Mrkva obyčajná: Komplexný sprievodca pestovaním, zberom a skladovaním
Mrkva obyčajná (Daucus carota) je dvojročná rastlina z čeľade mrkvovitých, veľmi rozšírená a často pestovaná koreňová zelenina. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, najčastejšie sa pestuje ako jednoročná. V prvom roku sa vytvorí dužinatý koreň a listy, v druhom vzpriamená kvetinová byľ porastená chĺpkami, ktorá má výšku 1 až 1,50 m. Drobné biele, žltkasté i ružovkasté kvety sú usporiadané v plochom okolíku, pričom stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Plodom je drobná, dvojdielna nažka s háčikmi, v ktorej je ukryté semienko.
Mrkva obyčajná sa delí na dva poddruhy: mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), ktorá je pôvodnou nešľachtenou formou vyskytujúcou sa divoko v prírode, a mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Oranžovočervené odrody mrkvy sa dostali do Európy z Ázie cez Stredomorie prostredníctvom Arabov približne v 12. storočí. Počas stredoveku sa mrkva rozšírila do Francúzska a Holandska. Na Slovensku sa mrkva pestovala spolu s inými druhmi koreňovej zeleniny na poliach i v záhradách. K významným dorábateľským strediskám, známym kvalitnou koreňovou zeleninou, patrili stredné Považie, Záhorie, okolie Trnavy a Košíc. Mrkvové semeno sa pôvodne vysievalo z plachty tzv. naširoko, postupne sa zmenšovali a kultivovali plochy výsevu a začalo sa sadiť do riadkov.
Výživové hodnoty a využitie mrkvy
Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Mrkva tvorila základ mnohých jedál, najmä polievok, slúžila ojedinele ako náhrada sladidla do koláčov a plniek. Dochucuje aj mäsové jedlá a v grilovanom stave je skvelou prílohou. Možno ju aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta.
Podmienky pre úspešné pestovanie mrkvy
Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov a ich rozkonárovanie. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny.
Tajomstvo Mrkvy VEĽKEJ ako RUKA! Stačí urobiť TÚTO JEDINÚ VEC v januári.
Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Pred výsevom pôdu skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Výsev a jednotenie mrkvy
Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm (alebo 30 - 40 cm). Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam.
Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou (napríklad reďkovkou alebo šalátom), ktorá vzíde rýchlejšie a označí riadky. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou.
Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Podobne ako pri mrkve, hlavnou zásadou je kypriť povrch medzi radmi až do zapojenia porastu, aby sa netvoril pôdny prísušok a nerástli buriny.
Závlaha a starostlivosť
Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.
Zber mrkvy
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody (karotky) zberáme prebierkou už od mája do júla. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu a rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie.
Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný, korene môžu od nadbytku vody praskať.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sa síce odtrhla, ale koreň by zostal v pôde. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.
Skladovanie mrkvy
Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.
Uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Choroby a škodcovia mrkvy
Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb je to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
tags: #mrkva #obycajna #pestovanie