História masového pestovania šampiňónov
Šampiňóny (Agaricus bisporus), známe aj ako žampióny, patria medzi najobľúbenejšie a najčastejšie konzumované huby na svete. Sú chutné, všestranné a dajú sa použiť v mnohých jedlách, od polievok až po hlavné chody.
Cielené pestovanie húb ako potraviny skutočne začína šampiňónmi. Prvýkrát boli vypestované v roku 1750 vo Francúzsku. A ako to často býva, náhoda tu hrala nemalú úlohu. Jedného dňa parížski záhradníci objavili biele šampiňóny na hnoji záhonov. Záhradníci veľmi rýchlo zistili, že sa dá táto huba cielene pestovať.
Hoci netrvalo dlho, kým sa zistilo, že svetlocitlivá huba najradšej rastie v tmavých pivniciach a klenbách, významnejšie pestovanie šampiňónov, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až začiatkom 20. storočia.
Od polovice 17. storočia sa začala písať nová kapitola v dejinách konzumácie húb. Vo Francúzsku, na poliach pestujúcich melóny, ktoré boli hnojené konským hnojom, začali spontánne vyrastať nádherné kultúry bielych húb. Záhradníci si tieto náhodné výskyty všimli, začali ich aktívne podporovať a postupne sa naučili tieto kultúry kultivovať.
Tento objav položil základy pre masovejšiu produkciu. Začiatkom 18. storočia už v blízkosti Paríža vznikal skutočný priemysel pestovania húb. Využívali sa na to najmä vápencové lomy, jaskyne a štôlne, ktoré poskytovali ideálnu stálu klímu a tmu. V tom čase pracovalo v tejto oblasti približne 300 pestovateľov, ktorí dokázali z jaskynných priestorov vyprodukovať až tridsať ton húb denne.
Charakteristika šampiňónov
Šampiňóny majú priemer 3 až 25 cm. Ich klobúk je mäsitý, guľovitý a v zrelosti má tvar dáždnika. Povrch je vláknitý, hladký, šupinatý, šedobielej farby. Noha šampiňónu má výrazný dvojvrstvový alebo jednovrstvový prsteň. V súčasnosti je viac ako 60 druhov šampiňónov. Nazývaný aj „biely gombík“ je najobľúbenejšou pestovanou hubou. Tvar klobúka je najprv pologuľovitý, vekom sa splošťuje. Hnedý šampiňón (Agaricus bisporus) má intenzívnejšiu chuť ako šampiňón biely. Je veľký 40 až 60 mm.
Môže sa stať, že jedlý šampiňón zameníte s Pečiarkou zápašnou (Agaricus xanthodermus). Oba druhy sú si veľmi podobné, malé s bielymi klobúkmi. Hlavný rozdiel je v tom, že pokiaľ sa dužina pečiarka poškodí, rýchlo zožltne.
Pestovanie šampiňónov
Pestovanie šampiňónov sa stáva čoraz populárnejším najmä medzi ľuďmi, ktorí túžia po zdravých, domácich potravinách bez použitia chemických látok či hnojív. Na pestovanie šampiňónov nepotrebujete veľkú záhradu. Vhodným miestom je pivnica, komora alebo iná tmavá miestnosť, kde možno udržať nasledujúce parametre:
| Parameter | Optimálne hodnoty |
|---|---|
| Teplota | 14-18 °C (počas inkubácie 20-25 °C) |
| Vlhkosť vzduchu | Vysoká (80-90 %) |
| Svetlo | Zohráva zanedbateľnú úlohu, vyhnite sa priamemu slnku |
Pre začiatočníkov je najjednoduchším spôsobom kúpa hotovej pestovateľskej súpravy, ktorá obsahuje naočkovaný substrát a kryciu zeminu. Substrát v nádobe prekyprite a rovnomerne zakryte vrstvou krycej zeminy (hrúbka cca 3 cm). Povrch opatrne pokropte vodou - mal by byť vlhký, ale nie mokrý.
Nádobu prikryte fóliou a umiestnite do izbovej teploty (20-25 °C). Po 12 až 18 dňoch by mala byť zemina pretkaná bielym podhubím. Keď podhubie prerastie povrch, znížte teplotu na 14-19 °C a premiestnite nádobu na chladnejšie miesto. Fóliu čiastočne odstráňte a substrát pravidelne zvlhčujte rozprašovačom. Po 2-3 týždňoch sa objavia prvé malé hlavičky. Šampiňóny zberajte, keď dosiahnu veľkosť 5-8 cm a klobúčik je stále uzavretý.
Šampiňóny sa zberajú opatrným vytočením z pôdy spolu s hlúbikom, čím sa nenaruší okolie a nepoškodia sa ostatné malé huby. Nikdy ich nevyrezávajte nožom. Po zbere je nutné zeminu zaliať vodou, aby nevyschla. Pri správnej starostlivosti môžete zo substrátu získať 3 až 4 vlny úrody.
Pre pokročilejších pestovateľov existuje možnosť prípravy vlastného živného substrátu, ktorého základom je slama a konský hnoj. Táto zmes musí prejsť fermentáciou, pri ktorej teplota vnútri substrátu dosiahne 50-60 °C. Po vychladnutí sa do substrátu sadí mycélium. Okrem debničiek sa táto technológia využíva aj pri pestovaní vo vreciach alebo na záhonoch v záhrade, kde sa využíva prirodzene vlhšie a tienené prostredie.
Výživové hodnoty a benefity
Šampiňón je druh huby, ktorý je bohatý na vitamíny a minerály. Je to nielen vynikajúca surovina pri varení, ale má aj mnoho užitočných vlastností, vďaka ktorým sa používa v tradičnej medicíne.
Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí často jedia tieto huby, majú o 34% nižšiu hladinu cholesterolu v krvi v porovnaní s tými, ktorí huby nejedia. Polysacharidy v šampiňónoch môžu pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi a zlepšiť inzulínovú rezistenciu. Konzumácia šampiňónov sa neodporúča pacientom s chronickými ochoreniami obličiek a tráviaceho ústrojenstva.
Šampiňóny sú relatívne nízkokalorická prísada: na 100 gramov pripadá asi 22 kalórií. Je to spôsobené aj tým, že tento druh huby obsahuje 91 percent vody a asi štyri percentá bielkovín.
| Nutričná Hodnota | Množstvo na 100g |
|---|---|
| Kalórie | 22 kcal |
| Voda | 91g |
| Bielkoviny | 4g |
Huby sú považované za potravinu, ale aj pochutinu, za zeleninu, ale aj náhradu bielkoviny a sú výborným doplnkom jedálneho lístka. Všetky ostatné druhy húb, ako sú šampiňóny, dubáky alebo kuriatka, patria k zelenine a môžu byť kombinované s ďalšími druhmi bielkovín. Nutričný prínos húb spočíva práve v ich zložení a vysokom obsahu vlákniny.
Najdôležitejšou výživnou zložkou húb sú bielkoviny, ktoré sa z hľadiska zloženia podobajú živočíšnym, preto niektoré druhy môžeme považovať aj ako náhradu mäsa. Sušina húb obsahuje 5 - 30 % bielkovín. Ich prítomnosť závisí aj od veku a druhu huby. Okrem bielkovín obsahujú čerstvé huby 70 - 95 % vody. Po vysušení sa z húb vyparí väčšina z nej a ich hmotnosť sa zníži až desaťnásobne.
Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú meď, ktorá pomáha pri hypertenzii, selén, ktorý napomáha správnej funkcii srdcovo-cievnej sústavy a spolu s vitamínmi bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny.
Využitie v kuchyni
Šampiňóny sú klasickou jedlou hubou, ktorá sa s obľubou používa v najrôznejších pokrmoch. Dajú sa použiť na pizzu, ako príloha k cestovinám alebo do omáčok k rezňom - šampiňóny možno používať rozmanitým spôsobom. Pritom je ich aróma dostatočne výrazná, aby sa dali servírovať aj mierne obložené ako hlavná prísada.
Šampiňóny môžete pridať do mäsových pokrmov, na pizzu, do polievok. Alebo ich môžete zamraziť, usušiť poprípade zakonzervovať. Okrem výživovej hodnoty prinášajú huby jedinečnú chuť do polievok, omáčok, šalátov a rizôt.
Čerstvé šampiňóny sú ideálne na grilovanie, zapekanie alebo do šalátov. Sušené dubáky a shiitake sa hodia do polievok, omáčok a rizôt, kde uvoľňujú výraznú chuť a vôňu.
Šampiňóny sú všestranné a dajú sa použiť v mnohých receptoch:
- Plnené šampiňóny: S nivou, bryndzou, mozzarellou, mletým mäsom alebo vajíčkom.
- Šampiňónovo-syrová omáčka: Ideálna k cestovinám alebo mäsu.
- Rizoto so šampiňónmi: Klasika talianskej kuchyne.
- Zemiakové placky so šampiňónovou omáčkou: Pôvodom z Poľska.
Šampiňóny (pečiarka dvojvýtrusná) sú chutné na všetky možné spôsoby a vždy sa dá vymyslieť jedlo, ktoré ozvláštnia. Môžu byť hlavným jedlom - ako plnené či vyprážané, prílohou, prídavkom do polievky či základom skvelej omáčky. Navyše sú zdravé. Tieto huby síce rastú v prírode, no vypestovať si ich môžete aj u vás doma.
Nie je to len o všestrannosti, ale aj o zdraví. Šampiňóny sú známe svojimi benefity pre zdravie, vrátane vysokého obsahu proteínov a vlákniny, čo ich robí skvelou voľbou pre zdravý životný štýl. Okrem toho sú nízkokalorické a vhodné pre vegetariánov a vegánov.
Šampiňóny (Agaricus bisporus) sú jedny z prvých pestovaných húb a neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a kulinárskeho umenia. Sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú vaše zdravie.
tags: #masove #pestovanie #sampinonov #bolo #v #17