy boli rozprášené políciou.
Peter Sýkora, prvý super-boss Slovenska, expandoval mimo Bratislavy. Druhý super-boss Černák nikdy neskúšal zabrúsiť do teritória hlavného mesta. To na celé desaťročia ovládol Róbert Lališ prezývaný Kýbel či Gestapák. Zdá sa, že tento tretí a posledný super-boss starej mafiánskej gardy tromfol oboch. Premyslene totiž zlikvidoval jadro dvoch konkurenčných bánd - diničovcov a takáčovcov. A podriadil si aj ďalšie. Založil neuveriteľný mafiánsky franchising vzájomne prepletených vetiev jeho gangu. Bol neviditeľný a predsa všade prítomný. Na rozdiel od oboch predchodcov bola jeho tvár dôsledne neznáma, až do okamihu, keď skončil pred súdom. A s ním, opäť bezprecedentne, celá jeho banda aj s najväčším nájomným zabijakom Roháčom, ktorý zabíjal hneď v dvoch krajinách. Obe ho odmenili doživotím.
Až teraz, po rokoch, sa ukazuje, že ohromujúca brutalita a nehatené terorizovanie hlavného mesta Slovenska bratmi Danišovcami malo v pozadí chladne kalkulujúci mozog spoločensky uhladeného super-podvodníka Žaluďa Steinhübela. Čím viac boli oni odporní, tým menší odpor stál v ceste Žaluďovým cynickým kšeftom. Doba však pokročila a Danišovci sa stali príťažou aj vlastným z podsvetia. Tak aj skončili. Kšefty Tutiho a Žaluďa sa miešali so záujmami bratov Diničovcov. Ale celé jadro ich gangu (od oboch bratov, cez Deáka, Házyho a ukrajinských aj albánskych komplicov) zlikvidoval krvavo behom dvoch rokov konkurenčný klan sýkoriek.
Prípady a svedectvá
Práca kriminalistov je behom na dlhé trate. Občas pri nej narazia na nečakané svedectvo priamo od aktérov mafiánskych zločinov z 90. rokov. To prebúdza prokuratúru k tomu, aby otvorila zdanlivo neriešiteľné kauzy a dáva súdom šancu, aby za konkrétnymi krvavými príbehmi slovenského podsvetia urobili konečnú bodku.
Prvýkrát o dramatických súbojoch v slovenskom mafiánskom podsvetí 90. rokov prehovorí hlas zo záhrobia. Vďaka nájdenému tajnému denníku mafiánskeho bossa Róberta Holuba sledujeme jeho let k výšinám bohatstva, moci a spoločenského postavenia, ktoré drasticky ukončil strmý pád vopred ohlásenej smrti.
Nový pohľad na východoslovenského mafiánskeho bossa. Podľa jeho zápiskov zachránil život Albáncovi, ktorý ho potom skoro zabil; vytiahol svojich budúcich zradcov z bahna a nedočkal sa vďaky; zaplatil krstiny syna svojho pobočníka Kolárikovi a ten namiesto vďaky ukradol, čo mohol z jeho pozostalosti. Holub tiež vyriešil problém Černáka so Svobodom a ten na neho neskôr usporiadal hon s krvavým koncom. Ešte viac (aj o metódach SIS) z mafiánskeho prostredia 90.
Ožíva dávno zabudnutá vražda mladého člena košického gangu Petra Klešča ešte z roku 1997. Za túto krvavú popravu bol právoplatne odsúdený „štartér“ vtedajšieho mafiánskeho bosa Mikiho Černáka Slavomír Surový a prívrženec košického gangu Ladislav Badó. Rozsudok, ktorý ich uznal za vinných z tejto vraždy, padol ešte v roku 2011. Lenže teraz obaja mafiáni posielajú z väzenia žiadosť na obnovu konania. Hovoria o nových dôkazoch, ktoré preukazujú ich nevinu. Každý o otvorenie prípadu požiadal zvlášť.
Pred 25 rokmi to v podsvetí na východe Slovenska skutočne vrelo. Boj o vplyv a majetky bol mimoriadne krvavý. Vtedajším úradujúcim bosom košického podsvetia bol 28-ročný Róbert Holub. Jeho vplyv bol na vrchole, začal si uplatňovať nároky na majetkové podiely v najväčších podnikoch východu. Holubovci narobili škody hlavne v Košiciach. Vyberanie výpalného, vydieranie, vraždy i brutálne mučenie boli pod ich taktovkou štandardné. Holub vlastnil známy erotický salón, sprivatizoval prešovský mäsokombinát, bol spoluvlastníkom esbéesky a robil si chuť ešte aj na Východoslovenské železiarne.
K vražde Róberta Holuba sa pred pár rokmi priznal banskobystrický bos Mikuláš Černák. V roku 1997 dostal objednávku na likvidáciu Holuba a pôvodne ju chcel vykonať v réžii svojej vlastnej skupiny. Ozbrojené komando sa vybralo do Košíc, aby misiu vykonalo. No cestou na „akciu“ ich zobrali policajti. Policajný zásah spájal Černák s Holubovým obrovským vplyvom na polícii. Aj tieto udalosti Černáka utvrdili v tom, že rozpínajúceho sa Holuba treba zlikvidovať, a požiadal o spoluprácu mafiánskych kolegov na západe krajiny - sýkorovcov. Ich šéf prezývaný Kýbel mu na prácu ako strelca ponúkol medzinárodne známe eso, majstra premien, Jozefa Roháča. Akciu mali do detailov naplánovanú. Roháč so zbraňou bude sedieť na motocykli za Alojzom Kromkom, zvaným Čistič, ktorý ho na miesto popravy v Košiciach dovezie. Roháč na Holuba vystrelí a ujdú. Vybrali si benzínku na jednom z košických sídlisk. Tento pokus sa im však nevydaril.
Ďalší pokus o likvidáciu Holuba o niekoľko dní už zorganizoval Černák s Lališom na 24. septembra 1997 v bratislavskom hoteli. Holuba vylákal na schôdzku Černák. Sedeli v bare hotela Danube, kam prišiel Roháč s parochňou na hlave a s pištoľou prikrytou kabátom prehodeným cez ruku. Na Holuba vypálil viacero rán. No nezabil ho. Holub bol vo vážnom stave prevezený do bratislavskej nemocnice, kde ho Roháč dorazil cez okno v noci 5. októbra 1997. Roháč za túto „prácičku“ zinkasoval pol milióna korún.
Vráťme sa však k prvému pokusu o Holubovu vraždu. Vo vodičovi motorky, ktorý doviezol strelca, spoznal Holub Lojza Čističa a naplánoval pomstu za trúfalosť postaviť sa proti nemu. Chcel Čističa dostať, odrezať mu hlavu a doniesť ju ako trofej. Nariadil teda poľovačku na Lojza Čističa. Rodák zo Spišskej Novej Vsi bol známy tým, že nemal žiadne zábrany. Zabíjal na počkanie. Jeho obľúbenou hračkou bol údajne samopal a vraj rád strieľal z obidvoch rúk naraz. Holubove komandá ho však nikde nenašli, no narazili na jeho najmladšieho brata Jána. Aj keď nepatril medzi mafiánov, jeho osud spečatil fakt, že je bratom Čističa. Detaily z tejto popravy vyplávali na povrch vďaka výpovediam vrahov a mafiánov, ktorí hádzali špinu na druhých pred súdmi. Dnes je jasné, že Jána Kromku holubovci vylákali do Vajkoviec, dediny v blízkosti Košíc. V garáži Holubovho domu ho surovo zmlátili a kopali. Holub si vzal špeciálne kanady a kopal do Čističovho brata ako zmyslov zbavený. Nakoniec nevládne telo Jána Kromku naložili do auta a vyhodili na pole. Kromku zastrelili a telo podpálili.
Správa o brutálnej poprave Jána Kromku sa k bratovi Lojzovi dostala veľmi rýchlo. Plán Čističovej pomsty bol na svete. Cieľ bol teda jasný. Nájsť skrývajúceho sa Jozefa Holuba, prezývaného Ďusi, a zlikvidovať ho. Vrahovia ho našli v byte v širšom centre Košíc. Ochranku mu nerobil nik iný ako Peter Klešč, ktorý vraj vylákal aj Jána Kromku do rúk vrahov. Dňa 2. októbra 1997 vtrhlo o pol tretej ráno vraždiace komando do bytu na Kustrovej ulici v Košiciach. Tesne pred masakrom ešte z bytu vyšiel Borža. Dnu ostal Holubov brat, Klešč a prostitútka. Vražedné komando tvoril Čistič, Černákov štartér Slavomír Surový a miestny mafián Ladislav Badó. Tí mali striehnuť pri vchode do bytu a ďalší mafián Karol Szatmáry zabúchal na dvere a kričal: „Polícia!“ Hneď nato dvere vykopol. Do bytu vbehol Lojzo Kromka a začal strieľať. Lenže namiesto Holuba našiel na pohovke polonahého Klešča, a tak rozstrieľal jeho. Holubov brat bol v čase vraždiaceho amoku Čistica v kúpeľni bytu spolu s prostitútkou. Akoby zázrakom stihol bosý, len v boxerkách pred smrťou ujsť cez okno. Utiekol do bytu ďalšieho mafiánskeho poskoka Alexandra Horvátha. Horváth sa v mafiánskej hierarchii dostal vyššie len vďaka tomu, že si vzal za ženu sestru bosa Róberta Holuba. Pol roka po krvavom masakri Klešča sa stal obeťou streľby aj on. Neznámy útočník ho postrelil pred barom v Prešove. Alexander Horváth ostal natrvalo pripútaný na vozíčku a v snahe zachrániť si holý život začal spolupracovať s políciou. „Spieval“ napríklad v prípade vraždy milonára Grzegorza Szymaneka, ukázal aj miesto jeho hrobu v lese nad Polomkou a za vraha označil Mikuláša Černáka. Horváth sa sám priznal, že pomáhal pri vražde Klešča, a udal Černáka ako hlavu, ktorá nariadila likvidáciu Holubovho brata. Karol Kolárik údajne vraždu plánoval, Karol Szatmáry zas zabezpečil zbrane. Na Klešča podľa Horvátha vraj strieľal Surový. A holubovec Ladislav Badó údajne strážil panelák. Súd na základe jeho výpovedí odsúdil Badóa a Horvátha, ktorí sa vraj okrem Klešča podieľali na vražde Kromku, na 23 rokov väzenia.
Po rokoch, keď si Badó a Surový odpykávali tresty za vraždy, sa karta otočila. Práve ten istý Alexander Horváth si zrazu spomenul, že všetko bolo inak. Že to so svojím rozprávaním myslí vážne, chcel dokázať aj odkazmi a listami adresovanými odsúdeným mafiánom. Ponúkal im očistenie ich mena. Samozrejme, nie zadarmo. Černákovi núkal, že bude vypovedať proti šéfovi podtatranského podsvetia Ondrejovi Žembovi v prípade vraždy Holuba. Badóovi sľuboval úplnú slobodu. Vypovedal by na súde, že Badó s vraždou Kromkovho brata ani s popravou Klešča nemá nič spoločné. Za to chcel od neho akoby mesačnú rentu vo výške 200 eur alebo jednorazovo päťtisíc eur. Badó a Surový nelenili a hľadali aj ďalšie dôkazy svojej neviny, aby mohli každý osobitne požiadať o obnovu konania. Adamčovec Nikola Pajdič vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom ešte v roku 2012 povedal svoju verziu udalostí. Podľa neho bol do vraždy ako šofér zapletený aj brat Braňa Adamča Erik. Strieľal však vraj Lojzo Kromka, Karol Szatmáry a Albert Sisák.
Slovenska Mafia 16 Jaroslav Svechota Súmrak Bossov Mafiáni
Spisovateľ Gustáv Murín a jeho pohľad na mafiu
Gustáv Murín (1959, Bratislava) je vedec (RNDr., PhD.) a zároveň úspešný spisovateľ. Debutoval v roku 1989 v češtine, na Slovensku bola jeho kniha zakázaná. Doteraz vydal 52 kníh (z toho 7 v češtine, 2 v angličtine, po jednej vo francúzštine, v hindí, v chorvátštine, bulharčine, srbštine a maďarčine). Celkovo sa predalo viac než 275 000 výtlačkov všetkých kníh autora. Vydal tiež 46 E-kníh, 9 audio-kníh, 7 DVD a 3 knihy v Braillovom písme. Viac ako 300 textov autora bolo preložených do 50 jazykov.
Štvrtinu z jeho kníh tvorí tematika mafie na Slovensku, v Čechách aj Maďarsku. Predalo sa viac než 180 000 výtlačkov všetkých kníh autora na túto tému. Kniha „Mafia na Slovensku“ získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Ďalšie romány a knihy vyšli na pokračovanie aj v denníkoch Pravda a SME.sk.
Prepletenec osudov Pavla Ruska a Mariana Kočnera je symbolický pre obdobie po Nežnej revolúcii, keď vo „vyšších kruhoch“ každý každého poznal. Ide o dobu závratných kariér jednotlivcov, ktorí rýchlo bohatli a ešte rýchlejšie o to bohatstvo, a pričasto aj o vlastný život, prichádzali. Ako všetky jeho knihy z tohto obdobia, aj táto je mediálnym obrazom doby. Netvrdí sa v nej, že sa udalosti stali tak, ako sú opisované, ale že takto o nich referovali médiá. V zrkadle dobových i súčasných médií teda sledujeme najskôr príbeh jedného mladého ambiciózneho muža, ktorý v mnohom ovplyvnil dianie na Slovensku, aby skončil s virtuálnou guľou na nohe v očakávaní, aký osud mu pripravia chystané obvinenia a súdy. Druhým „hrdinom“ tejto knihy je jeho spolužiak z vysokej školy, ktorý bol s tým prvým v rôznych sporoch celé desaťročia, aby ich nakoniec spoločný „kšeft“ priviedol pred súd.
Kniha MAFIA V BRATISLAVE vyšla už dávnejšie a je vypredaná. Medzičasom bolo viacero v nej spomínaných prípadov organizovaného zločinu uzavretých, ich aktéri súdení a odsúdení, objavili sa tiež nové fakty a podrobnosti. Odhaľujú sa Tutiho talianske i „pirátske“ eskapády a podrobnosti jeho verejnej popravy, keďže už vieme prečo a ako s bratom skončili. Ukazuje sa prepojenie Žaluďa na novodobých zbohatlíkov vrátane Borisa Kollára a pozadie jeho konca. Predstavuje sa kompletná história, vzostup aj pád, gangu „sýkoriek“. Vďaka novým svedectvám a súdom už poznáme aj konce týchto príbehov a poznáme aj toho kto „ťahal nitky“ v pozadí organizovaného zločinu na Slovensku. Je toho toľko, že sa do tejto knihy zmestili len tri kapitoly histórie bratislavskej mafie.
tags: #mafiani #dievca #kvet #pomsta