Vijačka krušpánová: Invazívny škodca, ktorý ohrozuje krušpán v záhradách

V posledných rokoch sa v záhradách strednej Európy rozšírila nová hrozba, ktorá desí záhradkárov a milovníkov zelene. Reč je o Vijačke krušpánovej (Cydalima perspectalis), malom, ale mimoriadne ničivom motýľovi, ktorý dokáže v krátkom čase zničiť krásne a starostlivo pestované kríky krušpánu (buxusu) - živý plot. Na jar tohto roku mnohých z nás čakalo nepríjemné prekvapenie. Zistili sme, že náš živý plot z buxusu (krušpánu) doslova umrel. Dôvodom náhlej zmeny našich buxusov je malý nenápadný „imigrant“, ktorý sa ešte prakticky pred pár rokmi takmer nevyskytoval - Cydalima perspectalis, alebo ak chcete po slovensky Vijačka krušpánová.

Húsenice na krušpáne sú v posledných rokoch veľmi častým problémom. Prejavuje sa odumierajúcimi listami krušpánu, medzi listami sú viditeľné aktívne, zeleno čierne žravé larvy - húsenice so stopami trusu. Pri masívnejšom napadnutí dochádza k uschnutiu celých konárov. Drevina výrazne presychá, môže však ešte obrásť, ak sa problém včas vyrieši. Inak hrozí úplné vyhynutie dreviny. Vijačka krušpánová je nepríjemný škodca, ktorý u nás prakticky nemá prirodzeného nepriateľa. Pochádza z východnej Ázie. Neveľký motýľ s rozpätím krídel maximálne 4 cm je pomerne nenápadný. Bežne je bledý s hnedou kresbou, vyskytnúť sa však môže aj hnedá forma.

Aj starý, dobre rozrastený živý plot z krušpánu dokážu pažravé húsenice absolútne zničiť. Na pozore treba byť preventívne, pravidelne živý plot prehliadať a kontrolovať. Na povrchu spočiatku nemusí byť nič poznať, prehrabávajte sa preto v konárikoch a nahliadnite dnu. Žiaľ, preventívne prehliadky živých plotov treba robiť, ale účinná preventívna ochrana krušpánu pred vijačkou zatiaľ známa nie je. Dnes je teritórium „pôsobenia“ tejto húsenice a motýľa oveľa väčšie. Problémom je, že buxus je tak hustý, že si spočiatku vôbec nemusíte všimnúť, že sa niečo deje. Húsenice žijú vo vnútri kríku. A keď si ich všimnete, už môže byť neskoro, vnútro porastu môže byť mŕtve.

Charakteristika Vijačky krušpánovej

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je druh motýľa z čeľade Crambidae, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z oblastí Číny, Kórey a Japonska. Motýľ Vijačky krušpánovej je relatívne nenápadný - jeho krídla sú biele s hnedými okrajmi, ale práve jeho larvy sú tým, čo spôsobuje najväčšie škody. Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je motýľ patriaci do čeľade trávovcovité (Crambidae). Je to menší až stredne veľký motýľ s rozpätím krídel okolo 4 cm. Predné krídla má úzke, s rovným predným okrajom, ktorý sa smerom k prednému rohu (špičke krídla) oblúkovito prehýba. Charakteristické je sfarbenie krídel - sú biele s hodvábnym leskom a širokým hnedým lemom na prednom a vonkajšom okraji predných a vonkajšom okraji zadných krídel. Pri prednom okraji predného krídla je v hnedom leme biela polmesiačikovitá diskoidálna škvrna. Keď motýľ odpočíva so strechovito zloženými krídlami, má po celom obvode zreteľný hnedý lem. Niektoré motýle môžu byť celé hnedé, ale polmesiačikovitú škvrnu majú zreteľnú. Zachovaný majú aj hodvábny lesk.

Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou. Na chrbte má zelený pásik lemovaný žltozelenými líniami, pod ním je rad čiernych škvŕn a dva viac-menej súvislé čierne pásiky. Medzi nimi je biely prerušovaný pásik. Spodný čierny pásik lemuje ďalšia žltozelená línia. Kukla je zelená s hnedými pozdĺžnymi kresbami na chrbtovej strane. Húsenice sú na začiatku svojho vývoja svetlozelené s čiernymi pruhmi a škvrnami. Ako rastú, ich farba sa stáva tmavšou a výraznejšou. Keďže sú relatívne veľké (môžu dorásť až do 4 cm), sú viditeľné, ak ich hľadáte na kríkoch.

Životný cyklus vijačky krušpánovej

Poznanie životného cyklu Vijačky krušpánovej je kľúčové pre efektívne riadenie a kontrolu tohto škodcu.

• Vajíčka

  Samica Vijačky krušpánovej kladie svoje vajíčka na spodnú stranu listov krušpánu, zvyčajne v zhlukoch po 10-20 vajíčkach. Vajíčka sú malé, oválne a majú žltkastú farbu. Po 7 - 10 dňoch sa z nich vyliahnu húsenice. Vajíčka a malé húsenice sú ťažko zistiteľné.

• Húsenice

  Larvy sú najničivejším štádiom životného cyklu Vijačky krušpánovej. Húsenice sa živia listami krušpánu, pričom dokážu zjesť veľké množstvo listov za krátky čas. Vijačka krušpánová zimuje v štádiu húsenice. Mladé húsenice, spravidla v 3. instare, si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, najčastejšie medzi spradenými listami, tiež v škárach a štrbinách na hostiteľskej rastline alebo v jej blízkosti. V zámotkoch prezimujú. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní.

  

• Kukla

  Po dokončení vývoja sa húsenice zakuklia v hustých pavučinových obaloch, ktoré si vytvoria na rastline. Kukla je štádium, počas ktorého sa húsenica mení na dospelého motýľa. Kukly vijačky krušpánovej bývajú medzi spradenými listami.

• Dospelý jedinec (motýľ)

  Po vyliahnutí z kukly dospelé motýle okamžite začnú hľadať partnera na párenie. Dospelé motýle majú priemer krídel okolo 4 cm a sú charakteristické svojimi bielymi krídlami s hnedými okrajmi. Motýľ vijačky je dobrý letec, a tak sa rozširuje bez problémov na veľké vzdialenosti. Dospelé motýle sú potom v letnom období aktívne v noci, počas dňa sa ukrývajú v zeleni prakticky kdekoľvek v záhrade, na verejných priestranstvách, ale aj vo voľnej prírode. Láka ich svetlo, možno ich nájsť pri pouličnom osvetlení a niekedy vletia za svetlom aj do bytov. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra.

  

Počas teplého roka dokáže mať vijačka 2 až 3 generácie, živý plot môže byť napadnutý v podstate permanentne, na jedinej rastline sa môže tento škodca vyskytovať vo viacerých štádiách svojho životného cyklu. V strednej Európe dokáže vijačka v dobrých podmienkach vyprodukovať až 2-3 generácie následníkov, čo znamená, že húsenice s chuťou likvidujú rastliny po väčšinu ich vegetačného obdobia a tuhá zima, ktorá zvykne okolo januára aj februára v našich končinách udrieť im takmer vôbec nevadí. Tento hmyz prezimuje v štádiu húsenice. Teplé zimy, aké máme v ostatných rokoch, húseniciam vyhovujú. Potrebujú síce chlad, ale ideálna teplota je okolo +2 až +3 stupne počas poldruha mesiaca. Mrazivá zima by mohla problém s inváziou vijačky vyriešiť.

Škody spôsobené vijačkou krušpánovou

Hlavným zdrojom škôd spôsobených Vijačkou krušpánovou sú jej larvy, ktoré sa živia listami krušpánu. Húsenice Vijačky krušpánovej dokážu zjesť veľké množstvo listov za krátky čas. Defoliácia (strata listov) spôsobená húsenicami vedie k oslabeniu rastliny a zníženiu jej schopnosti fotosyntézy. Ako sa húsenice živia, zanechávajú za sebou pavučiny a výkaly, ktoré môžu pokryť celý krík. Ak je napadnutie vijačkou krušpánovou rozsiahle a nelieči sa, rastlina môže úplne zahynúť. Drobné lístky kra bývajú často húsenicami poškodené práve tak, že vyzerajú, akoby len obschli po tvarovaní krušpánu nožnicami. Mladé húsenice spôsobujú na listoch fľaky a škvrny, ktoré sa odlišujú rôznymi odtieňmi zelenej farby, môžu až žltnúť, postupne hnednúť. Práve na tento príznak by ste si mali dať pozor - ak ho spozorujete, je čas radikálne, ale dostatočne včas zakročiť.

Neskôr, keď húsenice povyrastú, škody sú rozsiahle. Celý kríček môže byť popretkávaný pavučinou, v ktorej je zachytený trus húseníc. Tie už ohrýzajú listy natoľko, až sa v nich vytvárajú zárezy, prípadne ostáva len zoschnutá žilnatina. Čím sú húsenice väčšie a staršie, tým viac zožerú. Napokon sa pustia do celých listov a dokonca aj do mladých koncových výhonkov. Vetvičky živého plota ostávajú zoschnuté, hnedé, holé. Listy a výhonky, ktoré v dôsledku poškodenia vyschnú, sú svetlohnedé. Pri zbežnej kontrole môžu pripomínať zvyšky suchých listov, ktoré na krušpánoch zostali napr. po strihaní živých plotov. Taktiež listy na výhonkoch krušpánu odumreté v dôsledku sucha (napr. po zimnom období) sa podobajú na listy poškodené mladými húsenicami.

Húsenice vijačky škodia požieraním jedovatých listov. Majú vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, ktorým zneškodnia jed. Húseniciam jedovaté lístky krušpánu neprekážajú. Majú totiž vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, pomocou ktorého jed dokážu zneškodniť. V sieti jemných pavučinových vláken - zámotkoch dokážu prežívať aj niekoľko generácií húseníc po sebe. Mladé húsenice požierajú najprv vrchnú alebo spodnú časť listu, teda v liste nevznikajú dierky, lebo pokožka na jednej strane zostane zachovaná. Neskôr požierajú listy od okraja a nechávajú nedotknutú len strednú žilku. Niekedy ponechávajú aj okrajovú časť listu (tam je medzi vrchnou a spodnou pokožkou len tenká vrstva parenchýmu) a zostane z neho kosákovitý zvyšok. Staršie (väčšie) húsenice požierajú aj celé listy a povrch mladých výhonkov. Silnejšie poškodené listy vysychajú. Vijačkou poškodené krušpány na jar dokážu vytvoriť nové výhonky. Opakované silné poškodenie ale spravidla neprežijú. Nové výhonky môže vytvoriť silne napadnutý krušpán aj v jesennom období.

Identifikácia napadnutia

Schopnosť identifikovať Vijačku krušpánovú v jej rôznych štádiách je kľúčová pre jej efektívnu kontrolu. Dospelé motýle sú relatívne ľahko identifikovateľné podľa ich charakteristických bielych krídel s hnedými okrajmi. Jedným z prvých znakov napadnutia sú pavučiny a tmavé výkaly na listoch krušpánu. Ak vidíte, že listy vašich krušpánov sú okúsané alebo úplne zmizli, je veľmi pravdepodobné, že sa na nich živili húsenice vijačky krušpánovej. Prítomnosť škodcu prezradia vlákna medzi konárikmi, tiež trus, ktorý je na nich zachytený a v čase výskytu húseníc aj samotné húsenice. Trus v podobe malých zelených granuliek možno nájsť aj pod kríčkami. Masívne napadnuté kríky nepríjemne zapáchajú a dokonca počuť „šuchot“ aktívnych húseníc. Treba upozorniť, že na živých plotoch bývajú často aj siete pavúkov; tie sú zvyčajne vodorovné, „plachtovité“, umiestnené na povrchu kríkov, pričom výhonky nie sú nijako poškodené.

Požerky možno nájsť počas celého roka, húsenice poškodzujú mladé aj staršie listy. Húsenice sa dajú ťažko zameniť s inými druhmi. Možná je napr. Zámena s húsenicami motýľa priadzovca (Yponomeuta) na bršlene prerastajúcom cez zanedbaný krušpán, avšak v tomto prípade krušpán nie je poškodený.

Hostiteľské rastliny a rozšírenie

Druh poškodzuje u nás len krušpány vo verejnej zeleni i v súkromných záhradách. Najviac škôd je hlásených na krušpáne vždyzelenom (Buxus sempervirens), môže škodiť na rozličných kultivaroch tejto dreviny i na iných druhoch rodu krušpán (napr. Buxus microphylla, B. sinica). Aj inde v Európe je to najčastejšie krušpán vždyzelený, a to tak divo rastúci (v južnej a západnej Európe) ako aj vysádzaný. Vijačka môže napádať aj Buxus balearica (prirodzene sa vyskytuje lokálne v južnej Európe) a rozličné druhy pestovaných krušpánov. Vo svojom pôvodnom areáli boli húsenice zaznamenané aj na iných drevinách (Euonymus japonicus a Ilex purpurea; Straten, Muus 2010).

Vijačka krušpánová sa prirodzene vyskytuje vo východnej Ázii v rozličných klimatických pásmach. Zistená bola v Japonsku, Kórei, Číne, východnom Rusku a Indii. V Európe boli škody na krušpánoch prvýkrát zaznamenané v roku 2006 v juhozápadnom Nemecku v meste Kehl (blízko francúzskeho Štrasburgu). V nasledujúcom roku (2007) boli škody hlásené aj v meste Weil-am-Rhein (120 km južne od Kehlu). Predpokladá sa, že motýľ bol zavlečený do Nemecka už v r. 2005 alebo aj skôr. V r. 2007 boli zaznamenané motýle na niekoľkých miestach aj v Holandsku (Straten, Muus 2010), a to v oblastiach, kde je lokalizovaný obchod s drevinami. V nasledujúcich rokoch sa druh v Európe rýchlo šíril. V súčasnosti sa vyskytuje od Veľkej Británie a Francúzska na západe až po východ Balkánskeho polostrova; zistený bol aj v Turecku a v južnom Rusku (kaukazský región).

Na Slovensku bol prvýkrát zistený v r. 2012, a to v Bratislave. Zaznamenané boli imága aj prvé škody na krušpánoch. Druh počas šiestich rokov výskytu na Slovensku (2012 - 2017) prenikol do jeho teplejších oblastí. V lokalitách približne nad 400 m n. m. sa poškodenie krušpánov vyskytovalo len zriedka. Zodpovedá to priemernej ročnej teplote okolo 7 - 8 ºC. Do hornatých oblastí sa vijačka krušpánová šíri údoliami pozdĺž riek, napr. na Považí boli poškodené krušpány zaznamenané po Ladce a na Pohroní po Slovenskú Ľupču. Neznamená to, že do týchto chladnejších oblastí v budúcnosti neprenikne alebo že sa tam v minulosti vôbec nevyskytla. Mohla sa tam resp. v budúcnosti môže určitý čas udržať zavlečením s predávanými krušpánmi pochádzajúcimi z južného Slovenska alebo z iných častí Európy. Je možné, že sa na sever bude postupne šíriť, a to aj v dôsledku zmeny klímy.

Kontrola a ochrana pred vijačkou krušpánovou

Kontrola a ochrana pred vijačkou krušpánovou môže byť náročná, najmä vzhľadom na jej rýchly životný cyklus a schopnosť rýchlo sa množiť. Existuje však niekoľko účinných metód, ktoré môžete použiť na ochranu svojich krušpánov pred týmto ničivým škodcom. Tieto metódy zahŕňajú preventívne opatrenia, mechanické zásahy, biologickú kontrolu a chemické ošetrenie. Najlepšie výsledky pri kontrole vijačky krušpánovej sa dosahujú kombináciou viacerých metód. Príkladom môže byť pravidelná kontrola rastlín, počas ktorej identifikujete prvé príznaky napadnutia. Prevencia a monitorovanie sú kľúčové pre dlhodobú ochranu krušpánov.

Preventívne opatrenia a mechanické zásahy

• Pravidelná kontrola: Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení je pravidelná kontrola krušpánov na prítomnosť vajíčok, húseníc alebo iných znakov napadnutia. Ak počas kontroly zistíte, že niektoré časti rastliny sú napadnuté, okamžite ich odstráňte a spáľte. Drobné húsenice na mierne poškodenom krušpáne (začínajúce napadnutie) ľahko miznú pozornosti. Taktiež malé prezimujúce húsenice prekonávajúce zimné obdobie medzi spradenými listami sú pri bežnom prezeraní hostiteľských rastlín ťažko zistiteľné.
• Silné a zdravé rastliny: Silné a zdravé rastliny sú menej náchylné na napadnutie škodcami. Pravidelná kontrola rastlín a výber odolnejších kultivarov.
• Odstránenie húseníc: Zbieranie húseníc rukami je jedným z najjednoduchších a najpriamočiajších spôsobov, ako znížiť populáciu škodcu. Húsenice môžete jednoducho zobrať z rastliny a zlikvidovať ich.
• Prúd vody: Použitie silného prúdu vody na opláchnutie húseníc a vajíčok z rastliny môže byť tiež účinným spôsobom, ako znížiť ich počet.
• Feromónové lapače: Inštalácia feromónových lapačov môže byť účinná na monitorovanie prítomnosti vijačky krušpánovej a umožňuje včasný zásah.

Biologická kontrola

Biologická kontrola zahŕňa použitie prirodzených nepriateľov Vijačky krušpánovej na zníženie jej populácie. Parazitické osy rodu Trichogramma sú prirodzenými nepriateľmi vajíčok vijačky krušpánovej. Tieto drobné osy kladú svoje vajíčka do vajíčok vijačky, čím bránia ich vývoju. Bacillus thuringiensis je bakteriálny insekticíd, ktorý je účinný proti larvám vijačky krušpánovej. Bacillus thuringiensis je špecifický pre húsenice motýľov a je bezpečný pre iné organizmy vrátane ľudí, domácich zvierat a užitočného hmyzu.

Chemické ošetrenie

Chemické insekticídy môžu byť nevyhnutné v prípade rozsiahlych napadnutí, keď iné metódy nedokážu udržať populáciu škodcu pod kontrolou. Chemický postrek: Prirodzeného nepriateľa vijačka nemá, ak chcete svoj živý plot zachrániť, do úvahy pripadajú chemické prípravky. Treba ich aplikovať premyslene a cieľavedome, ináč bude postrek úplne zbytočný. Krušpán má navyše na listoch ochranný film, a preto treba pri aplikácii prípravkou používať aj zmáčadlo. Okamžite po zistení škodcu je nevyhnutný postrek prípravkom Karate ZEON 5 CS. Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť.

• Systémové insekticídy: Systémové insekticídy sa aplikujú na pôdu okolo rastliny alebo priamo na rastlinu, kde sú absorbované a distribuované po celom rastlinom tkanive. Keď húsenice konzumujú ošetrené listy, insekticíd ich zahubí.
• Kontaktné insekticídy: Kontaktné insekticídy pôsobia priamo na škodcu pri kontakte. Aplikácia sa vykonáva postrekom na listy a stonky rastlín.
• Neonikotinoidy: Neonikotinoidy sú trieda insekticídov, ktoré sú účinné proti vijačke krušpánovej, ale ich použitie je kontroverzné kvôli negatívnym dopadom na opeľovače, ako sú včely.

Najšetrnejším je pravdepodobne selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu, ako sú napr. bystruškovité chrobáky. Účinné sú napríklad aj insekticídy Karate Zeon 5 CS a Steward. Priveľmi napadnutý krušpán je natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa už nedá zabrániť. Efektívne je potom kombinovať aspoň dva rôzne insekticídy s kontaktným účinkom napr. Dursban 480 EC, Reldan 22 a prípravky so systémovým účinkom napr. Actara 25 WG.

Keďže listy majú ochrannú voskovú vrstvu, bude potrebné do postrekovej tekutiny pridať aj zmáčadlo tzv. lepidlo na listy ako je, Silwet Star alebo Agrovital. Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať. Ako ideálnu alternatívu najmä k chemickým postrekom, ktoré sú škodlivé ako pre človeka, tak pre zvieratá a prírodu okolo, vyskúšajte prírodné organické hnojivo Hnojík. Hnojík obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Ak použijete Hnojík od začiatku sezóny, tj. Repelentný účinok proti škodcom má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch. Chitín je prírodný biopolymér, ktorý sa nachádza v exoskelete hmyzu, kôrovcov a ďalších bezstavovcov, ale aj v bunkových stenách niektorých húb. Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. Rastliny majú schopnosť rozpoznávať chitín ako signál prítomnosti škodcov alebo chorôb. To môže vyvolať obrannú reakciu, známu ako „indukovaná systémová rezistencia“ (ISR). Ďalší spôsob, akým môže chitín posilňovať rastliny, je jeho schopnosť podporovať rast prospešných mikroorganizmov v pôde, ako sú chitinolytické baktérie. Tieto baktérie rozkladajú chitín na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny môžu využiť ako zdroj živín. V prípade, že vijačky už premnožili, musíte dostať chitín čo najrýchlejšie do buxusov. Preto Hnojík so svlečkami lúhujte vo vode, aby sa účinné látky rozpustili, a týmto výluhom potom rastliny zalejte alebo postriekajte. Najlepšie je, keď sa látky cez listy aj korene dostanú čo najrýchlejšie do tela rastliny.

Pamätajte, že postreky by mali byť vykonávané v súlade s legislatívou a miestnymi predpismi, ktoré sa týkajú používania insekticídov.

tags: #na #co #sa #premeni #husenica #ktora

Populárne príspevky:

• Rozmnožovanie lososa v Minecrafte
• Lahodná kytica: originálny darček na každú príležitosť
• Čučoriedky v pilinách
• Význam zlatých ruží v tetovaní
• pestovanie špargle pre začiatočníkov