Pestovanie červených ríbezlí: Komplexný sprievodca pre bohatú úrodu

Červené ríbezle sú ovocím horúceho leta, ktoré je cenené pre svoje výživné plody a relatívne nenáročnú starostlivosť. Pri dodržiavaní základnej agrotechniky a správnom výbere kultivarov podľa pestovateľských oblastí bývajú úrody vysoké a pravidelné každý rok. Rodivosť začína skoro po výsadbe, obyčajne v druhom roku, s čím súvisí rýchla návratnosť vložených investícií. Zber plodov pri vhodne zvolených kultivaroch býva rýchly a kvalitný, 20 i viac kilogramov za hodinu. K ďalším výhodám pestovania červených ríbezlí patrí tiež optimálna zberová výška pri kroch aj stromčekoch. Plody dozrievajú v rámci jednotlivých kultivarov súčasne, po dozretí neopadávajú, preto zber môžeme urobiť jednorazovo v prázdninovom období.

Ríbezle sú obľúbeným kríkovým ovocím, ktoré je chutné, výživné a ľahko sa pestuje. Či už pestujete červené, biele alebo čierne ríbezle, tieto drobné plody sú skvelým doplnkom do každého záhradného ovocného sadu. Ríbezle patria medzi najobľúbenejšie ovocné kry v našich záhradách. Okrem výbornej chuti sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínu C, antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok. Ich pestovanie je nenáročné, no pri správnej starostlivosti sa vám odvďačia bohatou a kvalitnou úrodou na dlhé roky.

Typy a odrody červených ríbezlí

Existuje niekoľko hlavných druhov ríbezlí, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade. Každý druh má svoje jedinečné vlastnosti a chuť. Pomologicky sa kultivary ríbezlí rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, bieloplodé a čiernoplodé. Jednotlivé kultivary ríbezlí boli vypestované z väčšieho počtu botanických druhov rodu Ribes.

Botanický pôvod a vlastnosti kultivarov

Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z rôzneho botanického pôvodu našich kultivarov a hybridov.

Ribes sativum: Typickými ríbezľovými vlastnosťami plodov a tiež dobrým zakoreňovaním odrezkov sa vyznačujú kultivary, ktoré majú znaky a vlastnosti botanického druhu Ribes sativum. Sem patrí celá škála kultivarov - Heros, Devínska veľkoplodá, Karlštejnská červená, Red Lake (USA, 1920) a mnohé ďalšie. Tieto kultivary majú kvalitné plody, vhodné na stolové účely, no odolnosť vysadených krov proti škodlivým činiteľom je nižšia.
Ribes rubrum a Ribes petraeum: Kultivary pochádzajúce z botanických druhov Ribes rubrum a Ribes petraeum (Holandská Červená, Houghton Castle) sa vyznačujú predovšetkým vysokým stupňom rezistentnosti krov proti škodlivým činiteľom.
Ribes multiflorum: Ďalšiu význačnú skupinu tvoria kultivary, ktoré pochádzajú z botanického druhu Ribes multiflorum. Takýchto kultivarov v súčasnosti nemáme veľa, pretože botanický druh Ribes multiflorum sa začal v šľachtení využívať iba v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Typickými predstaviteľmi tejto skupiny sú kultivary H. R. Spätlese a Rondom. Tieto kultivary majú veľký počet bobúľ v strapci, sú značne odolné proti škodlivým činiteľom a úrody bývajú vysoké. Pri individuálnom hodnotení maximálna úroda na ker bola na SVŠ v Bojniciach 27,5 kg v roku 1974.

Mnohé kultivary a hybridy, ktoré sa dnes u nás, alebo v iných krajinách pestujú, majú znaky a vlastnosti niektorého z uvedených botanických druhov, alebo majú znaky a vlastnosti viacerých botanických druhov.

Odporúčané kultivary a hybridy

V Listine povolených odrôd z roku 1983 pri ríbezliach červených máme 6 kultivarov, a to H. R. Spätlese, Rondom, Holandskú červenú, Vierlandenskú skorú, Houghton Castle a Jonkheer van Tets. Za predpokladu, že máme vysadený zdravý, bezvirózny materiál z povolených kultivarov, najúrodnejšie sú H. R. Spätlese a Rondom.

Charakteristika niektorých kultivarov a hybridov:

H. R. Spätlese: Má pri spracovaní plodov značný odpad (veľkosť semien).
Rondom: Má nepríjemnú chuť plodov.
Houghton Castle: Aj keď sa v úrodách vyrovná kultivaru Rondom, zle sa oberá a bobule po naoberaní sú nevzhľadné, potlačené.
Holandská červená: Už neuspokojuje v úrodách.
Vierlandenská skorá: Pri potrebnom ošetrovaní dobre rodí, dáva pekné ovocie, veľké bobule dobrej konzistencie a chuti v dlhých strapcoch, dobre sa ručne oberá a vytvára pekné, vzpriamené kry. Fenotypovo inklinuje k botanickým druhom Ribes sativum a Ribes petraeum.
Jonkheer van Tets: Vytvára zahustené kry, preto potrebuje každoročný presvetľovací rez. V rodivosti je na úrovni Vierlandenskej skorej. Má veľké, šťavnaté a pekne vyfarbené bobule. Ručne sa dobre oberá, pretože strapce majú dostatočne dlhú stopku. Fenotypovo inklinuje k botanickým druhom Ribes sativum a Ribes petraeum.
Hybrid BO 176 (Alfa): Patrí do skupiny skorých kultivarov. Vyznačuje sa dlhými strapcami s veľkými bobuľami, dobre sa ručne oberá. Nástup rodivosti je postupný, priemerná úroda na ker je 9,70 kg, maximálna 18,20 kg.
Hybrid BO 123 (Slovakia): Môže byť náhradou kultivaru Rondom, čomu zodpovedá aj obdobie dozrievania plodov. Vyznačuje sa veľmi bohatou a pravidelnou rodivosťou a tiež skorým nástupom rodivosti.
Hybrid BO 67 (Tatran): Má bobule vo veľmi dlhých strapcoch. Môžeme povedať, že je ideotypom pre pestovanie v záhradkách a vo veľkovýrobe. Bobule sú veľké, kry s mimoriadne vysokým stupňom odolnosti voči škodlivým činiteľom. Má postupný nástup rodivosti, ale veľmi dlhý životný cyklus. Plody dozrievajú v období Holandskej červenej.
Detvan: Skorá vysokoúrodná kríčková odroda vyšľachtená na Slovensku. Má dlhé strapce, veľké bobule, sýtu červenú farbu a sladko-kyslú chuť.
Rolan: Neskorá holandská kríčková ale aj stromčeková odroda. Má dlhé strapce s množstvom veľkých bobúľ, ktoré sú sladko-kyslé.
Tatran: Neskorá vysokoúrodná slovenská odroda, ktorá sa predáva ako krík aj ako stromček.

Tabuľka odrôd červených ríbezlí s vlastnosťami

Ďalšie druhy ríbezlí

Čierne ríbezle (Ribes nigrum): Čierne ríbezle majú silnú, intenzívnu chuť a sú bohaté na vitamín C. Používajú sa na výrobu sirupov, džemov a likérov. Sú náročnejšie na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 mn. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9°C. Čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. Vyznačujú sa silnejším rastom výhonkov, úrodu prinášajú na jednoročnom dreve a na ročných prírastkoch konárikov, ktoré však nedosahujú dlhý vek. Najlepšie úrody s kvalitnými plodmi sa získavajú na jedno- až trojročných konárikoch. Staršie, 4- a viacročné, už neprinášajú dostatočnú úrodu.
Biele ríbezle (Ribes sativum): Biele ríbezle sú menej známe, ale majú jemnejšiu chuť v porovnaní s červenými ríbezľami. Sú vhodné na konzumáciu čerstvé alebo na výrobu jemných dezertov a štiav. Červené a biele ríbezle sa lepšie daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C. Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou. Majú miernejší rast základných výhonkov a úrodu prinášajú na krátkych rodiacich konárikoch rastúcich na staršom dreve. Obdobie rodivosti je dlhšie, asi 7 až 8 rokov, a úrodnosť je vyššia ako pri čiernych ríbezliach.
Ríbezľa krvavá (Ribes sanguineum): Je vyrastený, listnatý ker, ktorý vyniká svojim nádherným kvetenstvom a významnú úlohu pre miestne ekosystémy. Dorastá do výšky až 2 až 3 metre. Má sýto zelené, dlanite laločnaté listy. Kvety ríbezľy krvavé sú drobné, tmavo ružové až červené a rastú vo zväzkoch. Rozkvitajú v blízkej jari a priťahujú včely, motýle a kolibríky.
Ríbezľa zlatá (Ribes aureum): Je očarujúca kerovitá rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 1,5 až 2 metre. Má široko dlanite laločnaté listy, ktoré sú sviežo zelené až žltkasté farby. Kvety sú výrazne žlté a voňavé.
Ríbezľa alpínska: Je očarujúce listnatý ker, ktorý sa nachádza v horských oblastiach Európy. Dorastá do výšky 1,5 až 2,5 metra. Listy sú sýto zelené a dlanite laločnaté. Kvety alpínskej ríbezľy sú malé, zvonkovité a zoskupujú sa vo vzpriamených kvetenstvách. Kvety môžu byť ružovej alebo svetlo žltej farby a rozkvitajú na jar.

Pestovanie červených ríbezlí krok za krokom

Pestovanie ríbezlí môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných krokov. So správnou starostlivosťou, pravidelným rezom a ochranou pred škodcami môžete každý rok očakávať bohatú úrodu.

Výber stanovišťa a pôdy

Ríbezle sú mrazuvzdorné a dobre sa im darí vo väčšine pestovateľských oblastí Slovenska, vrátane vyšších nadmorských výšok. Červené ríbezle môžeme pestovať v rôznych agroekologických podmienkach našej vlasti. Môžeme ich s úspechom pestovať v teplých nížinných, ako aj v horských a podhorských oblastiach.

Slnečné až polotienisté miesto: Ríbezle potrebujú miesto, ktoré im poskytne dostatok slnečného svetla, aspoň 4-6 hodín denne. Znášajú aj čiastočne zatienené stanovištia. Ríbezle sa vysádzajú tam, kde nie je nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov. Vhodné sú miesta pozdĺž plotov, plochy v bezprostrednej blízkosti budov a stavieb, miesta v blízkosti veľkých ovocných stromov.
Dobre odvodnená pôda: Ríbezle preferujú pôdu, ktorá je dobre priepustná a má neutrálnu až mierne kyslú hodnotu pH (okolo 6-7). Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou. Ríbezle radšej rastú na pôdach s neutrálnou kyslosťou. Ríbezľa ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžaduje ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou.
Obohatenie pôdy: Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypriť a obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom, čím zabezpečíte dostatok živín pre rastliny. Pôdu si vopred vykopte, pričom odstráňte burinu, kamene a iné nečistoty. Súčasne zapracujte do pôdy hnojivo. Na tento účel sa najlepšie hodí kompost a zhnitý hnoj; súčasne sa môže pridať malé množstvo doplnkov fosforu a draslíka. Pôda na výsev by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, humózna a s pH neutrálnym (5,5-6,8).

Výsadba

Prvým krokom pri rozhodovaní o pestovaní ríbezlí je výber vhodného tvaru rastliny. Môžete si zvoliť medzi klasickým kríkovým tvarom, ktorý je prirodzene stabilnejší a dlhodobo plodný, alebo stromčekovým tvarom, ktorý je praktický najmä v menších záhradách. Ríbezľu je najvhodnejšie pestovať ako ker. V tomto tvare sa ľahko zmladzuje a dlhšie vydrží na stanovišti (v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní až 40 rokov).

Čas výsadby: Najlepší čas na výsadbu ríbezlí je na jar (po posledných mrazoch) alebo na jeseň (pred príchodom prvých mrazov). Ideálnym obdobím na ich vysádzanie je jeseň. Najvhodnejšie na výsadbu sú jesenné mesiace, alebo skoré jarné. Od okamihu výsadby do začiatku mrazov musia uplynúť najmenej 2 mesiace, inak existuje veľmi vysoké riziko, že sa rastlina nebude môcť prispôsobiť novému miestu a v zime odumrie. Rastliny predávané v kontajneroch sa môžu sadiť celé vegetačné obdobie.
Príprava výsadbovej jamy: Výsadbovú jamu pre sadenicu ríbezlí je lepšie vykopať vopred, 2-3 týždne pred očakávaným časom práce. Jej veľkosť musí byť zaručená, aby vyhovovala celému koreňovému systému kríka. Štandardná veľkosť výsadbovej jamy je 0,5 m v priemere. Hĺbka by nemala byť väčšia ako 0,5 m, pretože koreňový systém ríbezlí má povrchovú štruktúru. Pôda odstránená z jamy sa zmieša s humusom, pre ďalšiu nutričnú hodnotu sa do jej zloženia pridáva superfosfát a síran draselný. Do výsadbovej jamy nasypte malý kopec živnej pôdy.
Rozostupy: Pri skupinovej výsadbe sa vzdialenosť medzi susednými kríkmi vyberá na základe odrody ríbezlí. Pri výsadbe dodržujte rozostupy 1,2-1,5 metra medzi kríkmi, aby mali priestor na rozvetvenie a dobrú cirkuláciu vzduchu. Kríky vysádzame na vzdialenosť 2,5-3m x 1-2m, podľa odrody. Kry vysádzame do jamiek 30 x 30 cm o niečo hlbšie, ako rástli v škôlke, na vzdialenosť 1,5 až 2 m. Ak vysádzame stromčekové tvary ríbezlí, postačuje vzdialenosť 0,80 až 1 m. Ríbezle vysádzame do radov vzdialených od seba 3 m (pri bielych a menej vzrastných aj 2 m), v radoch vo vzdialenosti 1,5-2 m (červené a biele) až 2-3 m (čierne).
Postup výsadby: Sadenice vysádzajte hlbšie do pôdy tak, aby boli korene dostatočne zakryté, čo pomôže kríku vytvoriť silné koreňové systémy. Prostokorenné rastliny vysádzame o 8 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čo podporí tvorbu nových výhonkov a silný koreňový systém. Holokorenné rastliny (bez črepníka a pôdy okolo koreňov) sú dostupné aj v období vegetačného pokoja (koniec jesene až skorá jar). Pred samotnou výsadbou korene prostokorenného stromčeka či kríky namočíme aspoň na pár hodín do vedra s vodou. Mladé sadenice sa inštalujú do jamy striktne vertikálne. Je dôležité dať krom oporu, napríklad drevený kolík, ktorý by mal presahovať výšku kríku. Pri stromčekových ríbezliach nezabudneme na oporu kmienka.

Rez ríbezlí a egreša

Starostlivosť po výsadbe

Starostlivosť o výživu ríbezlí zahŕňa pravidelné hnojenie, ktoré zabezpečuje dostatočný prísun živín počas vegetácie. Ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde (obzvlášť čierne odrody).

Zálievka: Ríbezle potrebujú pravidelnú a vyváženú zálievku, najmä počas suchších období, aby zabezpečili vlhkosť pre plody. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Zvlášť v prvých rokoch po výsadbe je dôležité ríbezľu pravidelne zalievať. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často - ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker. Usadené rastliny vo všeobecnosti nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha. Ríbezle v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia - v horúcom počasí dokonca aj denne.
Hnojenie: Na začiatku vegetačného obdobia (na jar) pridajte okolo kríkov kompost alebo organické hnojivo, čo podporí silný rast. Ríbezle rastúce v záhrade hnojte raz ročne, zvyčajne na jar. Použite hnojivo bohaté na draslík. Rozsypte jeden a pol hrste na meter štvorcový okolo základne rastliny. Ako prírodné hnojivo môžete použiť hnojivo na báze morských rias. Na ríbezle v nádobách aplikujte všeobecné tekuté hnojivo každých štrnásť dní od konca zimy do skorej jari. Môžete tiež použiť tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka v lete, keď rastliny kvitnú a rodia. Ideálne je aplikovať organické hnojivá, napríklad kompost v množstve 3 až 5 kg na jeden ker každé dva roky. Na jar sa odporúča doplniť minerálne hnojivá s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V jesennom období sa zasa sústreďujeme na dodanie draslíka a fosforu, ktoré podporujú vyzrievanie pletív a lepšie prezimovanie. Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar.
Mulčovanie: Po hnojení skoro na jar mulčujte koreňovú oblasť okolo ríbezlí organickou hmotou, ako je záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Ideálna je vrstva s hrúbkou asi 5 cm, položená na vlhkú zem a okolo základne stoniek ponechajte medzeru, aby ste predišli hnilobe. Mulč doplňujte každý rok. Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní.
Presádzanie ríbezlí v nádobách: Ríbezle v nádobách presádzajte každé tri roky koncom zimy. Buď im dajte väčšiu nádobu, alebo ich po odstránení tretiny koreňov a čo najväčšieho množstva starého kompostu vráťte do rovnakého kvetináča.

Rez

Pravidelný rez je dôležitý pre zdravie ríbezlí a pre bohatú úrodu. Nemenej dôležitý je aj pravidelný rez, ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi rastom a rodivosťou.

Rez po výsadbe: Po výsadbe sa výhony skracujú na dva až tri púčiky, čím sa podporuje rozkonárenie. Ríbezle vysadené na jeseň - v predjarnom období pred začiatkom pučania zrežeme tak, že výhonky skrátime na 2 - 3 púčiky, čím podporíme tvorbu nových výhonkov z púčikov koreňového krčka, ktoré budú formovať budúci ker. V prvom roku si ponechajte 6-8 výhonkov a všetky ostatné zrežte.
Rez v ďalších rokoch (krovité tvary): V druhom roku z nových jednoročných výhonkov ríbezlí ponecháme 4 - 5 vhodne rastúcich, aby tvorili pravidelný nezahustený ker a vzájomne si neprekážali. Takto pokračujeme aj ďalší rok, aby sme na trojročnom kre, keď nastupuje do plnej rodivosti, dosiahli asi 5 - 6 jednoročných, 4 - 5 dvojročných a 3 - 4 trojročné výhonky. Približne takýto pomer konárov je potrebné udržiavať rezom aj v ďalšom období, pričom odstraňujeme najstaršie výhonky a nahrádzame ich novými. Odumreté vetvy a vetvy, ktoré príliš zhusťujú ker pravidelne odstraňujeme (v predjarí).
Rez v ďalších rokoch (stromčekové tvary): Prvý rok po výsadbe ponecháme 3 - 4 vhodne rastúce výhonky, v druhom roku 4 - 6 vhodne rozložených výhonkov. Tie skrátime rezom asi o jednu tretinu, aby sme podporili ich rozkonárenie. V ďalšom roku opäť skrátime vyrastené výhonky a skrátime aj bočný obrast na konárikoch. Rodiaci stromček by mal mať asi 5 - 7 konárikov rôzneho veku - staré kostrové postupne nahrádzame mladšími výhonkami vyrastajúcimi z bázy korunky. V prípade, že sa na kmeni alebo pri jeho báze objavia výhonky vyrastajúce z podpníka - meruzalky, ihneď ich odstraňujeme.
Všeobecný rez: Po zbere plodov odstráňte staré, slabé a poškodené výhonky, aby sa podporil rast nových, plodných vetiev. Presvetľovaním udržiavame kry dostatočne svetlé. Jednoročné výhony potom dobre obrastajú a poskytujú dobré úrody kvalitných plodov. Väčšie rezné rany zatrieme štepárskym voskom na ochranu proti hubovým chorobám.

Ilustrácia správneho rezu ríbezľového kríka

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ríbezle môžu byť náchylné na rôzne plesňové ochorenia a škodcov. Pravidelne kontrolujte rastliny na príznaky chorôb a škodcov.

Vošky: Malý hmyz, ktorý sa vyciciava tekutiny z nových výhonkov. To oslabí krík ako celok. Vošky tiež vytvárajú lepkavú tekutinu, ktorá pokrýva listy a láka ďalších škodcov a hmyz. Aj keď je zriedkavé, že vošky zničia krík, môžu výrazne znížiť množstvo vyprodukovaného ovocia. Vošky sa zvyčajne vyskytujú na kríkoch od konca apríla do mája. V prípade vošiek odporúčame ošetrenie napr. obrázky: Rez ovocných stromov, nakl.
Roztoče: Veľký škodca, ktorý postihuje najmä púčiky ríbezlí, ktoré sa zväčšia a spadnú z rastliny.
Antraknóza: Je hubové ochorenie, ktoré spôsobí tmavohnedé alebo čierne bodky na povrchu listov. Táto infekcia sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas vegetačného obdobia a škvrny sa zväčšia. Infikované listy môžu zožltnúť a potom opadnúť. Preventívne postreky bio prípravkami či fungicídom pred kvitnutím a po zbere môžu účinne ochrániť rastliny. Vhodným ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí je fungicídom Dithane DG Neotec.
Múčnatka: Spôsobuje biele fľaky na spodných častiach rastliny a tie sa potom vyskytnú na konároch, listoch a plodoch. To môže spôsobiť zakrpatenie a nižšiu produkciu ovocia.
Hrdza ríbezľová (hrdza vejmutková): Je hubové ochorenie, kde spóry huby sa na jar dostávajú na listy a za vlhkého počasia vyklíčia. Pokiaľ sú rastliny silne napadnuté, dochádza k hnednutiu, usychaniu a opadávaniu listov. Najmä ak sú ríbezle vysadené v blízkosti borovíc. Tieto napadané rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.
Vlnovník ríbezľový: Ak Vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Odporúčame napadané vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.

Na ochranu je možné použiť ekologické prípravky, ako je neemový olej alebo domáce mydlové roztoky. Zimná ochrana ríbezlí nie je vo väčšine prípadov potrebná, no v chladnejších, podhorských oblastiach sa odporúča obaliť kmienky stromčekových foriem jutovinou alebo netkanou textíliou. Pred zimou pridajte okolo koreňov ríbezlí vrstvu mulču, aby ste chránili korene pred mrazom.

Zber plodov

Ríbezle sú pripravené na zber, keď sú plody sýto vyfarbené, pevné a lesklé, zvyčajne od júna v závislosti od odrody. Plody dozrievajú v rámci jednotlivých kultivarov súčasne, po dozretí neopadávajú, preto zber môžeme urobiť jednorazovo v prázdninovom období. Ríbezle sa zberajú v lete, najčastejšie od júna do júla. Zbierať ich treba opatrne, ideálne celé strapce naraz, keď sú bobule plne vyfarbené a ľahko sa oddeľujú. Trhajte radšej celé ovocné strapce ako jednotlivé ríbezle a stopky jednoducho odstráňte v kuchyni. Ríbezle zbierajte v suchý deň, pretože mokré ríbezle môžu rýchlo splesnivieť. Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní.

Rozmnožovanie

Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami. Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky založíme vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložíme v pivnici. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri. Ríbezľu možno rozmnožovať rezne, ktoré sa odoberajú na jar alebo na jeseň. Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhony asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelím a zaškôlkujeme.

tags: #ribezla #cervena #pestovanie