Pestovanie paradajok: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v našich záhradkách - a niet sa čomu čudovať. Ich pestrosť odrôd, farieb, veľkostí a tvarov z nich robí nenahraditeľnú zeleninu počas celej sezóny. Pestovanie rajčín je pomerne jednoduché. Pri dodržaní pár jednoduchých pestovateľských pravidiel sa aj úplný začiatočník dočká peknej úrody. Odtrhnúť a zjesť čerstvú, slnkom vyhriatu paradajku je veru iný pocit, než jesť hoci aj tú najsladšiu, ale kupovanú rajčinu. Pestovať rajčiny pritom môže každý. Nepotrebujete záhradu, stačí vám balkón, alebo dokonca iba miesto na slnečnom parapete a o pár týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody šťavnatých paradajok.

1. Výber správnej odrody

Výber správnej odrody je základ úspechu. Na trhu nájdete široké spektrum paradajok - od malých cherry paradajok, cez klasické guľaté, až po veľké mäsité typy. Vyberte si podľa chuti a spôsobu použitia - do šalátov, na kečup a šťavu, či na priamu konzumáciu. Okrem toho nezabudnite zohľadniť aj podmienky pestovania a odolnosť voči chorobám. Paradajky milujú teplé a chránené miesta s dostatkom slnečného svetla.

Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou. Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila. Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov. Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango. Aj farebne sú rajčiny veľmi rôznorodé.

Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú. Budete pestovať kolíkové rajčiny? Potom myslite na to, že potrebujú dostatočnú oporu, či už tyč, špagát, sieť, alebo klietku. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky. Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu.

Pre nekryté záhony preferujte divé rajčiny, ktoré sú odolnejšie voči plesni. Pred pár rokmi som sa snažil pestovať aj niektoré ďalšie, šľachtené rajčiny na nekrytých záhonoch, ale s nie moc dobrými výsledkami. Koncom leta mi vždy celý porast podľahol plesni. Stihol som zobrať len jednu várku rajčín, druhá už väčšinou nestihla dozrieť.

Typy odrôd podľa vzrastu:

Vysoké odrody: sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
Stredne vysoké odrody: stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
Poloskoré odrody: s obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
Kríčkové odrody (nízke): medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop. S vonkajšou výsadbou paradajok sa oplatí počkať na druhú polovicu mája. Prečítajte si, aké miesto bude pre pestovanie paradajok ideálne, ako predpestovanú sadeničku zasadiť a ako sa o rastlinu paradajky starať.

2. Predpestovanie zo semien

Paradajky si môžete predpestovať v interiéri zo semien už koncom februára až v marci. Semienka vysievajte do výživného, ľahkého substrátu do hĺbky 0,5-1 cm. Substrát udržiavajte mierne vlhký, ideálna teplota na klíčenie je 20-25 °C. Po vyklíčení ich premiestnite na svetlé miesto, najlepšie na parapet. Po vytvorení dvoch pravých listov rastlinky presaďte do samostatných nádob.

Rajčina je pôvodom tropická rastlina, takže pri klíčení potrebuje viac tepla. Optimálne 25-30°C. Pri teplotách pod 20°C klíči veľmi dlho a pri teplotách pod 16°C semienka nevyklíčia vôbec. Zabezpečiť teplotu okolo 28°C nie je teda problém ani v miestnosti v podkroví, kde nekúrime. Pri malom počte sadeníc položím 10 litrové akvárium na výhrevnú podložku, nastavím požadovanú teplotu, do akvária vložím sadbovače s vysiatymi semienkami, prikryjem sklom, aby sa udržala vlhkosť a čakám, kým semienka nevyklíčia.

Po vyklíčení sa podmienky menia. Teplotu znižujem na 20°C a noc cez elektrické hodiny ohrievač na 6 hodín vypínam úplne, aby teplota klesla ešte trochu nižšie. Mierne striedanie teploty medzi dňom a nocou robí rajčinám dobre. Predpestovanie priesad v akváriu alebo v nejakom plastovom boxe s ohrevom má dosť výhod. Rastliny majú potrebnú teplotu na vývin, netrpia prievanom, vzdušná vlhkosť sa dobre kontroluje a udržiava. Toto všetko je výborná prevencia pred hubovým ochorením nazývaným padanie priesad. Rastlinky v tomto štádiu potrebujú dostatok svetla. Používal som žiarivky s tzv. denným spektrom, teraz mám rôzne druhy LED svetiel. Tie sú z mnohých dôvodov výhodnejšie. Majú lepšiu svietivosť, lepšie farebné spektrum a niektoré sú vodotesné. Tie vodotesné LED pásiky s modrými a fialovými diódami pre optimálny rast môžem bez obáv vložiť tesne nad rastliny do uzavretého akvária s dosť vysokou vzdušnou vlhkosťou. Ako rastlinky rastú, tak svetlo dvíham, aby bolo vždy tesne nad rastlinami.

Predpestovanie sadeníc paradajok v interiéri

3. Výsadba do voľnej pôdy a nádob

Sadenice vysádzajte von až keď pominie riziko mrazov, obvykle v druhej polovici mája. Môžete ich pestovať vo voľnej pôde, vo vyvýšených záhonoch alebo v nádobách na balkóne či terase. V každom prípade im vyberte slnečné, teplé a chránené miesto. Pôda by mala byť priepustná, bohatá na humus a živiny. Do výsadbovej jamy je vhodné pridať kompost alebo hrsť vyzretého hnoja, prípadne aj trochu dreveného popola. Paradajky vysádzame o niečo hlbšie, než rástli v črepníku - pomôže im to vytvoriť odolnejší koreňový systém. Po zasadení pôdu dobre prihrňte a pritlačte, aby po zaliatí nevznikali jamy. Následne rastlinku výdatne zalejte, ideálne ku koreňu a nie na listy, čím znížite riziko chorôb. Dbajte na správny spon (rozostup) medzi rastlinami - pre vysoké odrody pri opore odporúčame aspoň 60 cm. Kríčkové a nízke paradajky môžu byť asi 40 cm od seba. Pri pestovaní v nádobách je dôležité vybrať dostatočne veľké črepníky (aspoň 10-15 litrov na rastlinu). Použite kvalitný substrát s prídavkom kompostu alebo granulovaného hnojiva a nezabudnite ani na vhodnú drenážnu vrstvu.

Výsadba paradajok do pôdy nie je nijako zložitá a zvládne ju aj začínajúci záhradkár. Najskôr je potrebné na chvíľu namočiť koreňový bal sadenice do vody, do ktorej môžeme primiešať mykoparazitickú hubu (Pythium oligandrum). Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. V prípade kolíkových paradajok sa zvyčajne vysádzajú dve až tri sadenice na jeden štvorcový meter. Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín. Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť. Ak sa chystáte pestovať paradajky na balkóne, použite špeciálny substrát určený na paradajky. Na výsadbu zvoľte dostatočne veľký hrantík alebo črepník vhodný na pestovanie paradajok.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

4. Starostlivosť počas vegetačného obdobia

Paradajky vyžadujú pravidelnú zálievku, ideálne ku koreňom, ráno alebo večer. Vyhnite sa polievaniu na listy - voda na nich podporuje vznik plesní. Taktiež pozor na prelievanie - príliš veľa vody spôsobuje praskanie plodov. Približne raz za dva týždne doprajte rastlinám výživu - napríklad prírodné hnojivo na paradajky alebo žihľavový výluh. Vyhnite sa prehnojeniu dusíkom - to spôsobuje bujný rast listov na úkor plodov.

Vysoké odrody je potrebné vyväzovať k opore, aby sa nelámali, hlavne neskôr pod váhou plodov. Nezabúdajte tiež vylamovať zálistky, teda bočné výhonky vyrastajúce medzi hlavnou stonkou a listom. Tým zabezpečíte lepšie presvetlenie rastliny a tým aj rýchlejšie dozrievanie plodov. Spodné listy priebežne odstraňujte, aby sa nedotýkali pôdy, čo by mohlo podporiť vznik plesní. Sledujte aj príznaky chorôb, ako je škvrnitosť listov, plesne či škodcovia.

Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Vyzerajú ako drobné nové rastlinky. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo. V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Pri vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Hnojenie:

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K.
Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá.
Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.
Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Starostlivosť o paradajky: vylamovanie zálistkov

5. Choroby, škodcovia a prevencia

Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín. Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov. Paradajky môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko.

Najčastejšie choroby a škodcovia:

Fytoftóra zemiaková: nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť: bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal: dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná: drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková: určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková: známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

6. Zber a využitie

Paradajky dozrievajú podľa odrody od júla až do októbra. Zbierajte ich, až keď sú plne vyfarbené, vtedy už neobsahujú škodlivý solanín. Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov, po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.

Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní. Ak ste na konci sezóny pozberali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú.

Paradajky patria k najobľúbenejším a najčastejšie pestovaným plodinám na našich záhradkách. Svoje nezastupiteľné miesto majú vo veľkých záhradách, kde sa dá dopestovať viac druhov, ktoré postupne dozrievajú a tým sa značne predĺži sezóna zberu. A nielen to. Viac pestovaných druhov paradajok zaručuje rôzne chute a rôzne využitia. V malých záhradkách sa taktiež určite nájde miesto na pár koreňov. Veď kto raz ochutnal rajčinu z vlastnej záhradky, ten ju bude pestovať každoročne. A práve preto ich pestujú aj ľudia bez záhradky.

NEPOLIEVAJTE PARADAJKY! Zničili ste si takto celú úrodu.

tags: #najnovsie #pestovanie #paradajok