Riziká spojené s pestovaním a konzumáciou jabĺk: Prečo je dôležité vedieť, čo jeme
Jablko je pre mnohých Slovákov symbolom zdravia a každodennou dávkou vitamínov. Nové zistenia však ukazujú, že jeho „zdravá“ povesť má aj tienistú stránku. V súčasnosti je dôležité venovať pozornosť kvalite potravín, ktoré konzumujeme. Jablká, obľúbené ovocie mnohých, by nemali byť výnimkou. V poslednom období sa objavili obavy týkajúce sa kvality jabĺk odrody Idared pochádzajúcich z Poľska.
Dôležité je zdôrazniť, že väčšina jabĺk na trhu spĺňa zákonné limity. Tie však vychádzajú z hodnotenia jednotlivých pesticídov, nie ich kombinácií. Spotrebitelia by mali byť informovaní a obozretní pri výbere potravín. Dôkladná kontrola a uprednostňovanie kvalitných produktov sú kľúčové pre ochranu zdravia.
Nebezpečné pesticídy v jablkách
Rozsiahla štúdia sa zamerala na 59 vzoriek lokálne pestovaných jabĺk z celého európskeho kontinentu. Výsledky analýz, ktoré realizovala mimovládna organizácia Pesticides Action Network (PAN Europe), odhalili znepokojivú realitu. Až 93 percent testovaných jabĺk obsahovalo minimálne jeden zvyšok pesticídu. Ešte alarmujúcejší je fakt, že v 85 percentách prípadov išlo o prítomnosť viacerých chemických látok súčasne. Zatiaľ čo celoeurópsky priemer sa ustálil na troch rôznych pesticídoch v jednom plode, niektoré krajiny tieto čísla výrazne prevýšili. Nelichotivé prvenstvo v rebríčku obsadilo Česko a Luxembursko. V týchto krajinách laboratóriá v jedinej vzorke identifikovali až sedem rôznych druhov pesticídov.
Výskumy totiž odhalili, že väčšina jabĺk predávaných v Európe obsahuje zvyšky viacerých pesticídov naraz - a to vrátane látok, ktoré vedci považujú za potenciálne nebezpečné. Podľa správy organizácie Pesticide Action Network (PAN) tretina skúmaných jabĺk a takmer polovica černíc obsahovala látky, ktoré môžu spôsobiť rakovinu, srdcové choroby alebo vrodené poruchy. Vedci analyzovali 100 000 vzoriek ovocia v Európe a výsledky sú podľa ich slov „šokujúce“.
Najväčšou výzvou nie je len prítomnosť jednotlivých pesticídov, ale ich kombinácia. Vedci hovoria o tzv. koktailovom efekte, keď sa viaceré chemické látky navzájom ovplyvňujú a ich účinok na ľudské zdravie môže byť silnejší, než keby pôsobili samostatne. Problém je, že regulačné orgány stále hodnotia pesticídy prevažne jednotlivo - nie v kombináciách, v akých ich reálne prijímame v potrave.
Výskum ukázal, že v jablkách sa nachádzajú aj látky, ktoré vyvolávajú vážne obavy:
- 64 % vzoriek obsahovalo PFAS pesticídy - tzv. „večné chemikálie“, ktoré sa v prírode takmer nerozkladajú.
- 36 % obsahovalo neurotoxické pesticídy.
- Až 71 % obsahovalo látky zaradené medzi najnebezpečnejšie v EÚ.
Tieto látky sú spájané napríklad s hormonálnymi poruchami, problémami s plodnosťou či niektorými typmi rakoviny. Zaujímavý je aj pohľad na prísnejšie normy pre detskú výživu. Podľa analýzy by až 93 % testovaných jabĺk nevyhovovalo limitom pre deti do 3 rokov, ktoré sú v EÚ nastavené výrazne prísnejšie. To vyvoláva otázku, prečo sú dospelí vystavení vyšším tolerovaným dávkam.
Dôsledky pre spotrebiteľov
Hoci drvivá väčšina vzoriek neprekročila zákonom stanovené maximálne limity pre jednotlivé látky, odborníci dvíhajú varovný prst. Podľa riaditeľa PAN Europe, Martina Dermina, súčasný systém kontroly zlyháva v tom, že posudzuje každú látku izolovane. Kritika smeruje najmä k Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Ten mal už na základe nariadenia z roku 2005 vyvinúť metodiky, ktoré by zohľadňovali práve synergické účinky viacerých chemikálií v potravinách. Salomé Roynelová, hovorkyňa PAN v Európe, vyhlásila: „Spotrebitelia sa nachádzajú v nezávideniahodnej situácii. Zo všetkých strán počúvajú, že majú jesť viac čerstvého ovocia, no väčšina ovocia obsahuje jedovaté pesticídy, ktoré môžu viesť k rôznym ochoreniam. A je úplne zrejmé, že vlády neplánujú používanie týchto pesticídov zakázať, lebo sa boja farmárskej loby.“
Predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga tvrdí, že slovenskí pestovatelia používajú menej pesticídov ako ich kolegovia v celej západnej Európe. Zároveň však konštatoval, že bez postrekov by sa ovocie dopestovať nedalo. „Už tým, že človek v 50. rokoch vstúpil do toho cyklu a začal používať nejaké pesticídy, tak, samozrejme, sa biologický cyklus narušil.“
Môžu pesticídy ovplyvniť vaše zdravie?
Zvyšky pesticídov zostávajú hlavne na povrchu. Preto je dôležité jablko dobre umyť. Treba však dodať, že ani dôkladné umývanie nemusí odstrániť všetky pesticídy, pretože niektoré prenikajú aj do dužiny. Obchody nemajú povinnosť informovať zákazníkov o tom, či ovocie alebo zelenina boli striekané. „Niektoré reťazce dobrovoľne uvádzajú informáciu pre spotrebiteľa pri citrusoch, že sú chemicky ošetrené a že ich treba umyť.“ Podľa Nikodemovej jediný bezpečný spôsob, ako sa vyhnúť pesticídom, je vyberať si biojablká alebo nakupovať od overeného ovocinára, o ktorom vieme, že vo svojom sade chemické prostriedky nepoužíva.
Riziká z Poľska a iné alternatívy
Aj keď sa zdražovanie potravín dotýka každého, je dôležité neuprednostňovať nízku cenu na úkor kvality a bezpečnosti. Poľsko patrí medzi významných producentov jabĺk v Európe, existujú určité faktory, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť týchto plodov:
- Používanie pesticídov: Nadmerné alebo nesprávne používanie pesticídov môže viesť k rezíduám, ktoré prekračujú povolené limity. Tieto rezíduá môžu predstavovať zdravotné riziko pre spotrebiteľov.
- Nedodržiavanie noriem: Nie všetci výrobcovia dodržiavajú prísne normy kvality a hygieny, čo môže viesť k prítomnosti škodlivých látok v jablkách.
- Nesprávne skladovanie: Nesprávne skladovanie môže spôsobiť, že jablká sa stanú náchylnými na plesne a iné mikroorganizmy, ktoré produkujú toxíny.
Varga tiež upozorňuje, že v niektorých prípadoch obchody za slovenské vydávajú aj jablká, ktoré sú dovozené z iných krajín. Jedným z najväčších dovozcov na náš trh je Poľsko. „Robili sme kontrolu s predsedom regionálnej potravinárskej komory v jednom reťazci, našli sme slovenské vlajky, a pritom išlo o dovezené ovocie.“
Našťastie existujú kroky, ktoré môžete podniknúť, aby ste minimalizovali riziko konzumácie škodlivých jabĺk:
- Dôkladná kontrola: Pred nákupom jablká dôkladne skontrolujte. Vyhnite sa jablkám, ktoré majú poškodenú šupku, modriny alebo viditeľné známky plesní.
- Umyte jablká: Pred konzumáciou jablká dôkladne umyte pod tečúcou vodou. Môžete použiť aj špeciálny prípravok na umývanie ovocia a zeleniny.
- Uprednostňujte lokálnych producentov: Ak je to možné, uprednostňujte jablká od lokálnych producentov, u ktorých máte istotu o spôsobe pestovania a kvalite.
- Certifikované produkty: Vyberajte si jablká s certifikátmi kvality, ktoré zaručujú, že boli pestované a spracované v súlade s prísnymi normami.
Ak máte obavy o kvalitu jabĺk Idared z Poľska, existujú alternatívy, ktoré môžete zvážiť:
- Iné odrody jabĺk: Skúste iné odrody jabĺk, ktoré pochádzajú z regiónov s prísnejšou kontrolou kvality.
- Bio jablká: Bio jablká sú pestované bez použitia syntetických pesticídov a hnojív, čo znižuje riziko prítomnosti škodlivých látok.
- Vlastná produkcia: Ak máte možnosť, pestujte si vlastné jablká. Takto máte plnú kontrolu nad spôsobom pestovania a môžete si byť istí ich kvalitou.
Môžu pesticídy ovplyvniť vaše zdravie?
Prevencia a ekologické pestovanie
Pod ochranou si väčšinou predstavujeme chemickú ochranu. Niekedy je nevyhnutná, dá sa však aj výrazne minimalizovať. Dôležitým krokom ako výrazne obmedziť výskyt škodcov je presvetľovací rez. Tým, že odstránime konáre smerujúce do vnútra koruny zabezpečíme dostatočné presvetlenie a vzdušnosť celého stromu. V takomto strome majú škodcovia oveľa horšie podmienky na prežitie. Ďalším dobrým miestom pre larvy sú ponechané plody na strome, ktoré neoberieme. Na jar sa z nich šíria nebezpečné spóry a spôsobujú hubové choroby ovocných stromov. Preto je dôležité dbať na to, aby sme aj nevyhovujúce ovocie obrali zo stromu.
Výborným ochranným prvkom je natieranie stromov vápnom. Vápno má dezinfekčné účinky a taktiež náter zabraňuje prehrievaniu kmeňa. Na desať litrov vody pridáme zhruba dva kilogramy vápna. V prípade, že sa na strome nachádzajú machy, pred náterom ich odstránime. Pri odstraňovaní machov používame drôtenú kefu. Postupujeme veľmi opatrne, aby sme strom výrazne nepoškodili. Tieto kroky robíme v rámci prevencie a zníženia rizika chorôb.
Taktiež môžeme chorobám zabrániť už pri výbere jablone. Existujú druhy, ktoré sú odolné voči múčnatke a chrastavitosti. Občas je nutná aj chemická ochrana. Tú sa však snažíme výrazne obmedzovať. Chemickú ochranu proti Chrastavitosti robíme od začiatku Apríla do konca Júna. Ideálne je uskutočňovať postrek zhruba každých 15 dní. Prvý pred kvitnutím a druhý hneď po odkvitnutí. Proti Múčnatke aplikujeme prípravky Discus, Systhane, ale taktiež aj Baycor ako pri Chrastavitosti.
Miloš Šebo, dlhoročný pestovateľ jabĺk, sa snaží vo svojich sadoch používať čo najšetrnejšie látky. „Používame systém takzvanej integrovanej ochrany. Je zoznam prípravkov, ktoré sa používajú v tomto systéme a sú najšetrnejšie k prírode. Samozrejme, tým pádom, že nemôžeme používať vždy aj agresívnejšie prípravky, máme mierne zníženú úrodu a mierne zníženú kvalitu.“ Ako doplnil, z jabĺk vyrábajú aj šťavy, preto si nemôžu dovoliť, aby ich jablká obsahovali zvyšky chemikálií. Konštatuje sa to v správe organizácie Greenpeace s názvom Trpká príchuť európskej produkcie jabĺk. „Pri priemyselnej produkcii jabĺk sa stále používajú nebezpečné pesticídy, ktoré môžu poškodiť životné prostredie a spotrebiteľov," povedal expert Greenpeace pre poľnohospodárstvo Dirk Zimmermann.
Pestovatelia ovocia v regióne Altes Land tvrdia, že dodržiavajú zákon na ochranu rastlín. "Nevieme o žiadnom nesprávnom použití alebo zneužití pesticídov," citovala DPA Karstena Kloppa, šéfa ovocinárskeho výskumného ústavu v Jorku. Pestovatelia chránia "na najvyššej úrovni" stromy a plody pred škodlivými hubami a hmyzu a ich produkty sú neustále kontrolované.
Podľa Greenpeace nepostačuje, že kontaminácia jabĺk v supermarkete je väčšinou pod zákonnými limitmi. "Nebezpečné pesticídy nepatria na pole," zdôraznila organizácia. Pripustila, že niektoré z nájdených toxínov už boli zakázané, mnohé sú však veľmi odolné a môžu byť zistené aj desaťročia po použití. Vo svojej správe Greenpeace vyzýva na prírodné metódy boja proti škodcom.
Stav ovocinárstva na Slovensku
Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy. Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší.
Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné. Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác. Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent.
„Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ.“
V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť.
V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľ by sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. Jej vypracovaniu predchádzalo zhodnotenie súčasnej situácie v ovocinárstve, no museli sme ísť aj do minulosti.
tags: #nebezpecne #pestovanie #jablk