Kvety Muránskej planiny: Oáza biodiverzity Západných Karpát

Muránska planina, umiestnená na rozhraní vyšších chladnejších pohorí a teplejších predhorí, predstavuje unikátne prostredie pre bohatú flóru. Rôznorodý geologický podklad, členitý reliéf a špecifická mikroklíma vytvorili na relatívne malej ploche podmienky, ktoré umožňujú život mnohých rastlinných druhov s rozdielnymi ekologickými nárokmi.

Lesné spoločenstvá a ich vzácne dreviny

Väčšinu územia Muránskej planiny (až 93 %) pokrývajú lesy. Kedysi prevládajúce bukové a jedľovo-bukové lesy boli vplyvom po stáročia trvajúcej činnosti človeka nahradené porastami s dominanciou smreka. V južných častiach planiny prevládajú vápnomilné bučiny, lipovo-javorové sutinové lesy a teplomilné dubové lesy. Bukové a jedľovo-bukové lesy s prímesou smreka sú charakteristické pre náhorné časti planiny. V severných častiach planiny prevládajú smrečiny a zmiešané lesy (smreka s bukom).

Na ťažko prístupných skalných hrebienkoch sa dodnes zachovali reliktné borovicové a smrekovcové lesy. Niektoré stromy rastúce na takto ťažko prístupných miestach (národné prírodné rezervácie Veľká Stožka, Malá Stožka, Hrdzavá dolina, Poludnica) sa dožívajú napriek extrémnym podmienkam úctyhodného veku - 300 až 400 rokov.

Vzácne a chránené dreviny

• Tis obyčajný (Taxus baccata): Vyskytuje sa v okolí Tisovca a Muráňa.
• Jarabina mišpuľková (Sorbus chamaemespilus): Rastie na Veľkej Stožke.
• Jarabina Hazslinszkého (Sorbus hazslinszkyana): Nájdeme ju v Národnej prírodnej rezervácii Cigánka.
• Zemolez alpský (Lonicera alpigena): Kľak je jedinou lokalitou tohto druhu na Slovensku.
• Borovica horská - kosodrevina (Pinus mugo): V Hrdzavej doline zostupuje do výšky 750 m n. m., čo predstavuje jedno z najnižšie položených prirodzených nálezísk na Slovensku a zároveň najjužnejší prirodzený výskyt kosodreviny v západných Karpatoch.

Kvitnúce poklady lesného podrastu

Aj v tieni lesov nájdeme rásť mnohé vzácne druhy bylín. Vápencové bučiny sú typické výskytom orchideí - rastie tu prilbovka biela (Cephalanthera damasonium), prilbovka červená (Cephalanthera rubra), kruštík komorický (Epipactis komoricensis), či pôvabný črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Blízko Muráňa, v tieni bukovo-hrabového lesa objavíme zriedkavo sa vyskytujúcu chránenú rastlinku kandík psí (Erythronium dens-canis).

Podhorské lúky a pasienky

Menej zastúpené, no o to vzácnejšie sú spoločenstvá podhorských lúk a pasienkov, ktoré dotvárajú kolorit krajiny Muránskej planiny. Prekrásne a druhovo veľmi bohaté sú dnes už len tie lúky a pasienky, kde tradičné hospodárenie pretrváva aj v súčasnosti. Jedine pravidelné kosenie a primerané spásanie totiž dokáže udržať optimálne podmienky pre život množstva lúčnych druhov rastlín, nezriedka aj ohrozených.

Vzácne druhy lúčnych rastlín

V najzachovalejších travinno-bylinných spoločenstvách rastú mnohé ohrozené a zriedkavé druhy, napríklad:

• Mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus)
• Ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum)
• Početné druhy orchideí:
  • Vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina)
  • Päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea)
  • Pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa)
  • Vstavač mužský (Orchis mascula)
  • Bieloprst belavý (Pseudorchis albida)

Zachovanie podhorských lúk a pasienkov je úzko späté s činnosťou človeka.

Vegetácia skál a strmých svahov: Kráľovstvo endemitov

K veľmi cenným spoločenstvám Muránskej planiny patrí vegetácia skál a strmých svahov. Na neprístupných skalnatých svahoch a zrázoch, skalných terasách a hrebienkoch nájdeme aj najvzácnejšiu rastlinu územia - lykovec muránsky (Daphne arbuscula).

Lykovec muránsky - symbol planiny

Lykovec muránsky nie je len endemitom, ale i symbolom Muránskej planiny. Jeho výskyt sa viaže výlučne na Muránsku planinu a nevyskytuje sa nikde inde na svete. Pôvod siaha do dávnych geologických dôb, čo z neho robí paleoendemit a vzácny pozostatok z teplejšieho obdobia treťohôr (terciérny relikt). Najbližší príbuzný druh je lykovec skalný (D. petraea), ktorý sa vyskytuje až v južnom predhorí Álp v severnom Taliansku. Rozloha výskytu tu neprekračuje 200 km² a známych je len asi 30 lokalít.

Tento naružovo kvitnúci vždyzelený kríček rastie na skalnatých vápencových lokalitách a vyskytuje sa na 12 maloplošných chránených územiach. Endemit Muránskej planiny je neprehliadnuteľný najmä v období kvitnutia (apríl až jún), keď sa z ružových, zriedka bielych kvetov šíri i výrazná vôňa podobná tej z kvetov orgovánov. Kvety sú cudzoopelivé, opeľujú ich najmä včely a čmele. Lykovec muránsky je zákonom chránený druh a všetky lokality jeho výskytu sa nachádzajú v maloplošných chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany.

Rastlina je 10 - 30 cm vysoký poliehavý kríček, ktorý rastie v trsoch. Ak sú priaznivé podmienky, rastliny tvoria semená v kôstkoviciach, ktorých vývin trvá len 2-4 týždne. Semená sú potom rozširované mravcami (myrmekochória) alebo stekajúcou vodou. Klíčia však len veľmi zriedka, preto sa druh rozširuje prevažne vegetatívne. Rastlina obsahuje jedovaté alkaloidy mezereín a dafnín. Pre svoju vysokú okrasnú hodnotu je rastlina obľúbená medzi sklaničkármi, a preto je ohrozená vykopávaním a zošľapovaním turistami. Našťastie sa väčšina lokalít vyskytuje mimo turistických chodníkov, na ťažko prístupných miestach.

Výskyt lykovca muránskeho po prvýkrát publikoval vo svojom diele botanik a rodák z Revúcej Gustáv Maurícius Reuss ešte v roku 1853. "Až neskôr český botanik Ladislav Čelakovský zistil, že na Muránskej planine sa vyskytuje iný, ešte nepopísaný druh lykovca." Správa NP Muránska planina sa v rámci ochrany lykovca muránskeho zameriava najmä na čo najpravidelnejšiu kontrolu lokalít jeho výskytu. "V súvislosti s ochranou lykovca muránskeho a jeho zachovaním je však veľmi dôležité kvalitné poznanie tohto druhu, čo súvisí aj s jeho pravidelným monitorovaním a tiež s jeho skúmaním vo viacerých smeroch."

Ďalšie skalné druhy

V štrbinách kolmých vápencových brál a hrebienkov rastú okrem lykovca muránskeho aj mnohé ďalšie vzácne druhy rastlín, napríklad prvosienka holá (Primula auricula), lomikameň metlinatý (Saxifraga paniculata), taričník skalný (Aurinia saxatilis), či poniklec slovenský (Pulsatilla slavica).

Prvosienka holá

Prvosienka holá je okrem Karpát rozšírená i v Alpách a Apeninách. V Západných Karpatoch sa vyskytuje endemický poddruh prvosienka holá karpatská (P. auricula subsp. hungarica). Na Slovensku sa nachádza vo viacerých vápencových pohoriach, kde rastie na skalách, v skalných štrbinách a na sutiach. Hojnejšie sa vyskytuje i na bralách Muránskej planiny.

Je to výslnný, prípadne polotienistý druh. Skoro na jar (apríl až jún) skrášľuje skaly svojimi jasnožltými voňavými kvetmi. Kvitne tak skoro preto, lebo kvetné púčiky sa zakladajú už na jeseň a prezimujú obalené v listoch. Pre prvosienku je charakteristická heterostýlia (tzv. rôznočnelkovosť) - to znamená, že v kvetoch sú na jedincoch rozlične dlhé čnelky, čo zabraňuje samoopeleniu. Kvety opeľujú rôzne druhy hmyzu. Neskôr sa vytvárajú drobné semienka, ktoré sú rozširované vetrom (anemochória). Rastlina je 5 - 25 cm vysoká. Mäsité, obrátenovajcovité, sivé až tmavozelené listy sú umiestnené v listovej ružici. Celá rastlina je žliazkato páperistá a pomúčená, čo rastlinu chráni pred nadmerným vyparovaním vody a umožňuje jej prežiť i dlhšie obdobie sucha. Patrí medzi takzvané dealpínske druhy. Tieto druhy rastlín počas ľadových dôb zostúpili z alpínskeho stupňa do nižších horských polôh, kde vďaka vhodným podmienkam zostali aj po skončení nepriaznivého obdobia. Okrem okrasného využitia sa používa i ako liečivá rastlina, na čo poukazuje i množstvo ľudových názvov (napr. kaška, medvedie uško a pod.). Má však rovnaké liečivé účinky ako menej vzácna a nechránená prvosienka jarná. Pre svoju nápadnosť a vzácnosť je tento druh na Slovensku zaradený medzi zákonom chránené rastliny.

Mokraďné spoločenstvá: Skvosty prírody

Medzi najcitlivejšie a najviac ohrozené spoločenstvá Muránskej planiny patria mokraďné spoločenstvá - podmáčané lúky, rašeliniská, slatiny a prameniská. Okrem toho, že sa podieľajú na zdravom fungovaní krajiny, ukrývajú v sebe viaceré skvosty našej prírody.

Vzácne a ohrozené druhy mokradí

V slatinách nachádzame rásť viaceré vzácne a ohrozené druhy, napríklad:

• Ružovo kvitnúcu prvosienku pomúčenú (Primula farinosa)
• Nádherný žltohlav najvyšší (Trollius altissimus)
• Nenápadný druh trávy - zraniteľnú ostricu Davallovu (Carex davaliana)
• Zriedkavý kropenáč trváci pravý (Swertia perennis subsp. perennis)

Svojou krehkou krásou človeka očaria pôvabné orchidey vstavačovec laponský (Dactylorhiza lapponica), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) a bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata).

Mäsožravé rastliny

Svoje miesto si tu nachádza aj vskutku nezvyčajná rastlinka - tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris). Na prvý pohľad drobná rastlinka s mäsitými listami dostala do vienka jednu vlastnosť navyše - mäsožravosť. Má schopnosť chytiť a stráviť menší hmyz a z času na čas si tak doplniť chýbajúce organické látky. Rovnakou schopnosťou sa môže pochváliť aj drobná rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ktorá je viazaná na rašeliniská.

Zachovanie mokradí môže človek svojou činnosť ale aj nečinnosťou ovplyvniť.

Botanické výlety a aktivity na Muránskej planine

Rozmanitý svet Muránskej planiny môžu milovníci prírody spoznávať počas letných výletov, ktoré sa uskutočnia v rámci projektu Botanika Gemera. Exkurzie sú určené širokej verejnosti. „Lúky v okolí Tisovca sú živý priestor plný prepojení, ale aj histórie a výnimočností, ktoré si zaslúžia pozornosť."

Okrem botanických exkurzií sa na Muránskej planine konajú aj ďalšie podujatia, ktoré približujú jej krásy a tradície. Na lúkach pri Muránskej Lehote sa v auguste koná jedna z najzaujímavejších a divácky najvďačnejších akcií „Ródeo Muráň.“ Každoročne sa organizuje aj „Zimný prechod Muránskou planinou“, ktorého sa zúčastňujú peší turisti, no najmä bežkári z celého Slovenska, ale aj okolitých štátov, pričom trate prechádzajú najkrajšími časťami panenskej prírody Muránskej planiny.

tags: #muranska #planina #kvet

Populárne príspevky:

• Ako pestovať ginko biloba
• Všetko o pestovaní svíba
• Od výsevu po bohatú úrodu
• Informácie o lopatkovci
• Pestovanie nízkych tráv