Nepohlavné rozmnožovanie živočíchov priečnym delením

Rozmnožovanie (reprodukcia) je jednou zo základných funkcií všetkých živých organizmov, ktorá zabezpečuje zachovanie druhu a je základom ontogenézy budúceho jedinca. Rozmnožovanie môžeme rozdeliť na dva základné typy: nepohlavné (vegetatívne) a pohlavné (sexuálne).

Charakteristika nepohlavného rozmnožovania

Pri nepohlavnom rozmnožovaní sa netvoria pohlavné bunky. Nový jedinec vzniká oddelením telových (diploidných) buniek, prípadne častí tiel rodičovského organizmu, ktoré dorastú. Potomstvo vzniknuté pri nepohlavnom rozmnožovaní je vždy geneticky zhodné s rodičmi. Jedince vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním nazývame klony.

Nepohlavné rozmnožovanie je relatívne rýchle, ale neumožňuje genetickú premenlivosť a tým pádom ani adaptáciu na zmenu prostredia. Nepohlavne sa rozmnožujú živočíchy s jednoduchou stavbou tela, najmä prvoky a niektoré mnohobunkové organizmy s vysokou regeneračnou schopnosťou.

Priečne delenie ako forma nepohlavného rozmnožovania

Jedným z hlavných spôsobov nepohlavného rozmnožovania u živočíchov je delenie. Delenie môže byť priečne alebo pozdĺžne, a ide o mitotické delenie jadra a cytoplazmy.

Priečne delenie u jednobunkovcov (prvokov)

Najjednoduchší prípad je takzvané monocytogénne rozmnožovanie (cytogónia, agamogónia), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jednotlivé bunky. Typické je pre jednobunkovce (prvoky, Protozoa). Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí mitózou na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne, alebo pozdĺžne.

• Priečne delenie: Je charakteristické pre nálevníky (Ciliophora). Pri tomto type delenia sa bunka rozdelí naprieč svojej dlhšej osi.
• Pozdĺžne delenie: Typické pre bičíkovce (Mastigophora). Tu sa bunka delí pozdĺž svojej dlhšej osi.

Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí mitózou na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne (nálevníky - Ciliophora), alebo pozdĺžne (bičíkovce - Mastigophora).

Ďalšie formy nepohlavného rozmnožovania u jednobunkovcov

• Mnohonásobné delenie (polytómia): U niektorých prvokov predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie jadra. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov.
• Pučanie: Špeciálnym prípadom binárneho delenia je pučanie, ktoré sa vyskytuje u cicaviek (Suctoria) a veľmi vzácne aj u niektorých koreňonožcov (Sarcodina), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá.

Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom kolónií. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev cytoplazmy. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod váľač - Volvox). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku - kolónie.

Nepohlavné rozmnožovanie u mnohobunkovcov

Mnohobunkové organizmy sa nepohlavne rozmnožujú len zriedka (hubky, pŕhlivce). Nové jedince vznikajú delením, pučaním vždy zo skupiny buniek rodičovského organizmu. Mnohobunkovce sa rozmnožujú polycytogénnym rozmnožovaním (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov lárv alebo embryonálnych štádií.

Delenie a rozpad tela (schizogenéza)

Pri delení sa rodičovský organizmus rozpadá na niekoľko častí a z každej vzniká nový jedinec (napríklad u obrúčkavcov). Tento proces sa nazýva aj fisipária, čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu. U obrúčkavcov sa tento proces rozpadu na viacero článkov, z ktorých zregenerujú nové jedince, nazýva aj metamerická disociácia.

Pučanie (gemipária)

Pučanie je rozšírené napríklad pri hubkách, pŕhlivcoch a mnohoštetinavcoch. Nový jedinec postupne vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu. Dcérske jedince často zostávajú v spojení s materskými a vznikajú kolónie. Tento proces môže prebiehať na povrchu tela - vonkajšie pučanie (napríklad u polypov a koralovcov), alebo vo vnútri organizmu - vnútorné pučanie. Vnútorné pučanie je typické pre sladkovodné hubky, ktoré na jeseň vytvárajú špeciálne vnútorné púčiky zvané gemule (hibernačné púčiky); tie prežijú zimu a na jar z nich vyrastú nové jedince.

Strobilácia

Strobilácia je špecifický typ nepohlavného rozmnožovania charakteristický pre medúzovce.

Polyembryónia

Polyembryónia (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri embryonálnych štádiách schopných delenia (napríklad u pásavcov alebo niektorých blanokrídlovcov). Je to jav, pri ktorom sa z jednej oplodnenej zygoty (vajíčka) nepohlavným rozdelením vytvorí viacero zárodkov. Vznikajú tak geneticky identickí súrodenci - jednovaječné dvojčatá.

Výhody a nevýhody nepohlavného rozmnožovania

tags: #nepohlavne #rozmnozovanie #zivocichov #priecnym #delenim

Populárne príspevky:

• Rastlinné orgány: kvet a plod
• prečo pestovať orchidey a svokrine jazyky
• Krása kvetov k narodeninám
• Tipy na aranžovanie kvetináčov v tvare hlavy
• Kompletný Sprievodca Pestovaním Rudbekie