Náklady na pestovanie slnečnice a ekonomická efektívnosť

Slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) je štvrtou najvýznamnejšou olejninou na svete, s globálnou zberovou plochou približne 25 miliónov hektárov a ročnou produkciou okolo 36 miliónov ton nažiek. Jej význam spočíva predovšetkým vo vysokej kvalite oleja, ktorý je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny - kyselinu linolovú a kyselinu olejovú. Tieto kyseliny majú pozitívne účinky na ľudské zdravie, vrátane protisklerotických vlastností a prevencie kardiovaskulárnych chorôb, čím sú v ľudskej výžive nenahraditeľné.

Slnečnica predstavuje plodinu s významným ekonomickým potenciálom. Napriek absencii komplexného spracovateľského priemyslu na Slovensku si stále udržiava dôležité postavenie v osevnom postupe. Kolísanie cien v spojitosti s nepriaznivým vývojom počasia viedlo v posledných rokoch k tlaku na znižovanie pestovateľských plôch slnečnice v Európskej únii. Dlhodobým faktorom, ktorý neprospieva nárastu výmery, je tendencia v ekonomike pestovania slnečnice, ktorá výrazne tlačí na dosiahnutie vysokých úrod pre zabezpečenie profitability.

Aj keď šľachtenie kapusty repkovej pravej dosiahlo takmer úroveň slnečnicového oleja z hľadiska kvality produkovaného oleja, slnečnicový olej si stále zachováva punc kvality u spotrebiteľa. Moderné odrody slnečnice ponúkajú aj tzv. high oleic (vysoko olejnaté) typy, ktoré sa svojou kvalitou približujú olivovému oleju. Pri týchto typoch slnečníc môže kyselina olejová tvoriť až 90 % všetkých mastných kyselín.

Náklady na pestovanie slnečnice v roku 2002

V roku 2002 boli náklady na pestovanie slnečnice ročnej analyzované s dôrazom na rôzne spôsoby obrábania pôdy na ťažkých pôdach. Prezentované výsledky predstavujú priemer z viacročných analýz nákladov pestovania slnečnice na ťažkých pôdach experimentálneho pracoviska CVRV-VÚA v Milhostove.

Nákladové položky pri pestovaní slnečnice ročnej konvenčnou agrotechnikou si vyžiadali 14 operácií, čo predstavovalo 7,03 hodín ľudskej práce na hektár. Pri MA1 minimalizácii (intenzívnejšia minimalizácia) bolo potrebných 11 operácií a pri MA2 minimalizácii 12 operácií. Pri MA1 minimalizácii nižší počet operácií znamenal úsporu 2,13 hodiny na hektár a pri MA2 minimalizácii 1,68 hodín.

Evidentne vyššia bola spotreba pohonných hmôt pri konvenčnej agrotechnike, pri ktorej sa spotrebovalo 96,20 l.ha-1. Pri MA1 agrotechnike spotreba pohonných hmôt klesla na 53,22 % tejto hodnoty a pri MA2 agrotechnike na 61,02 % spotreby konvenčnej agrotechniky.

Náklady na pracovné operácie

Náklady na pracovné operácie sa v jednotlivých rokoch menia v závislosti od nárastu miezd a od zmien cien pohonných hmôt. V roku 2011 boli náklady na prácu pri konvenčnej agrotechnike vo výške 24,11 €.ha-1. Pri MA1 minimalizácii sa znížili na 16,81 €.ha-1 a pri MA2 minimalizácii na 18,35 €.ha-1. V roku 2012 sa so zvyšovaním ceny práce mierne zvýšili náklady aj podľa operácií (0,10-0,14 €.ha-1).

Markantnejšie boli rozdiely v nákladoch na pohonné hmoty a mazadlá. Na konvenčnej agrotechnike boli náklady na túto položku o 56,25 €.ha-1 vyššie ako pri MA1 minimalizácii a o 50,62 €.ha-1 ako pri MA2 minimalizácii. Vyššie náklady na túto položku (o 5,12 €.ha-1 až 9,62 €.ha-1) v roku 2012 boli dôsledkom zvyšovania cien pohonných hmôt v danom roku. Eklatantne sa pri minimalizáciách šetrilo aj na opravách a údržbách. V roku 2011 pri MA1 minimalizácii 50,73 €.ha-1 a pri MA2 minimalizácii 40,86 €.ha-1.

Náklady na mechanizované práce

Náklady na mechanizované práce boli pri MA1 agrotechnike v roku 2011 vo výške 133,57 €.ha-1. Intenzívnejšou minimalizáciou (MA2) sa zvýšili na 155,06 €.ha-1 a konvenčnou technológiou pestovania slnečnice na 252,31 €.ha-1. V roku 2011 sa pri MA1 minimalizácii oproti konvenčnému spôsobu pestovania usporilo 118,74 €.ha-1, v roku 2012 pri vyšších cenách pohonných hmôt bola úspora výraznejšia (123,45 €.ha-1).

Variabilné a fixné náklady

Celkové náklady na pestovanie sú rozdelené na variabilné a fixné. V roku 2011 variabilné náklady na konvenčnej agrotechnike prevýšili o 28,19 €.ha-1 úroveň 900 € z hektára. Variant s MA1 minimalizáciou o 9,45 €.ha-1 a variant s MA2 minimalizáciou o 30,94 €.ha-1. Fixné náklady boli výrazne nižšie ako variabilné (108,33 €.ha-1 až 147,65 €.ha-1). Celkove boli náklady na konvenčnej agrotechnike vo výške 1075,84 €.ha-1. Pri MA1 minimalizácii boli nižšie o 158,07 €.ha-1 a pri MA2 minimalizácii o 129,31 €.ha-1. V roku 2012 boli pri MA1 minimalizácii úspory 171,25 €.ha-1 a pri MA2 minimalizácii 133,21 €.ha-1.

Ekonomika výroby slnečnice

V roku 2011 bola slnečnica realizovaná za 330 € za tonu. Najvyššia úroda 3,62 t.ha-1 sa dosiahla pri konvenčnej technológii, čo predstavovalo hektárovú produkciu 1194,60 €. Najnižšia produkcia z hektára 1085,70 € sa dosiahla pri MA1 minimalizácii, kde bola aj najnižšia hektárová úroda 3,29 ton. Všetky varianty obrábania pôdy boli ziskové.

Najvyšší zisk sa dosiahol na MA2 agrotechnike. Bez dotácii sa na tomto variante dosiahol zisk 215,07 €.ha-1 a s dotáciami až 370,43 €.ha-1. Pri MA1 agrotechnike sa dosiahol nižší zisk o 47,14 €.ha-1. Na konvenčnej agrotechnike napriek najvyššej hektárovej úrode bol zisk nižší o 96,31 €.ha-1. Ziskové pestovanie slnečnice konvenčnou technológiou s dotáciami zaručovali úrody presahujúce 2,79 t.ha-1. Pri MA1 agrotechnike postačovali úrody presahujúce 2,31 t.ha-1 a pri MA2 agrotechnike presahujúce 2,40 t.ha-1.

V roku 2012 sa pri každej agrotechnike dosiahla nižšia hektárová úroda, ale pri vyššej realizačnej cene 425 €.t-1 sa dosiahla vyššia produkcia z hektára. Pri konvenčnej agrotechnike sa hektárová produkcia zvýšila o 131,40 €, pri MA1 agrotechnike o 163,80 € a pri MA2 agrotechnike o 28,40 €. Oproti roku 2011 sa v roku 2012 zvýšili aj dotácie o 18,59 €.ha-1. Vychádzajúc z týchto aspektov hektárový zisk s dotáciami pri všetkých variantoch presahoval 450 € z hektára.

Najvyšší zisk bol na MA1 minimalizácii 549,97 €.ha-1, pred konvenčnou technológiou 455,22 €.ha-1. Rozdiel v zisku medzi konvenčnou agrotechnikou a MA2 agrotechnikou bol len 2,79 €.ha-1. Na ziskové pestovanie slnečnice s dotáciami pri konvenčnej technológii stačilo dosiahnuť úrodu nad 2,05 t.ha-1, pri MA1 agrotechnike 1,65 t.ha-1 a pri MA2 agrotechnike 1,74 t.ha-1.

Pri porovnaní technológií zakladania porastov slnečnice v pokuse sa významne vyššie úrody dosahovali pri konvenčnom pestovaní ako pri minimalizáciách. Rozhodujúcim kritériom pre voľbu technológie je však jej ekonomická efektívnosť. Pri pestovaní slnečnice ročnej sa najnižší zisk s dotáciami v roku 2011 dosiahol na konvenčnej agrotechnike vo výške 274,12 €.ha-1. So ziskom 370,43 €.ha-1 bola v danom roku najziskovejšia MA2 agrotechnika. MA1 agrotechnika bola najziskovejšia v roku 2012, s dotáciami sa dosiahol zisk 549,97 €.ha-1.

Tabuľka 1: Porovnanie variabilných nákladov pri rôznych technológiách pestovania slnečnice (priemer z viacročných analýz)

Agronomické aspekty pestovania slnečnice

Klimatické a pôdne podmienky

Pestovanie slnečnice je na Slovensku koncentrované v kukuričnej výrobnej oblasti. Mimo nej sú hraničnými hodnotami jej úspešného pestovania: nadmorská výška do 300 m n.m., priemerná ročná teplota min. Ťažisko pestovania tejto plodiny spočíva v Nitrianskom, Košickom a južnej časti Banskobystrického kraja.

Slnečnica je termofilná rastlina, vyžadujúca sumu aktívnych teplôt nad 5 °C v rozpätí 1 600 - 2 000 °C. Minimálna teplota pre klíčenie je 4 °C, optimálna 20 - 25 °C. Semeno vzchádza pri teplote pôdy 8 °C, pričom citlivou na nízke teploty sa stáva až 30 dní po sejbe.

Pôdne podmienky pre pestovanie slnečnice sú najvhodnejšie hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité, typu černozem alebo hnedozem. Optimálne pH pôdy sa pohybuje v rozmedzí 6,0 - 7,2, pričom rastlina toleruje aj kyslejšie pôdy s pH do 5,5. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje 400 - 500 mm zrážok, pričom koreňová sústava dokáže čerpať vodu až z hĺbky 2,0 m. Najcitlivejšia na nedostatok vlahy je v období od tvorby pukov do kvitnutia.

Osevný postup a hnojenie

V osevnom postupe nie je slnečnica náročná, najčastejšie sa zaraďuje medzi dve obilniny alebo po strukovinách. Minimálny odstup pestovania po sebe je 5 rokov. Po zbere obilnín sa vykonáva podmietka s následnou orbou do hĺbky 0,20 - 0,30 m. V ekologickom systéme pestovania je možné orbou zaorať organické hnojivá.

Slnečnica je plodina náročná na živiny a najlepšie ich využíva z pôdnej zásoby. Priame hnojenie maštaľným hnojom pod slnečnicu nie je vhodné, lepšie je zaradiť ju do osevného postupu na druhý-tretí rok po použití tohto hospodárskeho hnojiva. Najvhodnejšími predplodinami pre slnečnicu sú obilniny, kukurica na zrno alebo siláž. Nevhodnými podplodinami je väčšina zelenín, repka, sója, cukrová repa a lucerna. Po nich sa slnečnica zaraďuje s odstupom minimálne dvoch rokov. Po sebe ju nezaraďujeme skôr než po piatich rokoch (z dôvodu nebezpečenstva napadnutia mykózou Sclerotinia sclerotiorum). Aj iné plodiny pokiaľ boli napadnuté hubovitými chorobami považujeme pre slnečnicu za nevhodné predplodiny. V osevnom postupe sa odporúča dodržať minimálne šesťročný odstup od posledného zaradenia slnečnice.

Normatív potreby živín na 1 tonu semena je: N - 50 kg, P - 12,9 kg, K - 49,8 kg. V ekologickom pestovaní sa odporúča jesenné organické hnojenie a na jar povzbudenie rastu koreňovej sústavy a rastliniek prípravkami ako Fertigrain Foliar a Tecnokel Amino B.

Výsev a regulácia burín

Výsev slnečnice sa realizuje do hĺbky 40 - 60 mm pri teplote pôdy 8 °C (optimálne 10 - 12 °C), čo v slovenských podmienkach zodpovedá polovici apríla. Odporúčaný výsevok je 55 - 65 tisíc nažiek na hektár (4,5 - 6,0 kg/ha). V závlahových podmienkach je možné počet jedincov zvýšiť o 10 %. Slnečnica sa seje do riadkov so vzdialenosťou 0,70 - 0,75 m, pričom vzdialenosť v riadku sa pohybuje od 220 do 270 mm.

Hlavnou úlohou v pestovaní je udržiavať porast v čistom stave, zabezpečiť dostatok vlahy a vzduchu v pôde. Ničenie burín prispieva k menšiemu rozvoju chorôb a škodcov. V ekologickom poľnohospodárstve sa na mechanickú reguláciu burín využíva plečkovanie. Pri hraničnom výskyte škodcov sú k dispozícii prípravky povolené v ekologickom poľnohospodárstve.

Zaburinenosť na začiatku vývoja a rastu slnečnice je najškodlivejšia. Buriny, ktoré rastú v porastoch slnečnice po dobu 30 dní od jej vzídenia môžu spôsobiť zníženie úrod až o 25-30%. Zanedbanie intenzívnej ochrany porastov slnečnice v priebehu ďalšej vegetácie môže v rokoch priaznivých pre rozvoj chorôb a škodcov spôsobiť zníženie úrod od 40-60% pri súčasnom znehodnotení kvality oleja v nažkách (vysoká kyslosť).

Choroby a škodcovia

Ošetrovanie slnečnice proti chorobám predstavuje pri tejto olejnine jeden z rozhodujúcich technologických zásahov bezprostredne ovplyvňujúci úroveň produkcie a jej kvalitu. Z hľadiska regulácie zaburinenosti je potrebné likvidovať buriny i mimo pestovaných plôch pokiaľ sú napádané tými istými hubovitými chorobami. Ide predovšetkým o divorastúce druhy z čeľadí astrovité (Asteraceae), kapustovité (Brassicaceae) a bôbovité (Fabaceae) a i. Napr. pleseň slnečnicová (Plasmopara halstedii) má široký okruh hostiteľských rastlín najmä z rodov palina, zlatobyľ, kozobrada, železník, voškovník, ambrózia a slnečnica. Larvám vijačky slnečnicovej (Homeosoma nebulellum) slúžia za potravu astrovité rastliny rodu pichliač, bodliak, lopúch, ostropes, nevädza, rumanček a i. Mora gama (Plusia gamma) kladie vajíčka na rastliny z čeľade hluchavkovité a kapustovité. Záraza krivokvetá kumánska parazituje na rastlinách z čeľade astrovité, hluchavkovité a ľuľkovité.

Pestovanie slnečnice ročnej je v súčasnosti sprevádzané rizikovými faktormi, vrátane výskytu hubových a bakteriálnych chorôb. Z dôvodu vysokého infekčného tlaku chorôb sa neodporúča plečkovanie a zavlažovanie počas vegetačného obdobia, nakoľko poškodenie listov môže slúžiť ako vstupná brána pre patogény. Vzhľadom na obmedzené možnosti mechanickej regulácie burín je potrebné hľadať alternatívne metódy.

Regulácia burín v porastoch slnečnice

Zavedenie technológií využívajúcich odolnosť hybridov slnečnice voči herbicídom (HT technológie) prinieslo pokrok v regulácii burín. Clearfield® (CL) je celosvetovo úspešnejšia technológia, pričom na Slovensku pokrýva približne 70 % plôch slnečnice. Jej výhodou je širšie spektrum pôsobenia imidazolinonových herbicídov, vrátane účinnosti na trávovité a parazitické druhy. Táto technológia však vyžaduje špecifický prístup a v aridných podmienkach nie je možné vystačiť iba s herbicídom Pulsar.

Konvenčné hybridy, pri ktorých sa základom regulácie zaburinenosti používa preemergentné ošetrenie, majú na Slovensku stále nezanedbateľný podiel. Najpoužívanejším preemergentným herbicídom je Racer, často kombinovaný s Outlookom pre rozšírenú účinnosť. Herbicíd Express 50 SX s adjuvantom Trend 90 vykazuje vysokú účinnosť na mrlík biely.

Zber a pozberová úprava

Zber nažiek sa vykonáva po ich dozretí, najčastejšie pri vlhkosti 15 %. Používajú sa kombajny s adaptérmi. Pozberové zvyšky je vhodné rozdrviť a zaorať. Nažky je potrebné dosušiť na 8 - 10 % vlhkosť. Aktuálne pestované hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby, v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber a výmlat slnečnice, ktorý sa v našich podmienkach vykonáva upravenými obilnými kombajnmi. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala pohybovať medzi 17 - 19 percent.

Desikácia porastu nemusí byť nutným technologickým krokom. V závislosti od klimatických podmienok sa v jednotlivých rokoch bez desikácie zberá asi 20 percent porastov. Je však ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Úroda sa naopak znižuje každým dňom, kedy slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver.

Pri technológiách pestovania slnečnice je dôležité zabezpečiť zber s minimálnymi stratami. K tomu účinne napomáha využitie vhodných desikačných prostriedkov (Basta, Reglone, Harvarde a i.). Podobne ako pri repke aj pri slnečnici dochádza pri priamom zbere k značným stratám nažiek, ktoré v pôde prezimujú a postupne vzchádzajú v období mesiacov apríl-jún. Slnečnica vzídená z výdrvu je veľmi nebezpečnou burinou, pretože nažky zapravené hlbšie do pôdy majú životaschopnosť 3-5 rokov. Slnečnica najviac zaburiňuje širokosiate plodiny s pomalším počiatočným rastom (repa cukrová, kukurica poľné zeleniny), ale aj porasty obilnín (jačmeň jarný).

Slnečnica v ekologickom hospodárení

Ekologické hospodárenie prináša poľnohospodárom vyššie tržby za komodity, ale na druhej strane nižšie úrody, dôkladnejšiu evidenciu činností alebo nutnosť využitia pomalšej, mechanickej ochrany rastlín pred burinami, oproti rýchlejšej aplikácii chemických prípravkov. Jednu z najdlhších a neprerušených skúsenosti s ekologickou výrobou má u nás spoločnosť Sema HŠ Sládkovičovo.

Ekológia vyžaduje využiť proti burinám mechanickú ochranu. To znamená bránenie a plečkovanie plodín. Keď bránime napríklad kukuricu, tak túto činnosť musíme zopakovať dva až trikrát. Pri šesťriadkových plečkách v ekologickom hospodárení vieme denne spraviť 20 až 25 hektárov a pri dvanásťriadkových 40 a niekedy aj 50 hektárov.

Ekologická Sema HŠ pestuje pšenicu, špaldu, jačmeň, hrach, kukuricu, repku a slnečnicu. Komodity medzi ekologickou a konvenčnou výrobou sa nemôžu križovať. Z tohto dôvodu je aj jeden z hospodárskych dvorov určený pre ekopodnik a druhý pre štandardné pestovanie plodín. Produkciu nemáme problém umiestniť na nemeckom trhu. Pre cenu ekologickej produkcie je dôležitá len ponuka a dopyt. Napríklad, roky sa tona ekologickej kukurice obchoduje za cenu 330 až 350 eur za tonu. V minulom roku táto cena klesla až k 220 eurám. Aktuálne sa v EÚ, podľa eurostatu, obhospodaruje v ekológii 14,3 milióna hektárov pôdy.

tags: #naklady #na #pestovanie #slnecnice #2002

Populárne príspevky:

• prečo je púpava kráľovnou jari
• Pozrite si náš podrobný návod na výrobu bavlneného kvetu
• Komplexný sprievodca hydratačným sprejom
• chov cisárskeho škorpióna v teráriu
• Tradície spojené s veľkonočnými a exotickými kvetmi