Pestovanie neskorej mrkvy: Od výsevu po uskladnenie

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny a je príbuzná s petržlenom, kôprom či anízom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty.

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov: mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), ktorá je pôvodnou nešľachtenou formou vyskytujúcou sa divoko v prírode, a mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia na skoré a neskoré.

Skoré kultivary, nazývané aj karotky, majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberajú sa ako prvé, obvykle už počas júla, 2 až 3 mesiace po jarnom vysiatí. Naopak, neskoré kultivary sú ideálne na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Ich koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.

Rozdiel medzi skorou a neskorou mrkvou

Výber neskorej odrody mrkvy

Neskoré odrody mrkvy sú ideálne na zimné skladovanie. Medzi obľúbené odrody patria:

  • Kardila: Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu flakey vhodná na zimné skladovanie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje. Farba koreňa je na celom reze intenzívne oranžovočervená. Odroda je vhodná aj na zmrazovanie a sušenie.
  • Koloseum F1: Neskorá hybridná odroda mrkvy s veľmi dobrou skladovateľnosťou, vhodná pre priemyselné spracovanie, sušenie a skladovanie. Kónický koreň je dlhý 25-30 cm. Odroda poskytuje bohatý zber vyrovnaných koreňov, s vysokým obsahom sušiny.
  • Katlen: Neskorá až veľmi neskorá odroda na jesenné pestovanie vhodná na priamy konzum, priemyselné spracovanie a z neskorých výsevov na dlhodobé skladovanie. Korene sú dlhé, s tupo špicatým zakončením a stredne intenzívnym oranžovým sfarbením. Je tvarovo vyrovnanejšia a úrodnejšia ako Rubína.
  • Rubína: Neskorá úrodná mrkva veľmi vhodná na zimné skladovanie zo skorých výsevov v marci až v apríli. Koreň je valcovitý, čiastočne tupo zakončený, 16 - 17 cm dlhý. Farba koreňa na reze je intenzívne oranžovo červená. Odroda je odolná voči vybiehaniu do kvetu, praskaniu a vetveniu koreňov. Zo 100 m² možno zozbierať 500 - 600 kg koreňov. Má veľmi dobrú skladovateľnosť.
  • Francis: Neskorá, sladká mrkva s bohatou oranžovou farbou a odolnosťou voči chorobám. Vhodná do rôznych pôd, ideálna na skladovanie, konzumáciu surovú aj tepelne upravenú.
  • Caltona: Neskorá, vysokoúrodná odroda mrkvy s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Táto odroda je ideálna na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie.
  • OLYMPUS: Neskorá odroda so sýto oranžovou farbou, rovnomernými, hladkými koreňmi a sladkou, šťavnatou dužinou. Poskytuje vysoký a vyrovnaný výnos a je vhodná na jesenný zber aj dlhodobé skladovanie do jari.

Okrem týchto odrôd sú k dispozícii aj ďalšie neskoré odrody, ako napríklad mrkva typu Flakkee s veľmi dobrou skladovateľnosťou. Dôležité je vybrať odrodu, ktorá je vhodná pre vaše klimatické podmienky a typ pôdy.

Rôzne odrody neskorej mrkvy

Charakteristika odrody Francis

Dobré semená Mrkva - Francis neskoré 3g je ideálnou voľbou pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnať lahodnú chuť a vysokú kvalitu svojej úrody. Táto neskorá odroda mrkvy je známa svojou bohatou oranžovou farbou, sladkou chuťou a štíhlym, dlhým tvarom koreňov, ktoré dorastajú až do dĺžky 20-25 cm. Mrkva Francis je výnimočná svojou odolnosťou voči chorobám a nepriaznivým podmienkam, čo ju robí ideálnou pre pestovanie v rôznych typoch pôdy. Vyniká aj svojou vysokou skladovateľnosťou, čo znamená, že si môžete vychutnať jej chuť aj dlho po zbere. Je to univerzálna odroda, ktorá sa hodí ako na konzumáciu v surovom stave, tak aj na varenie či pečenie. Vďaka jej výživovým hodnotám je skvelým zdrojom beta-karoténu, vlákniny a vitamínov, čo podporuje zdravý životný štýl.

Odroda Francis
Parameter produktu Hodnota
Hmotnosť balenia 3 g
Odroda Neskorá
Dĺžka koreňa 20-25 cm
Farba Oranžová
Vhodnosť pôdy Rôzne typy pôd
Skladovateľnosť Vysoká
Použitie Konzumácia surová, varenie, pečenie
Odolnosť Voči chorobám a nepriaznivým podmienkam

Výsev neskorej mrkvy

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. U niektorých odrôd je možný výsev až na konci jari. Odporúča sa s výsevom vyčkať na dobu, keď je denná teplota aspoň 7 °C (ideálna denná teplota na pestovanie je 16 °C). Neskorú mrkvu vysievajte od marca do mája, keď je pôda mierne prehriata a drží rovnomernú vlhkosť. Hĺbka výsevu je 1-2 cm. Odporúčaný spon je 30 x 15 cm. Semená mrkvy vysievame od polovice apríla, riadky sú od seba vzdialené asi pätnásť centimetrov, do hĺbky max. 1 cm - pri veľmi hlbokom výseve by mrkva nevyklíčila a vznikli by holé miesta.

Mrkvu Caltona vysievame od marca do apríla do hĺbky 2 - 3 cm, pričom semená sadíme do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na 10 m² potrebujeme asi 3 - 4 g osiva. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov.

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.

Ako si vypestovať NAJVÄČŠIU A NAJSLADKÚ MRKVU svojho života!

Príprava záhona pre neskorú mrkvu

Pôda v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Záhon pripravte hlboko a kypro, odstráňte kamienky a hrudy, ktoré vedú k vetveniu koreňov. Ideálne je piesočnato-hlinité podložie s pH 6,0-7,0. Nepoužívajte čerstvý hnoj, zvyšuje riziko deformácií a praskania. Pred siatím zapracujte jemný preosiaty kompost a povrch zľahka uvalcujte pre lepší kontakt semien. Nezabudnite pridať kompost ako zdroj živín; nie je vhodný hnoj z chlieva, pretože mrkva nemá priame hnojenie rada. Záhon pre mrkvu vyberieme na stanovisku slnečnom a vzdušnom. Stanovište voľte na plnom slnku a chráňte ho pred vysušujúcim vetrom.

Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach. Neznáša čerstvé organické hnojenie, pestuje sa prevažne v druhej trati. Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a bohatá na humus. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktoré spôsobuje praskanie koreňov. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.

Príprava záhona na výsadbu mrkvy

Rovnomerné klíčenie

Pomáha krátke predmáčanie semien (6-12 hodín) a následné presušenie na sypnosť. Po výseve povrch jemne pritlačte a prekryte netkanou textíliou alebo tenkou vrstvou vermikulitu, ktorý drží vlhkosť. Zalievajte len kropením, aby ste semená nevyplavili. Pri ochladení zvoľte dočasné tienenie počas najteplejších hodín, znížite stres a výpar. Ak vzchádzanie mešká, skontrolujte zaburinenie a prípadné presychanie vrchnej vrstvy. Prvých 10-14 dní udržujte povrch stále vlhký, inak klíčenie kolíše. Trpezlivý, starostlivo pripravený výsev je základom jednotného porastu.

Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Prvé lístky nechajte zosilnieť a porast včas preriedite na 4-6 cm. Nerovnomerné klíčenie často spôsobí prílišná hĺbka alebo utužený povrch, preto lôžko vždy jemne prekyprite. Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast.

Starostlivosť o neskorú mrkvu

Počas vegetácie je potrebné pravidelné zavlažovanie a pletie. Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a bohatá na humus. Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.

Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo pohnojené pôdy. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je potrebné. Pri pestovaní tejto mrkvy sa odporúča sejba na jar, pričom sa udržiava optimálna vlhkosť pôdy a pravidelné prevzdušňovanie, aby sa zabezpečil zdravý rast a vývoj koreňov.

Starostlivosť o mrkvu na záhone

Ako sa vyhnúť praskaniu, horkosti a ďalším fyziologickým poruchám?

Najčastejšou príčinou praskania je kolísavá závlaha, preto zalievajte pravidelne a skôr do hĺbky. Horkosť podporuje sucho a nadbytok dusíka, zamerajte sa na draslík a horčík pre pevnosť a chuť. Vetvenie koreňov spôsobujú kamienky a čerstvý organický materiál v lôžku. Mulč z jemnej trávy stabilizuje vlhkosť a obmedzuje tvorbu škralupu. Pri horúčavách pomôže ľahké tienenie cez poludnie, aby rastliny nestresovali extrémy. Po riedení vždy povrch jemne pritlačte, korene sa lepšie ukotvia. Vyhnite sa neskorému preliatiu po dlhom suchu, ide o typický spúšťač praskania. Udržiavajte záhon bez burín, ktoré odoberajú vodu aj živiny. Vyrovnané podmienky sa premietnu do hladkých, sladkých koreňov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.

Základom je osevný postup s odstupom 3-4 roky po koreňovej zelenine. Proti mrkvovej muške použite jemnú sieťku hneď po výseve a starostlivo utesnite okraje. Zmiešaná kultúra s cibuľou či cesnakom pomáha vôňou miasť škodcu. Pre obmedzenie plesní zlepšite cirkuláciu vzduchu a zalievajte ku koreňom, nie na listy. Mulč redukuje odskok pôdy na listy a tým aj infekčný tlak. Bylinné výluhy (žihľava, praslička) podporujú vitalitu a odolnosť. Po zbere okamžite odstráňte rastlinné zvyšky zo záhona. Priebežne kontrolujte porast a zasahujte včas, skôr ako sa problém rozšíri. Prevencia je lacnejšia a šetrnejšia než následná liečba.

Zmiešaná kultúra mrkvy a cibule

Zber a skladovanie neskorej mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Zber mrkvy Caltona prebieha od septembra do októbra. Zberajte na jeseň, keď sú korene vyfarbené a dosiahnu typickú veľkosť.

Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa. Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujte rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.

Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Skladujte pri 0-4 °C a vysokej vlhkosti v debničkách s pieskom alebo pilinami. Priebežne kontrolujte a odstraňujte mäknúce kusy, aby nenakazili ostatné. Vyhnite sa častým teplotným výkyvom, skracujú trvácnosť. Bez pivnice využite najchladnejšiu miestnosť či izolovaný vonkajší box bez mrazu. Nedávajte mrkvu k aromatickým plodinám, preberá vône. Správne uskladnenie zabezpečí niekoľkomesačnú trvanlivosť. Koloseum F1 je neskorá hybridná odroda mrkve s veľmi dobrou skladovateľnosťou, vhodná pre priemyselné spracovanie, sušenie a skladovanie.

Skladovanie mrkvy v piesku

Nutričné hodnoty a prínosy mrkvy

Mrkva je zásadným zdrojom provitamínu A - betakaroténu (karotén je najviac využiteľný v mrkve tepelne upravenej s tukom - v takejto podobe ho ľudské telo využije až 60 %, zatiaľ čo zo surovej jemne strúhanej mrkvy asi 30 % a hryzením mrkvy len 5 %). Ďalej v nej nájdeme vitamín C, vitamíny skupiny B, vitamín E a kyselinu pantoténovú. Z minerálnych látok má vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale i chlóru, obsahuje tiež početné stopové prvky - bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán, zinok. Konzumáciou mrkvy zvyšujeme celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochoreniach pečene, obličiek i ciev (má byť podávaná hlavne pacientom po infarkte); známy je i vplyv konzumácie mrkvy na kvalitu zraku.

tags: #mrkva #neskora #pestovanie

Populárne príspevky: