Pestovanie mäty ako trvalky: Komplexný sprievodca pre záhradkárov

Mäta (lat. Mentha) je rod aromatických bylín, ktoré patria do čeľade Hluchavkovité. Pojmom mäta označujeme pestrú paletu rastliniek, ktoré majú spoločné základné charakteristiky, avšak najčastejšie pestovaným druhom je Mäta pieporná. Mäta je jedna z najobľúbenejších a najčastejšie pestovaných bylín na svete. Svojou sviežou vôňou, výraznou chuťou a všestrannými liečivými vlastnosťami si získala miesto v záhradách, kuchyniach a lekárničkách po celom svete. V prírode sa vyskytuje najmä na vlhkých miestach, pozdĺž riek a močiarov, a to takmer vo všetkých kútoch sveta. Je rozšírená v Eurázii, na severozápade Afriky, v Amerike či Austrálii. Z toho je zrejmé, že ide o adaptabilnú a odolnú trvalku.

Mäta patrí medzi nenáročné rastlinky, vhodné aj pre úplných začiatočníkov. Ako pestovať mätu v kvetináči aj na záhone, vám prezradíme v nasledovnom článku. Pestovanie mäty vám prinesie veľké zadosťučinenie. Mäta je totižto veľmi nenáročná na pestovanie a v kuchyni ju využijete počas celého roka.

Mapa rozšírenia mäty vo svete

Liečivé účinky a výhody mäty

Mäta si vďaka jej príjemnej, mentolovej chuti a liečivým účinkom obľúbili už v starovekom Egypte. Mäta je nielen aromatická bylina, ale aj silný liečivý prostriedok, ktorý sa používa v tradičnej medicíne už tisíce rokov. Mentol v nej obsiahnutý ochladzuje, čo je hlavne v posledných rokoch, keď ručička teplomera stúpa do závratných výšok, skvelou devízou. Mäta obsahuje vysoký podiel silíc, z ktorých je najviac obsiahnutý mentol. Nájdete v nej tiež flavonoidy a triesloviny. Pri jej konzumácii oceníte nielen vynikajúcu chuť, ale aj liečivé účinky.

Podpora trávenia a žalúdočné ťažkosti

  • Mäta podporuje správnu činnosť trávenia a pomáha aj proti nafukovaniu.
  • Má schopnosť stimulovať tvorbu žlče, čím zlepšuje trávenie tukov.
  • Mätový čaj sa užíva aj na zmiernenie kŕčov a iných žalúdočných ťažkostí.
  • Použitie: Na zmiernenie tráviacich ťažkostí sa odporúča piť mätový čaj po jedle. Stačí zaliať jednu čajovú lyžičku sušenej alebo čerstvej mäty vriacou vodou a nechať lúhovať 5-10 minút.

Dýchacie cesty a prechladnutie

  • Mäta má výrazné antiseptické a protizápalové vlastnosti, čo ju robí účinným prostriedkom pri liečbe respiračných ochorení.
  • Jej silica, mentol, má schopnosť uvoľňovať dýchacie cesty, zmierňovať zápal a znižovať prekrvenie slizníc.
  • Účinky mäty prospievajú tiež imunite a dýchacím cestám, a to aj v čase prechladnutia.
  • Použitie: Na uvoľnenie dýchacích ciest môžete použiť mätový čaj, ktorý sa pije horúci, alebo pridať niekoľko kvapiek mätového oleja do horúcej vody a inhalovať výpary.

Bolesti hlavy a koncentrácia

  • Mäta má chladivé a upokojujúce účinky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe bolesti hlavy.
  • Použitie: Pri bolestiach hlavy môžete použiť mätový olej, ktorý sa aplikuje na spánky a čelo. Jemná masáž týchto oblastí pomôže uvoľniť napätie a zmierniť bolesť.
  • Vôňa mäty má stimulačné účinky na mozog a môže pomôcť zlepšiť koncentráciu, pozornosť a náladu. Inhalácia mätovej arómy je spojená s vyššou bdelosťou a rýchlejším spracovaním informácií.
  • Použitie: Ak potrebujete zlepšiť koncentráciu alebo zvýšiť bdelosť, skúste inhalovať vôňu mätového oleja alebo si pripravte osviežujúci mätový čaj.

Ďalšie benefity

  • Môžete si ju dopriať tiež pred spánkom, kedy podporuje relaxáciu a pomôže vám rýchlejšie zaspať.
  • Navyše prospieva ústnej dutine, ktorú dezinfikuje.
  • Mäta obsahuje vysoký podiel antioxidantov, ktoré pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi a podporujú zdravý imunitný systém. Pravidelná konzumácia mätového čaju môže pomôcť posilniť imunitu.
  • Bylina má tiež protizápalové vlastnosti a schopnosť tíšiť bolesť. Účinkuje pri zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest, pri bronchitíde aj ako liek proti kašľu a pľúcnym ťažkostiam.
Prehľad liečivých účinkov mäty

Druhy mäty a ich špecifiká

Nie je mäta ako mäta. Okrem približne 20 rôznych druhov rozlišujeme aj početné hybridy, ktoré lákajú unikátnymi vôňami a chuťami. V posledných rokoch nám na trhu pribudli rôzne krížené mäty s ovocnými vôňami. Takže ak sa vám zažiada pestrosť, medzi najtypickejšie patria:

  • Mäta pieporná (Mentha x piperita): Najznámejší a najpoužívanejší druh. Je to kríženec medzi mätou vodnou a mätou klasnatou. Má silnú, osviežujúcu chuť a používa sa na výrobu čajov, sladkostí a liečivých prípravkov. Dorastá do výšky 40 - 100 cm, má kopijovité listy a v období kvitnutia od júna do septembra vás poteší ružovými až bledofialovými kvetmi.
  • Mäta klasnatá (Mentha spicata) alebo spearmint: Má jemnejšiu, sladšiu chuť ako mäta pieporná a obsahuje menej mentolu. Ideálna na čaj, varenie aj osvieženie. Pôsobí priaznivo pri migréne, ochoreniach pečene a dýchacích ciest.
  • Citrónová mäta (Mentha citrata): Ako už názov napovedá, táto mäta má jemnú citrónovú arómu.
  • Mäta jablková (Mentha suaveolens): Má sladšiu, ovocnejšiu arómu a používa sa do šalátov, dezertov a nápojov.
  • Čokoládová mäta (Mentha x piperita f. Chocolate): Tento kultivar mäty má jemný nádych čokoládovej arómy s vôňou mentolu s nádychom horkej čokolády. Používa sa v dezertoch, nápojoch a ako dekorácia.
  • Mäta jahodová, pomarančová, zázvorová a ananásová: Ďalšie obľúbené krížené druhy s ovocnými vôňami.
  • Mäta roľná: Často sa nachádza na poliach a lúkach.
  • Mäta vodná: Rastie v blízkosti vodných plôch, ako sú rieky a jazerá.
  • Tangerine: Má dekoratívne listy a mandarínkovo-mentolovú arómu.
  • Grapefruitminze: Má mentolovú vôňu s nádychom grepu.
  • Swiss Ricola: Má silnú príjemnú arómu pripomínajúcu cukríky s rovnakým názvom.
  • Citaro: Má mentolovú chuť s citrónovou arómou a dekoratívnymi listami. Výborne sa hodí do čaju i osviežujúcich nápojov.
Rozličné druhy mäty</tagvideo><h2>Sadenie a pestovanie mäty</h2><p>Mäta je veľmi vďačnou rastlinou na pestovanie a obľúbia si ju rovnako začiatočníci, ako aj skúsení záhradkári. Pestovanie mäty je pomerne jednoduché, pretože táto bylina je veľmi odolná a prispôsobivá. Mäta môže byť pestovaná v záhrade, na balkóne alebo dokonca v interiéri. Mäta je vysoko aromatická, trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 50 cm a rýchlo sa rozrastá na všetkých slnečných stanoviskách. Mäta poľahky vyrastie do výšky 30 - 45 centimetrov a do šírky 45 - 60 centimetrov.</p><h3>Výber odrody a sadenie</h3><p>Mäta patrí medzi rastliny, ktoré sa oplatí vysádzať už ako predpestované sadenice. Väčší frajeri si ju vedia vypestovať aj zo semiačka, ale na začiatok je jednoduchšie zastaviť sa na trhu či v záhradníctve a kúpiť si priesadu. Semená totiž mnohokrát vôbec nevyklíčia. Ak sa mätu neskôr rozhodnete rozmnožiť, sadenice si môžete vypestovať doma pomocou odrezkov z podzemku alebo zo stonky. Mäta pieporná sa dá vypestovať priamo zo semien. V interiéri sa do vysievania môžete pustiť kedykoľvek počas roka. Ideálne obdobie na vysievanie na záhon je na jar od druhej polovice apríla až v máji. Semená sa vysievajú v apríli až máji do parenísk alebo na výsevné lôžko a presádzajú sa koncom leta. Klíčia na svetle, preto ich nezakrývajte.</p><p>Priesady sadíme v období marec až máj. Pri sadení mäty do záhrady majte na pamäti, že je považovaná za invazívnu rastlinu. Rýchlo sa rozširuje a ak nebude kontrolovať jej rast, poľahky zahltí celú záhradu. Ak vaše plánovanie záhrady zahŕňa aj výsadbu mäty, umiestnite sadeničky 45 - 60 centimetrov od seba. Ak sadíme viac koreňov vedľa seba, dodržujeme vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami 50 x 20 centimetrov. Dobre opatrovaná mäta vydrží na záhone tri až päť rokov. Každé leto navyše vytvorí voňavé kvietky, ktoré sú hotovým lákadlom pre opeľovače.</p><h3>Pôda a svetlo</h3><ul> <li><strong>Pôda:</strong> Mäty sú mohutné trvalky, ktorým sa darí v ľahkej pôde s dobrou drenážou a s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. Mäta znesie aj ťažšiu pôdu. Mäte bude vyhovovať vápenatá pôda bohatá na živiny, ktorá je zároveň dostatočne priepustná. Mäta nie je náročná na pôdu, no najlepšie sa jej darí v ľahkom, dobre odvodnenom substráte bohatom na humus.</li> <li><strong>Svetlo:</strong> Mäta uprednostňuje vlhké, ale dobre odvodnené pôdy a polotieňové až slnečné stanovište. Najradšej má stanovište v polotieni s dostatkom tepla a vlhkosti. Mäta má rada slnečné lúče z rána a polotieň v poobedňajších hodinách. Ak pestujete mätu v interiéri, zvoľte miestnosť obrátenú smerom na východ, do ktorej nedopadá priame poludňajšie slnko. Pre pestovanie mäty v interiéri je najlepšie miestečko pri severnom, západnom alebo východnom okne. Vhodná teplota je od 18 do 21 °C. V noci môže byť pokles až do 15 °C. Mäta má najradšej teplotu okolo 20 stupňov.</li></ul><h3>Zálievka a hnojenie</h3><ul> <li><strong>Zálievka:</strong> Mäta znesie aj intenzívnejšie polievanie. Mäta má rada vlhké prostredie, preto ju treba pravidelne polievať, najmä počas suchých období. Aby mala mäta dostatočne vlhkú pôdu, bude potrebovať pravidelné zalievanie, a to vždy, keď pôda začne vysychať. Mäta má ako väčšina byliniek rada vlhkú pôdu, ale nie premočené korienky. Dôležité je však zabezpečiť, aby pôda nebola premočená, pretože mäta môže trpieť koreňovou hnilobou. Mäta je náchylná na vyschnutie, najmä počas prvých týždňov po sadení. Mätu je vhodné polievať hneď z rána, aby bola pôda dostatočne vlhká predtým, ako slnko zosilnie. Na zimu môžete lístky mäty osviežovať aj pomocou rozprašovača.</li> <li><strong>Hnojenie:</strong> Mäta hnojenie nutne nevyžaduje, ale ak by ste sa tak predsa len rozhodli, existuje tiež špeciálne hnojivo pre bylinky. Mäta nepotrebuje veľké množstvo hnojiva, no ocení pravidelné prísuny živín, najmä na jar a v lete. Keď rastlina na konci leta odkvitne, ostriháme ju až po úroveň pôdy a pohnojíme hnojivom, čím podporíme rast nových výhonkov pre jesennú úrodu.</li></ul><h3>Pestovanie v kvetináčoch</h3><p>Mäta je ideálna bylinka na pestovanie v nádobách. Pred sadením si potrebujete zadovážiť vhodné kvetináče. Či sa už rozhodnete pre hranatú alebo okrúhlu verziu, vždy je potrebné voliť nádoby s drenážnymi otvormi a podmiskou. Podľa toho, akú veľkú nádobu použijete, ovplyvníte aj veľkosť nadzemnej časti rastliny (veľké korene, veľká rastlina). Rastlinke mäty stačí na zdravý rast kvetináč s priemerom 20 centimetrov a s hĺbkou 25 - 30 centimetrov. Pre balkónové účely by som odporúčala voliť hrantíky ako na muškáty. Pre väčší komfort môžete voliť samozavlažovaciu verziu. Sadíme jednu rastlinku na každých 10-15cm. Volíme univerzálny substrát, prípadne substrát špeciálne určený na bylinky.</p><p>Mäta najlepšie porastie vo väčších črepníkoch s humóznym a vlhkým substrátom. Aj v kvetináči si potrpí na bohatú zálievku. Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Ak pestujete mätu v kvetináči, pozor na kombináciu s inými druhmi. Mäta je dosť invazívna, mohla by ich vytlačiť. Balkón a terasa s mätou v kvetináčoch k vám priláka mnoho života. Včely, motýle aj vtáci budú vašu mätu pravidelne navštevovať a tešiť sa z nej rovnako, ako vy.</p><tagvideo>Ako správne pestovať mätu v kvetináči</tagvideo><h3>Kombinácia s inými bylinkami a zeleninou</h3><p>Ak ste sa rozhodli pestovať bylinky, pravdepodobne nemáte záujem len o jeden druh. Pestrosť je krajšia pre oko a tiež v čajovom hrnčeku. Musíme mať na pamäti, že spoločne sadiť môžeme len rastlinky, ktoré majú rovnaké alebo podobné pestovateľské nároky. K mäte odporúčam medovku, ale vyššiu zálievku znesie aj materina dúška či nechtík. Ak by ste sa rozhodli vypĺňať priestor medzi zeleninou, mäta sa dobre hodí k zemiakom, hlávkovému šalátu, mrkve, paradajkám. Pri plánovaní umiestnenia mäty si však dajte pozor na harmanček.</p><tagimg>Mäta v kombinácii s inými bylinkami

Starostlivosť a zber

Pestovanie mäty, rovnako ako pestovanie zázvoru, si vyžaduje udržiavať pôdu vlhkú, ale nikdy nie preliatu. Dobré tipy do záhrady sú rozdeliť pozemok na zóny, určené na relax a na pestovanie plodín. Kým zeleninová záhrada môže byť ďalej od domu, bylinky by ste mali z praktických dôvodov pestovať bližšie pri oknách či dverách do kuchyne.

Strihanie a rozmnožovanie

  • Ak chcete podporiť jej rast, častejšie ju strihajte. Neustály zber a pristrihávanie mäty podporí jej zdravý rast. Rastlina nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu.
  • Mäta rýchlo rastie a môže sa stať invazívnou, ak ju necháte nekontrolovane rásť. Pravidelné zastrihávanie vrcholových výhonkov podporí rast bočných výhonkov a udrží mätu hustú a zdravú.
  • Mätu, ktorú pestujete na úrodu by ste mali pravidelne zbaviť aj kvetov, ktoré sa objavia začiatkom leta. Vďaka tomu bude mať mäta dostatočne veľa sily na rašenie nových lístkov a vy ju lepšie udržíte pod kontrolou. Vždy, keď sa objavia kvety, odstránime ich. Ak mäta začne kvitnúť, jej listy môžu stratiť časť svojej arómy, preto kvety pravidelne odstraňujte.
  • Môžete si ju tiež rozmnožiť odrezkami alebo podzemkami. Mäta sa príliš ľahko množí pomocou koreňových odrezkov alebo výsadbou zakúpených mladých rastlín na jar či na jeseň. Na jeseň môžeme rastlinu rozdeliť a získať nové trsy. Vyberieme ju z črepníka, trs rozdelíme rýľom, podľa veľkosti aj na viac častí. Ak je vnútro rastliny slabé, zameriame sa na rozdelenie silných obvodových častí. Každú zasadíme do nového kvetináča naplneného pôdou obohatenou o preosiaty kompost a zalievame.

Zber a skladovanie

  • Zber je najvhodnejšie naplánovať tesne pred kvitnutím, pričom môžete zberať samostatne lístky alebo celú vňať. Zbierajte listy v suchom počasí, ideálne dopoludnia, keď už uschne ranná rosa.
  • Mäta je rastlinka, ktorú môžete zberať kedykoľvek mimo obdobia kvitnutia. Ak ju pestujete v exteriéri, pozor na zber tesne pred zimou. V tomto období by ste nemali strihať celé vetvičky, čím oslabíte rastlinu a nemusela by prezimovať.
  • Zberá sa vňať s listami, pričom môžete odstrihnúť celé vrcholky vetvičiek aj s pukmi tesne pred rozkvitnutím kvetov. Najviac aromatické sú čerstvé, mladé lístky mäty. Zberáme ich jednotlivo podľa potreby, od jari až do neskorej jesene. Rastlina dobre znáša aj hlbší rez.
  • Skladovanie:
    1. Čerstvé lístky mäty môžete skladovať v chladničke v nádobke s vodou, ktorú treba pravidelne vymeniť keď sa zakalí.
    2. Druhou možnosťou je stonky mäty s lístkami uložiť do chladničky vo vlhkej utierke.
    3. Mätu môžete aj usušiť. Umyté a usušené lístky mäty sušte v rúre na pečenie, pri teplote 180 stupňov Celzia. Hotové sú vtedy, keď sa dajú rozdrobiť prstami, väčšinou za 2 až 4 hodiny. Listy a vrcholové výhonky môžeme sušiť na čaje.
    4. Mrazenie do ľadových kociek je tretia možnosť. Pri zamrazovaní mäty je najjednoduchšie umyté lístky nadrobno pokrájať a do polovice nimi naplniť formičky na ľad. Zmrazené vyberieme, preložíme do plastovej nádobky s uzatvárateľným viečkom a necháme v mrazničke.
    5. Nakladanie do oleja má skôr kozmetický než kulinársky význam.

Prezimovanie

Mäta patrí medzi rastliny, ktoré v našich podmienkach dokážu prezimovať. V zimnom období nadzemná časť vyschne, koreňová sústava dokáže prezimovať v pôde. Aj keď ide o odolnú trvalku, prezimovanie v balkónových podmienkach je dosť problematické. Nedostatočné množstvo zeminy okolo koreňového systému spôsobuje riziko vymrznutia a taktiež sa často stáva, že sa zabudne na občasnú zálievku. Problémom je aj definícia slova „občas“ aj množstvo vlahy, ktoré je potrebné. Mäta znesie aj chladnejšie podnebie a keď rastlinka na zimu uhynie, na jar zvyčajne opäť vyrastie.

Ak chcete mätu pestovať ako trvalku, v zime jej treba dopriať odpočinok. Od jesene postupne znižujeme zálievku a koncom októbra vykonáme výrazný rez. Kvetináč na zimu premiestnime do chladnejšej miestnosti. S príchodom jari ju môžeme opäť vyniesť na parapet, balkón alebo do záhrady. Ak takúto možnosť nemáte, sú dve ďalšie alternatívy:

  1. Prvou je umiestniť rastlinky do chladnej miestnosti, najlepšie na okno. Nikdy nie do tmy alebo do miestnosti, kde je len umelé osvetlenie.
  2. Druhou alternatívou je nechať rastlinky na balkóne, obviazať bublinkovou fóliou a umiestniť jednu vedľa druhej do papierovej škatule.

Dobrý spôsob prezimovania je kvetináče s rastlinami zakopať do záhona, čo koreňový bal ochráni pred mrazmi. Na jeseň odoberieme koreňové odrezky, vysadíme ich do kvetináčov s pôdou obohatenou kompostom. Uložíme ich dovnútra, na teplý a svetlý okenný parapet.

Choroby a škodcovia

Túto bylinku napáda v chladnejšom a vlhkom období hubovité ochorenie hrdza mätová. Prejavuje sa zhrubnutými stonkami a drobnými oranžovými škvrnami na listoch. Napadnuté časti je potrebné odstrániť, nekonzumujte ich. Proti tomuto ochoreniu použite fungicídny postrek. Vyskytnúť sa môže tiež septorióza mäty, ktorá sa prejavuje v podobe bielych škvŕn na lístkoch. Mätu v takomto prípade budete musieť zlikvidovať, najlepšie spáliť. Mäta môže byť náchylná na vošky alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy, aby ste včas zachytili nákazu. Pri problémoch môžete použiť prírodné repelenty, ako je roztok vody a mydla alebo organické insekticídy.

Využitie mäty v kuchyni

Mäta je typickou reprezentantkou leta, najmä ako ingrediencia miešaných nápojov. Mäta je obľúbená prísada v kuchyni, ktorá sa používa v sladkých aj slaných jedlách. Voňavá mäta pieporná patrí medzi najužitočnejšie kulinárske bylinky. Od osviežujúceho čaju a letných limonád po použitie do omáčok k pečenému jahňaťu alebo k novým zemiakom - mäta je jedna z najpoužívanejších kuchynských byliniek. Tradične vám ako prvé napadnú limonády či miešané alkoholické nápoje. A áno - aj klasický „trápny“ čajík.

Mätový čaj s citrónom

Nápoje

  • Z mäty si môžete pripraviť vynikajúci čaj, na čo vám postačí 1 čajová lyžička sušených lístkov. Ak máte k dispozícii čerstvé lístky, budete ich potrebovať približne 2 lyžičky. Mätu zalejte vriacou vodou a nechajte vylúhovať po dobu asi 15 minút.
  • Čerstvo odtrhnuté lístky dodajú skvelú príchuť tiež chladeným nápojom. Môžete ich pridať do domácej limonády s ovocím aj do chutných smoothie či ovocných koktailov.
  • Tradičný bazový sirup pozná z detstva snáď každý. Osvedčil sa ako najchutnejší práve s prídavkom mäty. Avšak aj mätový sirup sám je veľmi chutný, ak ho správne vyvážite citrónom alebo napríklad verbenou citrónovou.
  • Mäta je skvele dopĺňa chuť nápojov. Okrem limonády a čaju je najznámejším mätovým nápojom osviežujúce mojito.
  • Recept na mätovú limonádu: Do väčšieho džbánu vložíme za hrsť čerstvých lístkov mäty, citrónovú kôru a cukor. Prísady jemne rozdrvíme lyžicou alebo habarkou a necháme zhruba 5 minút odstáť. Zmes zalejeme studenou vodou a pridáme šťavu z 2 citrónov. Dobre premiešame. Čím dlhšie limonádu necháme odstáť, tým výraznejšia bude jej chuť.

Sladké jedlá a dezerty

  • Dokonalú chuť dodá mäta dezertom a poteší tiež milovníkov mäsových a zeleninových pokrmov.
  • Ak pripravujete domácu zmrzlinu, vyskúšať mätovú príchuť bude určite vítaným spestrením. Taktiež do mliečnych pudingov či ako ozdoba koláčika.
  • Čokoládová mäta je ideálna na dochutenie dezertov, zmrzlín alebo koktailov.

Slané jedlá

  • Trochu väčšia exotika, ktorá stojí za vyskúšanie, sú šaláty, kde jemne nasekáte mätu namiesto akejkoľvek inej vňate.
  • Aj na mozarellu môžete skúsiť pre spestrenie použiť mätu namiesto bazalky.
  • V smotanových dresingoch určite ozvláštni každú grilovačku.
  • Našla som nejeden recept, kde mäta korenila grilované mäso, cuketu, baklažán. Skrátka letné jedlá.
  • Sušené sa hodia aj pri príprave jahňacieho mäsa, zeleniny či do omáčok.
  • Nasekanú čerstvú mätu pridávame k novým zemiakom alebo do uhorkovej a citrónovej limonády.
Druh mäty Využitie Chuť/Vôňa
Mäta pieporná Čaje, sladkosti, liečivé prípravky, dezerty, nápoje Silná, osviežujúca, mentolová
Mäta klasnatá Šaláty, omáčky, koktaily (mojito), čaje, ryby, dezerty Jemnejšia, sladšia, menej mentolová
Citrónová mäta Nápoje, šaláty Jemná citrónová aróma
Jablková mäta Šaláty, dezerty, nápoje Sladšia, ovocnejšia aróma
Čokoládová mäta Dezerty, zmrzliny, koktaily, dekorácia Jemný nádych čokolády s mentolom

tags: #mata #pestovanie #trvalka

Populárne príspevky: