Milan Rúfus: Magická moc papradí a hľadanie pravdy v tvorbe
Milan Rúfus (* 10. december 1928, Závažná Poruba - † 11. január 2009, Bratislava) bol významný slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Patrí k najvýraznejším básnickým zjavom slovenskej literatúry 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa predstavil ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta.
Život a vzdelanie Milana Rúfusa
Narodil sa do rodiny murára v Závažnej Porube. Vzdelanie získaval v ľudovej škole v rodisku a na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 úspešne zmaturoval. V rokoch 1948 - 1952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg, kde prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry.
V školskom roku 1971 - 1972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Od roku 1990 do svojej smrti v roku 2009 žil na dôchodku v Bratislave.
Literárna tvorba a vplyvy
Milan Rúfus začal publikovať svoje prvé básne v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956), ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom fotografa Martina Martinčeka. Svoje juvenílie, ktoré predchádzali knižnému debutu, publikoval až o mnoho rokov neskôr v zbierkach Chlapec (1966) a Chlapec maľuje dúhu (1974).
Silné sociálne cítenie i tematické zázemie pre svoju tvorbu preukázal v zbierkach: Zvony (1968) a Ľudia v horách (1969), pričom básne druhej uvádzanej zbierky inšpirovala fotografická tvorba M. Martinčeka. Túto tematiku i poetiku ešte výraznejšie rozvinul v zbierkach Stôl chudobných (1972), Kolíska (1972 - s fotografiami M. Martinčeka), Kolíska spieva deťom (1974) a Hora (1978 opäť s fotografiami M. Martinčeka).
Jeho básňami sú sprevádzané i komorné výtvarné monografie M. A. Bazovského Hľadanie obrazu (1973) a Ľ. Fullu Hudba tvarov (1977).
Milan Rúfus a ľudová slovesnosť
Milan Rúfus bol silne inšpirovaný slovenskou ľudovou slovesnosťou, najmä Prostonárodnými slovenskými povesťami Pavla Dobšinského a ich humanistickým posolstvom. Básnicky stvárnil mnohé slovenské rozprávky, pričom sa pridržiaval základnej epickej stavby, rozvinul v nich metaforiku rozprávok a zvýraznil viacrozmernosť ich ideového odkazu, ktorý nekompromisne nadŕža slabým, ponižovaným a utláčaným. K tejto téme sa ešte vrátil v knihách adresovaných len detskému čitateľovi Rozprávočka veselá ostaň ešte s nami (1985) a Lupienky z jabloní (1993).
Magická moc papradí
Milan Rúfus si za motto svojej tretej knihy rozprávok zvolil niekoľko rozličných regionálnych podôb slova papraď. Spolu s Pavlom Dobšinským, a samozrejme aj spolu s pôvodcom slovenských ľudových rozprávok - naším ľudom, pripisuje tejto rastline magickú moc. Ako sa uvádza: „Peráčina i papruť, paprať, paproč, poproč i rebričina nazvaný kvet, že len v tú noc pred sv. Jánom Krstiteľom kvitne. A vraj, kto ho svieži nájde, vidí všetky poklady, kdekoľvek ukryté by boli pod zemou.“ Takto sa po celé stáročia utešovali ľudia hľadajúci cestu k spravodlivosti, rovnosti a pravde. Od úlohy hľadať túto cestu nič neoslobodzuje ani súčasné a budúce generácie. A tak vyvolávanie slov peráčina i papruť, paprať, paproč, poproč i rebričina nemá iba kreatívnu funkciu.
Táto myšlienka podčiarkuje hlboké prepojenie Rúfusovej tvorby s ľudovými tradíciami a jeho neustále hľadanie morálnych a etických hodnôt v živote.
Ďalšie dôležité diela
- Básnickou úvahou nad zmyslom života a ľudského údelu, ako aj nad zmyslom tvorby a tvorivosti je skladba Óda na radosť (1981).
- Do detstva sa tematicky vrátil v zbierke Studnička (1986). V lyrickom dialógu s dieťaťom v nej konfrontuje svoju životnú skúsenosť so stále prítomným zázrakom detského vnímania sveta a z neho vyplývajúcich otázok pre dospelých.
- Hľadaním nezvratných istôt v živote človeka a básnikovou pripravenosťou niesť spoluzodpovednosť za ľudské úsilie sa vyznačuje básnická zbierka Prísny chlieb (1987).
- V knihe Dve osudové (1991) spojil svoje eseje Štyri epištoly k ľuďom z roku 1968 s básnickou skladbou Murárska balada, ktorá je zovšeobecnením konkrétnych osudov básnikovho rodu. Kniha je ilustrovaná výtvarnými dielami básnikovho liptovského spolurodáka Kolomana Sokola.
- Knihou lyrických miniatúr s poetologickým pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, ako aj s rozšíreným obsahom pod názvom Nové modlitbičky (1994).
- Filozoficko-meditatívny charakter má básnická zbierka Neskorý autoportrét (1992), v ktorej básnik sumuje prežitú skutočnosť, rovnako ako zbierka Čítanie z údelu (1996).
Prekladateľská činnosť
Milan Rúfus bol aj aktívnym prekladateľom. Z nórčiny preložil dramatickú báseň H. Ibsena Peer Gynt (1966), zo španielčiny výber z poézie klasika kubánskej literatúry J. Martího (Znamenie života, 1988). Takisto prebásnil Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998).
Ocenenia a pamiatka
Milan Rúfus získal za svoju tvorbu mnohé ocenenia:
- 1991 - Rad Tomáša Garrigua Masaryka II. triedy
- 1995 - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
- 2009 - Pribinov kríž I. triedy
Na jeho počesť je po básnikovi pomenovaná planétka (33158) Rúfus, ktorú objavili Leoš Kornoš a Peter Kolény z Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK v Modre 26. januára 1998.
tags: #milan #rufus #tiche #papradie #anotacia #zaner