Mak siaty: Všestranná rastlina s bohatou históriou a výživovými benefitmi

Vianočný makovník, opekance s makom, rožteky s makovou plnkou či višňová štrúdľa s makom patria medzi tradičné pochúťky v mnohých rodinách.

Jedlá s makom gazdinky v minulosti varievali aj cez všedné dni oveľa častejšie ako dnes. Vedeli, že mak nielen zasýti, ale priaznivo vplýva na zdravie.

Dnes už je vedecky dokázané, že mak obsahuje vitamíny B, C, E, minerálne látky - vápnik, fosfor, draslík, horčík, sodík, železo -, ďalej cukry, tuky, bielkoviny, vlákninu a látky s miernymi sedatívnymi účinkami.

Ak tiež patríte medzi milovníkov makových koláčikov, skúste si dopestovať mak sami.

Pôvod a história maku siateho

Predpokladá sa, že pestovaný mak siaty (Papaver somniferum) pochádza z divo rastúceho stredomorského druhu Papaver setigerum. Historické stopy pestovania rastlín maku a ich využitia v oblastiach dnešného Stredomoria siahajú do obdobia 6 000 rokov p. n. l. V historických prameňoch sa uvádza, že už okolo roku 3 000 p. n. l. uctievali Sumeri mak ako kultovú rastlinu. V bližšej minulosti sa prázdne makovice a stonky používali na kúrenie doma v peciach, v ktorých sa piekol chlieb a koláče.

Mak siaty (Papaver somniferum) je rastlina, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii a z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Okrem kulinárskeho a priemyselného využitia je mak známy aj pre svoje liečivé a farmaceutické vlastnosti. Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľnila bolesť. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely.

Mak siaty sa využíva už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využívanie pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr sa v Mezopotámii využíval ako zdroj ópia. Niektoré civilizácie, ako napr. V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie Číny, kde sa neskôr, približne v 18. Na území Česka a aj Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku.

Botanická charakteristika maku siateho

Mak ako rod zahŕňa okolo 100 až 110 druhov, jeden z nich je i pestovaný mak siaty. Ide o jednoročnú olejninu so stonkou vysokou 70 -180 cm, ktorá je pokrytá modrozelenosivým voskovým povlakom. Hlavný koreň je kolovitý, dorastá do hĺbky 50 - 80 cm, bočné korienky sú vyvinuté slabo. Veľké kvety sú nápadné z diaľky. Dva kališné lístky sú zelené, červené alebo fialové. Korunné lupienky sú štyri a sú bielej, svetlofialovej, tmavofialovej alebo červenej farby. Na báze majú typickú čiernu škvrnu, ktorá zaberá 1/4 až 1/3 plochy lupienka. Plod je guľovitá, kužeľovitá alebo súdkovitá tobolka - makovica, vo vnútri s neúplnými priehradkami. Na povrchu je hladká, rebrovitá alebo hrboľatá. Na jednej stonke vyrastie 1 - 7 toboliek. Drobné semená s dĺžkou 1 až 1,5 mm a hrúbkou 0,60 - 0,75 mm majú obličkovitý tvar. V jednej makovici sa ich skrýva viac ako 1 000. V závislosti od odrody majú rôznu farbu - bielu, sivomodrú, sivú, modrú, ružovú, hnedú. Líšia sa aj v chuti.

OPIS: jednoročná rastlina, ktorá má vyvinuté mliečnice (okrem semien) obsahujúce bielu latexovú šťavu. Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami; rastie do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Stonka dorastá do výšky 0,6 až 2,0 m. Spodné listy rastú v prízemnej listovej ružici, stredné z úžľabia prvého vetvenia stonky a vrchné na stonke. Listová čepeľ je pokrytá sivozelenou až modrozelenou voskovitou vrstvičkou. Kvet sa skladá z dvoch kalíšných lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč. Plod je mnohosemenná guľovitá alebo elipsoidná tobolka, tzv. makovica; dlhá 35 - 55 mm a široká 20 - 45 mm. Semeno má nesúmerne obličkovitý tvar, je dlhé 1,0 až 1,5 mm, široké 0,8 až 1,1 mm a hrubé 0,9 až 0,9 mm. Základná farba u nás pestovaných odrôd je modrá.

Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá dorastá až do 1,5 metra. Pôvodne pochádza z Východnej Indie a Turecka, dnes sa vsak pestuje v rôznych klimatických podmienkach takmer po celom svete.

Mak siaty je jednoročná bylina s 30 - 50 cm vysokou priamou, rozkonárenou, listnatou, valcovitou stonkou. Má jednoduché až perovito-dielne listy a bledofialové alebo ružové či červené kvety. Plod je mnohosemenná tobolka (makovica) buď nepukavá („slepý mak“), stále uzavretá (subsp. somniferum - m. s. pravý) alebo pukavá s dierkami („škeriak“ - subsp. setigetum (DC.) Corb., m. s. Mak siaty srstnatý je rastlina odstávajúco štetinato chlpatá, tobolky sú po dozretí hore s otvormi, semená čierne, na Slovensku zriedka pestovaná, na zboreniskách a úhoroch azda splanená kultúrna forma predchádzajúceho poddruhu.

Podmienky pre pestovanie maku siateho

Na pestovanie maku sú vhodné rovinaté až mierne zvlnené oblasti s nadmorskou výškou 300 až 600 m a dostatkom svetla. Mak je rastlinou dlhého dňa. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlboká, hlinitá až piesočnatohlinitá. Nevhodné sú pôdy piesočnaté, kde trpí nedostatkom vlahy, výsledkom čoho sú malé tobolky a nízka úroda. Na pestovanie vyberieme záhon, kde sme predtým pestovali strukoviny - fazuľu, hrach, pretože zanechávajú pôdu kyprú, s dostatkom živín a v priaznivej drobnohrudkovitej štruktúre.

1. Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH.

Z pôdnych typov prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, predstavujúce stredne ťažké pôdy. Z klimatického hľadiska sa chotár nachádza v rámci teplej oblasti v suchej podoblasti s miernou zimou, s teplotou v januári nad -3ºC a s dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 h).

Výsev a starostlivosť

Mak má veľmi drobné, ale tvrdé semienka, a tak na napučanie a klíčenie potrebuje veľké množstvo vody. Pôda okolo vysiateho semienka preto musí byť vlhká, s dostatočným množstvom kapilárnych pórov a prísunom kapilárnej vody. Najčastejšou príčinou pomalého a nerovnomerného vzchádzania je plytký výsev do presušenej a rýchlo vyschýnajúcej vrchnej vrstvy pôdy a tvorba pôdneho prísušku, ktorý sťažuje klíčenie.

2. Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm.

Jesenné odrody vysievame v októbri-novembri, jarné čo najskôr na jar, ak to počasie dovolí, už koncom februára, začiatkom marca. Osivo možno pomiešať s pieskom alebo so semienkami reďkovky, šalátu, ktoré skoro vzchádzajú a vyznačia riadky. Vysievame do ryhy hlbokej maximálne 50 mm. Semená majú byť na dne ryhy a nad nimi má byť vrstva pôdy maximálne 5 - 20 mm. Po vzídení a vytvorení listovej ružice zo 4 - 5 pravých listov mak jednotíme na vzdialenosť 5 - 10 cm. Ak by sme zvolili väčšiu vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami, stonka sa rozkonári a vyrastie na nej viac, aj 10, menších toboliek, ktoré budú dozrievať postupne a nebude možné ich pozberať naraz.

„Keďže sa nachádzame v teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, najdôležitejšie je, aby mak vôbec vzišiel.“ konštatoval Ing. V. Juhás a dodal: „Hneď, ako sa dá ísť do poľa, sa snažíme v prvý možný deň mak siať. Vtedy je šanca, že osivo využije zimnú vlahu.

„Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Naše pôdy sú v relatívne dobrom stave, preto nehnojíme pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív uprednostňujeme DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry,“ dodal Ing. V. Juhás.

Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, zaraďujú mak siaty takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín. U drobnosemenných plodín ako je mak, je to najdôležitejšia pracovná operácia a v družstve uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba, ktorá má aj odburiňujúci účinok a zapracujú sa pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch, pôdu čo najlepšej štruktúry, z dôvodu výsevu maku do hĺbky 1 cm.

Zber a spracovanie maku

Termín zberu závisí od odrody. Mak z jesenného výsevu dozrieva prevažne v júli, z jarného približne o mesiac neskôr. Zberáme postupne a len zrelé makovice, čo poznáme jednoducho, podľa hrkotania semien v makovici, zmenou jej farby a ochutnaním zŕn. Semená nezrelého maku síce chutia skvele, ale nie sú vhodné na skladovanie.

Pozbierané zrelé, zdravé a nepoškodené makovice necháme dosušiť približne 7 - 10 dní pod prístreškom, na suchom, vzdušnom a tienistom mieste. Potom opatrne nad veľkou nádobou odrežeme z makovice (tesne predtým ňou potrasieme, aby sa zrnká uvoľnili) korunku. Makovice obrátime otvorom smerom dole ku dnu nádoby a mak z nich jemne vyklepávame, aby sa polámalo čo najmenej vnútorných priehradiek (lamiel) tobolky. Úlomky neskôr odstraňujeme prúdom vzduchu, pomocou presýpania zŕn z nádoby do nádoby.

Najkvalitnejší, najčistejší, chuťovo „najmakovejší“ mak získame praním - premytím viackrát (aj 7-krát) vo vlažnej vode. Zdravé, ťažšie zrnká klesnú dole, ľahšie - prázdne, poškodené, nevyvinuté - vyplávajú spolu s úlomkami, prachom a nečistotami na povrch, odkiaľ ich ľahko pozberáme hustým sitkom. Pracujeme rýchlo a semená dlho vo vode nemáčame. Opraný mak prelejeme cez čisté husté sito alebo gázu. Sušíme v tenkej vrstve na site alebo na suchej a čistej tkanine na slnku niekoľko dní. Počas sušenia často premiešavame, aby sa vysušil rovnomerne. Chránime pred vlhkom a dažďom. Na noc mak prenesieme do vnútra, aby nenaberal zbytočne vlhkosť. Správne vysušený mak je sypký, suchý, „zvučný“ pri sypaní. Skladujeme ho v sklenenej nádobe alebo v plátennom vrecku na suchom, tmavom a chladnom mieste.

Mak sa musí zbierať úplne dozretý. Či je zrelý zistíme tým, že makovicou zatrasieme. Semena v nej by mali hrkať.

Výživové hodnoty a využitie maku

Makové semená sú bohaté na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B. Mak obsahuje veľké množstvo vápnika - 12-násobne viac ako v kravskom mlieku. Makové semená ďalej obsahujú tuky, vlákninu, fosfor, horčík a zinok, železo.

3. Makové semienka sú bohaté na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B.

Mak je vysoká, poliehavá rastlina z čeľade makovité. Semená rastliny sú biele, modré alebo čierne a veľmi olejnaté. Mak kvitne od júna do augusta. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, horčík, železo, draslík, fosfor a nenasýtené mastné kyseliny. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú. Je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Makový olej je nielen skvelý pre pokožku, ale je aj jedlý.

Mak siaty sa pestuje pre potravinárske využitie (semená a olej). Mak je olejnatá plodina importovaná z Ázie. Konzumný mak sa pestuje hlavne v strednej Európe. Semeno maku sa používa na konzumné a potravinárske účely. Olej zo semien získaný lisovaním za studená sa používa ako stolový olej, tiež na prípravu niektorých farmaceutík ako pomocná látka (príprava emulzií, zložka mastí pod.).

Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového pečiva. Viac než 4/5 produkcie sa exportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou.

V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín). V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča.

Mak v medicíne a farmácii

Droga: prázdne, zrelé makovice bez semien - Papaveris maturus fructus, ktoré sa využívajú na farmaceutické účely. Obsahové látky: z významných obsahových látok sú v celej rastline, okrem zrelých semien, zastúpené alkaloidy. Ich koncentrácia je rôzna, najvyššia je v ópiu a v makoviciach. K hlavným alkaloidom patria morfín (7 - 21 %), kodeín (0,3 - 6,5 %), tebaín (0,5 - 7,5 %), noskapín (= narkotín, 1,5-13 %), papaverín (0,1 - 4,5 %). Ďalej sú to živice, tuky, kaučuk a slizy.

Liečivé vlastnosti a účinnosť: ópium je prudko jedovaté, obsahuje komplex alkaloidov, ktoré majú rôzne vlastnosti - tlmia bolesť (analgetikum), uvoľňujú kŕče hladkého svalstva (spazmolytikum), tlmia neproduktívny kašeľ (antitusikum) a pôsobia povzbudzujúco (stimulans). Morfín je silné analgetikum.

Použitie: vo farmaceutickom priemysle ako významná surovina na extrahovanie alkaloidov zo zrelých makovíc. Zo získaných alkaloidov sa vyrábajú viaceré farmaceutiká. Získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne. Produkcia a obchod s ópiom podlieha medzinárodnej kontrole.

Toxicita: opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!

tags: #mak #polny #je #lucna #alebo #polna

Populárne príspevky:

• Bodliaky v kyticiach
• Viac o Všehojovci štetinatom
• Všetko o kvitnutí a úrode rajčín
• Aloe Vera a regulácia krvného tlaku
• Štýlové obaly na kvetináče