Netradičné ovocné stromy a kry pre vašu záhradu: Pestovanie a úžitok

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé. Hľadáte niečo, čo sused v záhrade určite nemá? Väčšinou nejde o žiadne novinky, ale o zabudnuté poklady alebo superpotraviny preverené tisícročnou východnou medicínou. V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok pre telo i dušu. Okrem toho majú širokú možnosť spracovávania a výborne chutia. Jesenné obdobie je ideálne na vysádzanie ovocných stromov a krov. Inšpirujte sa zabudnutými či menej tradičnými tipmi na ovocné stromy a kry, ktoré sa určite oplatí pestovať.

Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides)

Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa s týmto stromom môžeme stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy. Je to dvojdomá rastlina, ktorá pochádza z Ázie. Samičie kvety sú žltkastej farby a sú drobné. Samčie vytvárajú jahňady a sú nakopené okolo krátkych tŕňovitých bočných konárikov. Rakytník kvitne pred pučaním listových púčikov zvyčajne koncom marca či začiatkom apríla. Rastlina sa opeľuje vetrom. Plody sú bobule svetložltej, oranžovej až červenej farby a u nás dozrievajú v auguste až septembri. Sú doslova nabité vitamínmi a vďaka svojim účinkom výborné pre zdravie. Zberáme ich, keď sú dostatočne vyfarbené a pevné. Po zbere je ich treba čo najrýchlejšie spracovať. Rakytník je najlepšie zbierať po prvých mrazoch, keď sú plody sladšie. Plody sú však bez stopiek a pevne držia na konárikoch. Pri zbere sa teda ľahko potlačia a šťava vytečie. Tento ker miluje slnko a priepustnú, piesočnatú pôdu. Potrebuje dostatok priestoru a je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.

Ásimina trojlaločná (Asimina triloba) - Paw Paw

Ásimina trojlaločná známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobnú banánu) nezameniteľnej chuti pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom, no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou. Indiánsky banán, paw-paw, lávové ovocie či banán severu sú mená pre Asiminu trojlaločnú. Ide o strom s veľkými listami, ktorý dorastá do výšky 3 m až 7 m. Na jar kvitne kvetmi fialovej až tmavobordovej farby, ktoré sú svojou vôňou veľkým lákadlom pre hmyz. Kvety sa trošku podobajú na kvet magnólie, ale sú menšie. Vhodným obdobím na vysádzanie je skorá jar alebo neskorá jeseň. Vysádza sa vždy s koreňovým balom. Treba však vysadiť viacero stromov, kvôli opeľovaniu. Ideálne sú tri stromy, ktoré nie sú príbuzné. Sú však už k dispozícii aj samoopelivé odrody. Ovocie ponúkne až v štvrtom či piatom roku pestovania a ide o veľké oválne plody so svetlozelenou šupkou a žltou dužinou. Tie začínajú dozrievať niekedy už koncom augusta. Doba dozrievania je však závislá od odrody. Plody majú žltú dužinu, ktorá má pudingovú konzistenciu. Svojou chuťou pripomína zmes ananásu, manga a banánu. Keď cítite, že plody voňajú, je vhodný čas ich odtrhnúť. Skoré plody Ásimina s krémovou dužninou a tropickou arómou sú vhodné aj pre slovenské záhrady.

Hurmikaki (Diospyros kaki)

Hurmikaki tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi a bez jadierok (partenokarpické). Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám, ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou). Ebenovník vytvára stromy, ktoré sú v podobnej veľkosti ako jablone. Spočiatku rastie hurmikaki veľmi pomaly a rodiť začína medzi piatym až desiatym rokom života. V našich podmienkach kvitne koncom apríla až v máji. Vyžaduje si pravidelnú zálievku a to najmä v letných mesiacoch. Plody skorých odrôd dozrievajú v októbri, veľmi neskoré až koncom novembra. Majú veľkosť jablka a na strome sa držia aj po opadaní lístia. Je vhodné dopriať im dostatok času na dozrievanie a tak zber odsunúť na čo neskorší termín. Ideálne až po prvých mrazíkoch. Ak sú hurmikaki nezrelé, majú nepríjemnú trpkú chuť.

Kiwi (Actinidia)

Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi, a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.

Figovník (Ficus carica)

Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu. Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov. Stará francúzska odroda z Provence je známa veľmi skorým dozrievaním už počas augusta.

Moruša (Morus)

Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky, no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách. Moruša sa u nás v minulosti pestovala veľmi často. Je veľká škoda, že sa vytratila zo záhrad a na jej tradíciu sa akosi pozabudlo. Ak by ste si jej chutnými a zdravými plodmi chceli obohatiť úrodu, tak sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou. Moruše totiž zvyknú prinášať úrodu po 6-7 rokoch od výsadby. Odmenia sa vám však svojou dlhovekosťou a ovocím zvyknú tešiť celé generácie. Stromy sú vhodné najmä do teplejších oblastí a vyhovujú im slnečné miesta a dobre priepustná pôda. Plody sú extrémne sladké v čase zrelosti a nikto im neodolá. Ani deti. Plody obsahujú veľa vitamínov a sú vhodné na spracovanie, konzervovanie, mrazenie, sušenie i do koláčov, na sirupy a šťavy. Najlepšie však je sadnúť si priamo pod strom a plnými hrsťami sa kŕmiť týmito plodmi. Pozor však, plody výrazne farbia nielen oblečenie, ale aj dlažbu či trávnik a vtáky ich tiež vedia rozniesť. Morus rotundiloba 'Mojo Berry' je nízka, kompaktná odroda dorastajúca približne do 1,2-1,5 m.

Kustovnica čínska (Lycium chinensis) - Goji

Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar). Goji dorastá do výšky 2 metre a plody sú červené a podobné šípkam. Chutia ako brusnice alebo hrozienka. Plody sa ručne nezbierajú, lebo po kontakte pokožka sčernie. Vo veľkom sa plody striasajú na plachtu a v tieni sa sušia. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Je to doslova vitamínová bomba. Obsahujú aminokyseliny, vlákninu a stopové prvky ako selén, železo, vápnik a iné. Až 21 stopových prvkov pre Vaše telo a množstvo vitamínov, antioxidanty, ktoré napomáhajú, aby naša pokožka bola svieža a mala mladistvý vzhľad. Konzumovať sa môže sušené i čerstvé. Vyžaduje piesočnaté, ľahšie pôdy s pH okolo 8. Do jamy pri výsadbe pridajte vyzretý maštaľný hnoj alebo čerstvý kompost. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím.

Mišpuľa (Mespilus germanica)

Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania, no tiež patrí k menej známym druhom ovocia, na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch. Mišpuľa obyčajná je neznámym ovocným druhom. Patrí medzi zabudnuté ovocie, v minulosti bola súčasťou ovocných záhrad úplne bežne. Tento ker alebo stromček dorastá do výšky 4-6 metrov. Je krásna v čase kvitnutia, čo je v máji až v júni, zároveň i na jeseň, kedy sa jej vyfarbujú listy a v zime vynikajú jej konáre. Mišpuľa preto celoročne obohatí a skrášli záhradu. Plody mišpule dozrievajú v októbri. Hnedé plody majú mierne drsnú šupku a svoju sladkastú chuť dostávajú až po prvých mrazoch. Vtedy sa stávajú vhodnými na konzumáciu. Po mrazoch dužina zmäkne a zosladne. Väčšinou to býva v novembri až v decembri. Plod je menší, podobný jablku, tvrdý, semená sa nekonzumujú. Konzumujú sa až po mrazoch, kedy zmäknú a šupka nadobudne vrásčitý vzhľad. Chutia ako kyslejšie jablká, dužina je ako pyré. Vhodné sú na priamy konzum, džemy, želé ako i na dezert. Má rada teplo, svetlo, nevyžaduje druhý strom na opelenie a navyše takmer netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. Mišpuľa nemecká sa konzumuje až po prejdení mrazom, kedy získa konzistenciu marmelády. Mišpula je bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B a minerály, ako železo a draslík. Preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, mierne zásaditých pôdach.

Drieň (Cornus mas)

Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu. Túto rastlinu poznali už Rimania. Je to na jar kvitnúci ker, ktorý môžete pestovať priamo v okrasnom záhone. Kvitne na žlto a je okrasný aj listom aj habitusom počas celého roka. Samozrejme plodmi, ktoré sa dajú využiť všestranne na priamy konzum aj na výrobu kompótov, džemov, rôsolov a lekvárov. Plodom je minihruška alebo minijabĺčko - malvica, ktorá je najskôr žltočervená, potom červená s výraznými lenticelami - čiže bielymi bodkami. Dozrievajú na jeseň a pred zrelosťou sú trpké. Po namrznutí alebo odležaní majú výbornú osviežujúcu chuť. Plody majú všestranné využitie: na pálenie, sušenie, na lekvár, džem, kompót, likér, čaj, mrazenie - ale pomleté. Plody sú vhodné aj pre diabetikov. Vyžaduje teplo a svetlo. Neznáša ílové pôdy a trvalé zamokrenie. Dobre znáša aj mestské prostredie.

Jujuba (Ziziphus)

Jujuba, známa aj pod názvom čínska ďatľa, produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku. Plody chutia ako čerstvé datle a sú nabité energiou.

Arónia (Aronia melanocarpa)

Arónia čiernoplodá je nenáročná na pôdu a vyhovuje jej skôr slnečnejšie miesto. Nevyžaduje pravidelný rez a nemusíte sa báť ani toho, že by sa priveľmi rozrástla. Je to drevina vhodná aj na tvorbu živých plotov. Na jar očarí bielymi kvetmi a v jeseni krásne sfarbenými listami. Navyše v auguste až v septembri prinesie úrodu zdravých bobúľ. Majú tmavomodrú farbu so sladkotrpkou chuťou. Plody sa môžu konzumovať čerstvé, ale výborné sú aj sušené. Pripravujú sa z nich džemy, sirupy, kompóty, šťavy aj čaj. Okrem ľudí si na plodoch veľmi radi zamaškrtia aj vtáky, preto je potrebné úrodu chrániť, aby sa ušlo zo zdravých bobúľ aj vám. Arónia vyžaduje slnečné stanovisko, no znáša aj polotieň. Rastie v rôznych druhoch pôdy, vrátane menej úrodných. Zberajte ju, keď sú plody čierne a mäkké.

Muchovník (Amelanchier)

Muchovník je ker, ktorý sa okrem klasického kra dá pestovať aj v živom plote. Má sladké jedlé drobné plody určené na priamy konzum aj na spracovanie. Môžete ho pestovať vo forme kra, alebo ho vytvarovať do tvaru stromčeka na vyššom kmeni. Muchovník začína zvyčajne rodiť v druhom až štvrtom roku po výsadbe. Krásne tmavomodré plody prináša v hustých strapcoch v lete. Na čučoriedky sa podobajú nielen vzhľadom, ale i svojou chuťou. Muchovník patrí k veľmi úrodným drevinám. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale tiež aj na sušenie, mrazenie či zaváranie.

Ďalšie zaujímavé druhy

• Klanopraška čínska (Schisandra chinensis): Liana, ktorej plody sa označujú ako ovocie piatich chutí. Funguje ako silný adaptogén proti stresu a únave.
• Jarabina oskorušová (Sorbus domestica): Kráľovná medzi ovocnými stromami. Dožíva sa stoviek rokov a plody sú vyhlásenou delikatesou (aj na pálenku).
• Hruškojarabina (x Sorbopyrus): Kríženec hrušky a jarabiny s lahodnými plodmi.
• Dekaisnea Fargesova (Decaisnea fargesii): Jej modré struky vyzerajú ako „Prsty mŕtveho muža“, ale majú sladkú dužinu.
• Zemolez (Lonicera kamtschatica): Ponúka sladké jedlé drobné plody.

Tabuľka: Prehľad netradičného ovocia a ich vlastností

tags: #netradicne #ovocie #pestovanie

Populárne príspevky:

• Liriodendron chinense: kompletný sprievodca
• Ako zafarbiť hortenzie na modro
• Trvácna krása pre váš veľký deň
• Komplexný sprievodca fazuľou
• Ako pestovať kaktusy s ružovými kvetmi