Pestovanie svíba: Všestranná rastlina pre každú záhradu

Poznáte rastlinu, ktorá sa mení počas ročných období ako chameleón? Predstavujeme vám svíb a jeho neodolateľné podoby! Známych je asi 40 až 50 druhov svíbov, pre ktoré však neplatia žiadne všeobecné pravidlá pestovania. Zaraďujú sa totiž do dvoch skupín s celkom odlišnými vlastnosťami a požiadavkami.

Do prvej skupiny patria druhy s farebnou kôrou a konármi, ktoré sa vyfarbujú najmä v zime, ako napríklad svíb krvavý (Swida sanquinea), svíb výbežkatý (Swida stolonifera) a svíb biely (Swida alba). Druhá skupina sú druhy, ktoré sa pestujú pre ich nádherné kvety a výrazné sfarbenie listov v jeseni. Patrí sem svíb Nuttallov (Swida nuttallii), svíb japonský (Swida kousa) a svíb kvetnatý (Swida florida).

Nenáročné na pestovanie

Svíbom vyhovuje štandardná záhradná pôda, hoci niektoré kvitnúce druhy, ako napríklad svíb japonský, uprednostňujú skôr bezvápenatú zeminu. Najlepšie sa im darí na slnku, avšak odrody s panašovanými listami, s ozdobnou kôrou či zelenými listami, znesú aj polotieň. Na podporu kvitnutia a tvorby listov môžete raz ročne (na jar alebo na jeseň) aplikovať prírodné organické hnojivo. Počas leta ich pravidelne polievajte.

Všetky druhy rodu svíb a aj drieň sú rozšírené v oblasti mierneho pásma severnej pologule, preto je ich pestovanie v našich klimatických podmienkach bezproblémové. Svíb biely pochádza zo severovýchodnej Ázie. Charakteristickým znakom tohto opadavého kra sú lesklé krvavočervené mladé výhonky. V zimných mesiacoch v záhrade priam žiari a magicky priťahuje pohľad každého jej návštevníka. Dorastá do výšky dva až tri metre a je dvakrát taký široký. V lete je obsypaný jednoduchými celistvookrajovými listami, niektoré odrody sú aj panašované so žlto-zeleným alebo bielo-zeleným sfarbením. Koncom jari a začiatkom leta kvitne nenápadnými smotanovožltými kvetmi usporiadanými do vrcholíkov.

Svíby patria medzi najvýraznejšie dreviny zimy. Sú rozšírené vo veľkej časti Európy a v západnej Ázii. Výhodou je ich nenáročnosť, netrpia škodcami a chorobami. Ideálne je vysádzať ich na slnečné stanoviská, pretože na slnku je sfarbenie konárikov intenzívnejšie. Zvládnu ale aj tieň. Vhodné sú vlhkejšie pôdy, prispôsobia sa však aj širokej škále pôd s rôznymi stupňami pH, znesú aj suchšie a málo úrodné štrkovité pôdy, aj vlhšie podmáčanie na ílovitom podloží. Aj keď v lete pôsobia pomerne nenápadne, hra farieb sa rozohráva hneď po opadaní listov.

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Vhodný typ zeminy - pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Stanovište - v prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Nároky na vlahu - pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom.

Rez a tvarovanie

Kvitnúce svíby sú považované za vysoké kry, ktoré sa pestujú zväčša ako nízke stromy. Najlepšie, ak ich necháte voľne rásť a do ich vzhľadu zasahuje len minimálne. Radikálny rez doslova neznášajú. Stačí, ak odstránite z koruny iba mŕtve drevo. Stromový vzhľad docielite očistením kmeňa do výšky 60 až 90cm. Dávajte pri tom pozor, aby ste nepoškodili kvitnúci obrast.

Svíby s efektnými farebnými konármi sú presný opak. Vytvárajú husté krovité húštiny a aby vám neprerástli cez hlavu, treba ich pravidelne v marci obnoviť radikálnym rezom. Po tomto zásahu vyrastú z kra vždy nové mladé konáriky, ktoré sú oproti starému drevu farebnejšie a ešte dekoratívnejšie.

Aby si svoju sýtu farbu tieto dreviny udržali, je nutné kríky každý rok začiatkom jari - tesne pred pučaním prerezávať a odstraňovať najstaršie vetvy. Tie potom nahradia mladé výhonky, ktoré sú výrazne farebnejšie ako staršie. Ani radikálny rez neublíži, skôr pomôže, pripravíte sa však o kvety. Tento rez môžete vykonať tak, že zrežete celú rastlinu 10 centimetrov nad pôdou. Nezabudnite, že na drevine by nemali ostať konáre staršie ako tri roky.

Svíb biely (Cornus alba „Sibirica“) upúta kôrou sfarbenou do krvavo červena. Zabezpečí ju však len pravidelný jarný rez. Rez treba uskutočniť v marci, v dňoch keď je chladnejšie a nasledujúce dni bude daždivejšie. Hlbšieho a v prípade tohto kra nevyhnutného rezu, sa netreba obávať. Jeho výsledkom je vitálnejšie pôsobiaci, hustejší ker a hlavne množstvo sýto sfarbených mladých výhonkov. Rezom sa tiež podporuje vyššia odolnosť dreviny voči chorobám a škodcom, prípadne nepriaznivým pestovateľským podmienkam.

Ker treba každoročne, alebo aspoň raz za dva roky, zrezať a to asi 20 centimetrov nad pôdou. Použiť na to je najlepšie kvalitné pákové nožnice, prípadne ostrú pílku. Väčšie rany treba zatrieť hneď voskom. Nastrihané konáre možno podrviť a skompostovať, alebo použiť na veľkonočné dekorovanie príbytkov. Ďalšou možnosťou je vystrihať z kra len najstaršie a zle vyfarbené výhony a nechať len najmladšie. Tie sa skrátia na asi polovicu. Svíby je po reze vhodné aj prihnojiť kvalitným viaczložkovým hnojivom.

Rozmnožovanie

Svíby s farebnou kôrou si môžete rozmnožiť dvoma spôsobmi - z pružných polovyzretých odrezkov alebo z drevitých vyzretých odrezkov. Polovyzreté odrezky odoberajte od júna do augusta z tohtoročných stonkových vrcholov, pričom by nemali byť dlhšie ako 7 cm. Vrcholové odrezky potom namočte do stimulátora rastu a zasaďte do nádoby so špeciálnou zeminou určenou na rozmnožovanie. Zakorenenie trvá približne štyri týždne, ale pri svíbe bielom a výbežkatom to môže byť ešte o niečo dlhšie.

Z tohto dôvodu je preto lepší a spoľahlivejší spôsob rozmnožovania pomocou vyzretých odrezkov, ktoré sa odoberajú v jeseni. Odrezok by mal mať približne šesť púčikov a mal by byť zrezaný tesne nad púčikom. Šikmý rez veďte od púčika smerom hore. Odrezky vysaďte do voľnej pôdy na miesto chránené pred vetrom, kde nebudú vystavené rýchlemu vysušeniu. Taktiež použite stimulátor rastu a priepustný substrát. Vložte ich do pôdy tak, aby štvrtina každého odrezka trčala nad úrovňou pôdy.

Množenie svíbov - spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.

Nech sa páči, vyberte si!

Svíb biely (Swida alba) je ker s červenou kôrou. Nové farebné konáre vyrastajú každú jar, pričom vytvárajú 1,5m vysokú húštinu, ktorá sa každým rokom rozširuje. Tento druh je vhodný do živých plotov, ale i ako solitér. Najžiadanejšia odroda tohto druhu, ktorá vyniká výraznými červenými konármi, je ‘Sibirica’.
Svíb biely ‘Elegantissima’ vyniká výraznými listami s bielymi okrajmi.
Svíb výbežkatý ‘Flaviramea’ (Swida stolonifera) má žiarivožlté konáre, ktoré sú mimoriadne efektné hlavne v zime.
Svíb japonský (Swida kousa) je nádherný pomaly rastúci vysoký ker s tmavozelenými listami a veľkými efektnými kvetmi. Zväčša sa pestuje ako malý strom. Bez úprav dorastá do výšky sedem metrov a kvitne od júna do júla. V jeseni vyfarbuje listy do sýtočervených až vínových odtieňov.
Veľké kvety a žiarivé jesenné farby listov, od žltej cez oranžovú až po sýtočervenú, ponúka aj svíb japonský var. chinensis (Swida kouse chinensis) a Swida florida ‘Rubra’.
Ďalšie druhy, ktoré sa oplatí mať v záhrade, sú svíb striedavolistý (Swida alternifolia), svíb kanadský (Swidacanadensis), Swida controversa, svíb Nuttallov (Swida nuttallii).

Podľa druhu kultivaru sa najčastejšie stretávame s farbami oranžovej, žltej, krvavo červenej, zelenkavej a purpurovej až čiernej. Svíb krvavý MIDWINTER FIRE patrí medzi najvýraznejšie.

Svíby môžu byť neprehliadnuteľným prvkom v zimnej aj jarnej záhrade. Niektoré kultivary sa totiž vyznačujú nádherne sfarbenou kôrou.

Ďalšie druhy a ich využitie

Svíb biely (Cornus alba) je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách.
Svíb krvavý (Cornus sanguinea) je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené.
Svíb výbežkatý (Cornus sericea) je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot.
Svíb striedavolistý (Cornus controversa) je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje.
Svíb kanadský (Cornus alternifolia) je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo severnej Ameriky.
Svíb lekársky (Cornus officinalis) je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch.
Svíb obyčajný (Cornus mas), tiež drieň jarný, je listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v našej prírode. Tento druh sa pestuje aj v záhradách, a to hlavne pre jedlé plody červenej farby, ktoré koncom leta nahrádzajú biele kvety. Plody sú bohaté na vitamín C, používajú sa na výrobu sirupov, džemov a podobne. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica. Do záhrad sa vysádzajú šľachtené kultivary.
Svíb japonský (Cornus kousa) je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína.
Svíb kvetnatý (Cornus florida) opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody.
Svíb kanadský (Cornus canadensis) je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás.

Drieňom sa skvele darí v spoločnosti ďalších kríkov. Zvoliť môžete napríklad hlohyňu, vavrínovec alebo cezmínu. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom minulom článku. A pokiaľ vás zaujímajú skôr menej známe druhy ovocných kríkov, vyskúšajte napríklad pestovanie muchovníka.

Svíby veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. V Ázii z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase nezriedka pestujú v nádobách.

Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar.

4 základné rezy pri prerezávaní, demonštrované a vysvetlené!

Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňu robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihovať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.

Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšie dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.

tags: #svib #biely #pestovanie