Najdlhšie ostne na kaktuse a starostlivosť o ne

Kaktusy sú pre mnohých symbolom exotiky a vytrvalosti, schopné prežiť v drsných podmienkach. Avšak aj tieto tŕnisté rastliny sú náchylné na choroby a vyžadujú si špecifickú starostlivosť. Jednou z najzaujímavejších vlastností niektorých kaktusov sú ich dlhé a ostré ostne.

Opuntia dillenii: Kaktus s najdlhšími ostňami

Medzi druhy kaktusov, ktoré majú najdlhšie a najostrejšie ostne, patrí Opuntia dillenii. Tento druh, známy na Kanárskych ostrovoch ako "indické tuno", je pôvodom zo Strednej Ameriky, konkrétne z Mexika a mnohých ostrovov Antíl, ako sú Jamajka, Kuba, Portoriko alebo Haiti.

Charakteristika Opuntia dillenii:

Dosahuje maximálne 2 až 3 metre na výšku a približne rovnakú šírku.
Jeho listy, v botanickom jazyku nazývané kladódy, sú sploštené konáre, ktoré plnia funkcie bežných listov, napríklad fotosyntézu.
Glochídie, listové tŕne žltej farby, sa objavujú od 1 do 5 a merajú až 5 centimetrov.
Kvety sú žlté, niekedy s oranžovými alebo červenkastými tónmi a sú dlhé 7 až 8 centimetrov. Ich tvar je sférický a chýbajú im tŕne.

V Španielsku je Opuntia dillenii invazívna rastlina a jej pestovanie je úplne zakázané. Ak je jej obchod legálny, odporúča sa ju pestovať v kvetináči s cieľom kontrolovať jej rast a zabrániť vniknutiu do záhrady. Tento druh je odolný voči škodcom a chorobám, no neodoláva mrazu, prežije len do -1 °C, ak sú teploty krátkodobé.

Pestovanie kaktusov s klubom kaktusárov Nitra

Nopal - Opuntia ficus indica: Blahodarné účinky a výskyt

Nopal, známy aj ako opuncia, tuniak, figa alebo beztŕňový kaktus, patrí k rodu Opuntia a pochádza z oblasti Strednej Ameriky, najmä z Mexika. Po objavení tohto kontinentu sa umelo rozšíril do regiónu Stredozemného mora a ďalších častí sveta. Dnes sú najväčšími producentmi nopálu Mexiko, Brazília, USA, Taliansko a India.

Botanický opis rastliny:

Rastie s plochými kruhovými listami (kladódy alebo platiklady).
Má dva rôzne typy ostňov: menšie, chĺpkovité, ktoré ľahko preniknú kožou, a väčšie, hladké, pevnejšie pripevnené k pletivu.
Kvety sú obrovské v porovnaní s inými bylinami.
Plody sú chutné a majú liečivé účinky.

Využitie Nopálu:

V minulosti bol Nopal indiánskym domorodým obyvateľstvom nazývaný "božský pokrm". Moderná veda potvrdzuje jeho blahodarné účinky na ľudský organizmus:

Tráviaci systém: Upokojuje vredové ochorenia. Vláknina polysacharidov vytvára ochrannú vrstvu medzi sliznicou a kyslým prostredím žalúdka.
Srdcovocievny systém: Antioxidanty (vitamín C a betakarotény) zvyšujú odolnosť koronárnych tepien voči kôrnateniu a znižujú riziko aterosklerózy a kardiovaskulárnych príhod.
Detoxikácia: Vitamíny A, B1, B2, C, soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka, železa, lignín, celulóza, pektín a slizotvorné látky podporujú regeneráciu pečeňového tkaniva.
Stres a napätie: Prítomnosť berberínu môže vyvolávať pocit úľavy a pokoja, má potenciál na využitie ako účinný prostriedok proti úzkosti.
Cukrovka: Znižuje absorpciu cukru z čriev a čiastočne znižuje hladinu cukru v krvi.
Cholesterol: Pozitívne ovplyvňuje zníženie celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a voľných lipidových častíc.
Zápcha a diéta: Vláknina viaže vodu, zväčšuje objem a šetrne lieči zápchu. Obsahuje tiež aminokyseliny, ktoré podporujú tvorbu svalov a dodávajú energiu pri diéte.

Nopal má veľmi nízku energetickú hodnotu a je tvorený takmer z 90% vodou. Tradičné dávkovanie pre dospelého človeka je 1/2 kávovej lyžičky práškovaného nopálu nalačno, asi 30 minút pred jedlom, ráno riadne rozmiešané vo vode, džúse alebo inej šťave. Podľa potreby je možné užiť až 3x denne. V prípade tehotných žien a detí sa odporúča Nopal neužívať z dôvodu nedostatku potvrdených správ o jeho bezpečnosti.

Pestovanie Opuncie ako materskej rastliny Nopálu

Opuncia sa komerčne pestuje nielen pre zber ovocia, ale aj pre samotný kaktus. Je efektívnou rastlinou pre pestovanie v suchých oblastiach vďaka svojej schopnosti prijímať a udržiavať vlhkosť. Opuntia ficus-indica je najdlhšie umelo pestovaný kaktus, výborný zdroj vlákniny.

Dá sa ľahko šľachtiť a existujú mnohé odrody, ktoré sa dajú pestovať aj v našich podmienkach, aj keď suché prostredie je pre kaktusy výhodnejšie. Stačí, aby neboli vystavené príliš chladnému prostrediu, a tak sa dajú ľahko pestovať na balkónoch a v záhradkách. Avšak v takýchto podmienkach nemusia tak vyrásť a nebudú tak plodné ako vo svojom prirodzenom prostredí.

Choroby a škodcovia kaktusov: Prevencia a liečba

Hoci sa zdajú kaktusy odolné, sú veľmi zraniteľné a náchylné na rôzne ochorenia. Ostré tŕne a silné "brnenie" nie sú zárukou ich sily a zdravia. Mnoho pestovateľov si neuvedomuje prvé príznaky infekcie, čo môže viesť k zničeniu rastliny.

Správne podmienky pre pestovanie kaktusov

Svetlo: Kaktusy potrebujú dostatok svetla po celý rok, ale boja sa priameho slnečného žiarenia.
Pôda: Preferujú ľahkú, priepustnú pôdu.
Teplota: Optimálna teplota okolia je asi 20 °C. Púštne druhy zimujú v chlade.
Zalievanie: Nepotrebujú hojné polievanie.

Príznaky a typy chorôb

Infekcie sa často vyvíjajú bez viditeľných príznakov, ale časom kaktusy začnú chradnúť. Na zelenom tele sa môžu objaviť biele alebo hnedé škvrny a znaky čiernej hniloby. Najčastejšie sú choroby spôsobené hubami, vírusmi a baktériami.

Hniloba:

Najčastejšie spôsobená kombináciou nízkej teploty a nadmernej vlhkosti.
Ak sa hniloba na koreňoch podchytí včas, rastlinu je možné zachrániť. Korene treba zrezať až do zdravého miesta a ranu ošetriť drveným drevným uhlím, hliníkovým práškom alebo Pelacolom.
Po dôkladnom zaschnutí sa môže skúsiť rastlina nasucho zakoreniť.

Mokrá hniloba:

Ak kaktus žltne v koreňovej oblasti, bol ovplyvnený mokrou hnilobou.
Stmavnutie odchádza z koreňového systému a postupne stúpa na vrchol rastliny.
Postupuje rýchlo a spôsobuje úplné odumretie tkaniva. Je potrebné rýchlo vystrihnúť žltú škvrnu.

Suchá hniloba:

Príznaky nie sú viditeľné v počiatočnom štádiu, objavujú sa, keď kaktus už umiera.
Rastlina stráca farebný jas, stáva sa bledou.
Úplne ničí vnútorné tkanivo kultúry, počínajúc koreňovým krčkom alebo poškodením. Ak kaktus stmavol, choroba postupuje.

Hrdza:

Huba vstupuje do šťavnatej rastliny cez poškodenie.
Kaktus sa opatrne nastrieka špeciálnym prostriedkom "Topaz". Alebo sa črepník s rastlinou prenesie na suché miesto.

Šedá hniloba:

Infekcia sa do rastliny dostáva malými trhlinami alebo poškodením.
Tkanivová štruktúra sa zničí, mäkne a mení sa na tekutú kašu.
Liečba je účinná len na začiatku procesu. Postihnuté oblasti sa vyrežú a posypú drveným aktívnym uhlím, sírou alebo antibakteriálnym liekom "Nystatin". Liečba sa vykonáva aj kvapalným prípravkom "Fitoverm", niekoľkokrát každé 4 dni.

Etiolácia:

Spôsobená nedostatkom osvetlenia, telo kaktusu stráca farebnú sýtosť.
Riešením je vystavenie kvetiny na parapete s dostatkom slnka. V zime sa používa umelé osvetlenie.

Prevencia a nákup

Pri nákupe kaktusu je dôležité venovať pozornosť koreňovému systému, ihličiam a telu kvetu. Inšpekcia na prítomnosť škodcov je kľúčová. Napríklad miniatúrna biela bodka môže naznačovať prítomnosť červotoča, hnedá škvrna zas mikroskopickú štítničku. Nové rastliny by mali prejsť mesačnou karanténou mimo iných rastlín.

Pravidelná kontrola rastlín je nevyhnutná. Hoci sa infekcie často vyskytujú v dôsledku nesprávnej starostlivosti, väčšina tŕnistých „domácich miláčikov“ môže byť pri správnej starostlivosti v úžasnom zdraví.

tags: #najdlksie #pichliace #na #kaktuse