Monokultúry v poľnohospodárstve: Problémy a riešenia
Rozsiahle monokultúrne polia predstavujú vážny environmentálny problém, ktorý zhoršuje stav poľnohospodárskej krajiny a znižuje hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Na Slovensku je tento problém obzvlášť akútny, keďže priemerná veľkosť monokultúrnych polí dosahuje 12 hektárov, čo je najviac spomedzi všetkých krajín EÚ.
Najkritickejšia situácia je zaznamenaná v Nitrianskom a Trnavskom kraji, ale aj v územiach s výskytom chránených vtáčích území (CHVÚ). Napríklad v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je priemerná rozloha monokultúr až 40,5 ha, zatiaľ čo v Trnavskom kraji je to 18,2 ha. Z hľadiska diverzity plodín sú na tom najhoršie CHVÚ Dolné Považie a CHVÚ Ostrovné lúky.
Jednou z hlavných príčin rozširovania monokultúr sú environmentálne škodlivé dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktoré podporujú len obmedzené množstvo ekosystémových služieb poskytovaných poľnohospodárskou pôdou.
V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, kde je priemerná rozloha pôdnych blokov takmer trikrát menšia, Slovensko zaznamenalo v roku 2019 takmer 15 000 monokultúrnych polí s rozlohou presahujúcou 30 hektárov. Aj susedné Česko, ktoré má podobne rozsiahle polia, plánuje stanoviť maximálnu hranicu pre pestovanie monokultúr na 30 hektárov už v budúcom roku.
Problém rozsiahlych polí s eróziou je spôsobený nedostatkom remíz, vetrolamov a absenciou prirodzených narušení v krajine.
Napriek týmto výzvam, samotní poľnohospodári nie sú proti ekologizácii a väčšej biodiverzite na Slovensku. Uvedomujú si, že túto otázku budú musieť v budúcnosti riešiť. Podobne ako v Česku, aj na Slovensku je potrebný postupný proces zmenšovania pôdnych blokov a zavedenie prechodného obdobia.
Je dôležité, aby poľnohospodári, ktorí budú musieť deliť jednotlivé kultúry napríklad biopásmi, mali náklady s tým spojené preplácané, rovnako ako je to v celej Európskej únii.
Jedným z nástrojov na riešenie tejto problematiky je usporiadanie pozemkového vlastníctva tak, aby sa okrem vlastníckych vzťahov riešili aj ekologické otázky na ornej pôde, vrátane stanovenia maximálnej rozlohy monokultúrneho poľa.
Keďže proces pozemkových úprav je dlhodobý, je potrebné prioritizovať oblasti, ktoré sú z hľadiska ochrany životného prostredia najdôležitejšie. Budovanie prvkov zelenej infraštruktúry je možné aj pomocou Koncepcie územného systému ekologickej stability (ÚSES), ktorá funguje od roku 1991 a je definovaná ako verejný záujem s cieľom zabezpečiť rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života v krajine.
Analytici vidia príležitosť na zmenu aj v nastavení podpôr v budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie.
V juhomaďarskej Békešskej Čabe sa v sobotu 7. februára odovzdali do užívania obnovené priestory Domu slovenského kultúry (DSK), ktorý oslávil 30. výročie založenia. Na slávnostnej udalosti bol prítomný aj maďarský štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za vzťahy s cirkvami a národnostnými menšinami Miklós Soltész.
Ministerka kultúry SR zdôraznila, že Ministerstvu kultúry SR záleží na Slovákoch v zahraničí a rezort sa veľmi intenzívne a aktívne participuje na ich podpore. Vyjadrila ľútosť nad tým, že Békešsku Čabu navštívilo ministerstvo naposledy pred 30 rokmi, teda v čase vzniku DSK.
„Realita je taká, že počet Slovákov (žijúcich v Maďarsku) sa nezväčšuje a záujem o slovenský jazyk je stále menší a menší. Hovorili sme aj o spolupráci s ministerstvom školstva, aby sme podporili výučbu slovenského jazyka,“ uviedla ministerka v súvislosti s otázkou ďalšej pomoci v spolupráci s rezortom diplomacie. Podotkla, že spolupráca pokračuje a budú sa hľadať spoločné prieniky prostredníctvom bilaterálnych rokovaní.
Pripomenula, že v regióne vystúpilo aj Košické národné divadlo, ktoré bolo s radosťou prijaté. Oslavy 30. narodenín DSK sa konali vo veľmi príjemnej a priateľskej atmosfére.
DSK je v súčasnosti majiteľom Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS). Budova DSK bola zmodernizovaná so štátnou podporou vo výške 25 miliónov forintov (66 000 eur) a sumou 15 000 eur prispelo aj Ministerstvo kultúry SR.
„Skoro každý deň sa stretávajú naše spolky a je tu aktívny spoločenský život Slovákov. Čo sa týka budúcnosti, plánujeme zorganizovať nové podujatia, čím chceme prilákať všetkých, ktorí sa priznávajú k slovenským koreňom,“ povedal predseda ČOS. Podľa jeho slov je pozitívne, že členstvo v ČOS neklesá.
Püski-Liker ocenil návštevu ministerky kultúry SR, ktorá podľa jeho slov svedčí o tom, že Slovensko má záujem o Slovákov žijúcich v zahraničí.
tags: #mono #kultury #pestovanie #30 #rokov