Indonézia: Bohatstvo pôdy a zdrojov
Indonézia sa rozprestiera v juhovýchodnej Ázii. Má 13677 ostrovov (z toho asi 6 000 obývaných), ktoré sa ťahajú v dĺžke 5100 km od ostrova Sumatra na západe až po Novú Guineu na východe. Celkovo sú rosiate na ploche 8 mil. km2.
Indonéziu obmýva Jávske more, Florenské more, Banské more, Celebské more, Timorské more, Arafurské more, Molucké more, Seramské more, Sulaweské more.
Indonézia má dostatočne členitý povrch. Pohoria ako Barisan na Sumatre, Müllerove vrchy a Schwanerove vrchy na Borneu či Maoke na Novej Guinei, tomu svedčia.
V Müllerových vrchoch pramení najdlhšia rieka tohto ostrovného štátu Kapaus, ktorá je dlhá 1 400 km. Taktiež tam pramení aj Barito. Známe sú aj Digul na Novej Guinei, Kayan a Mendwai na Borneu.
Súostrovie má rovníkové tropické a monzúnové podnebie. Priemerná ročná teplota je priemerne 25 a 27°C, ktoré sú ovplyvňované nadmorskou výškou. Na Sumatre a na Sulawesi sa vyskytujú miesta s chladnejšou klímou. Najvyššie hory v Západnom Iriane pokrýva aj sneh.
Väčšia časť má 2 000 mm zrážok, ale existujú aj rozdiely ovplyvnené polohou voči monzúnovému prúdeniu. Od septembra do februára fúka v Indonézii severozápadný monzún, od júna do augusta prevládajú juhozápadné a južné vetry. Najväčšie zrážky mávajú juhozápadné svahy až 4 000-6 000 mm.
Indonézia vyniká v pestovaní kokosových orechov (1. miesto), ryže (ktorá zaisťuje 70% príjmu obyvateľov na vidieku), kopra (2. miesto), palmový olej (2. miesto na svete), sója, cukrová trstina, kasava, kukurica, káva, kaučuk, kakao, čaj, orechy a korenie.
Od roku 1985 je Indonézia v produkcii palmového oleja (3. miesto na svete) úplne sebestačná.
Najdôležitejšie priemyselné odvetvia predstavujú popri potravinárstve petrochémia, výroba cínu a hliníku, umelých hnojív, automobilov a pneumatík, papieru, textilu a tiež elektronických komponentov.
Obrovská je ťažba dreva, ktoré je dôležitým vývozným artiklom. Krajina je tiež zaujímavá vo vývoze prírodného kaučuku (2. miesto na svete).
Indonézia je pomerne bohatá na kovy: cín, meď, striebro, nikel a bauxit. Rozhodujúcu časť exportných príjmov, ale zabezpečuje ťažba ropy a zemného plynu na Sumatre. Na Sumatre sa tiež ťaží aj uhlie.
Doprava v indonézskych podmienkach hrá mimoriadnu úlohu. Najdôležitejšia je lodná doprava (najväčšie prístavy sú Jakarta, Surabaya a Medan). Len Jáva má zodpovedajúcu železničnú a cestnú sieť. V prevádzke je asi 125 letísk.
Jakarta (do roku 1954 Batavia potom Djakarta) je hlavné a najväčšie mesto Indonézie, leží na plochej nánosovej nížine na severozápade ostrova Jáva pri ústí rieky Ciliwung na pobreží Jávskeho mora. Má rozlohu 509 km2. Obchodné, politické a kultúrne stredisko, založené v roku 1619 moreplavcom Janom Pieterszonom Coenom ako centrum Holandskej Východnej Indie. Sústreďuje v sebe potravinársky, lodiarsky, strojársky, kovospracujúci, obuvnícky a kaučukársky priemysel. Slúži ako hlavný železničný a cestný uzol Jávy a letecký uzol (2 letiská), hlavný obchodný prístav Indonézie (časť Tanjungpriok - asi 10 km od centra mesta) slúžiaci exportu kaučuku, čaju a kávy, ale aj ako prekladisko ropy.
Rozšírenie diaľnice D1 pri Bratislave je dokončené (Zlaté piesky - Triblavina)
Indonézia je jedinou krajinou, kde ešte voľne žije orangutan. Posledné jedince tejto veľkej opice, ktorej meno znamená „divoký muž“, sa vyskytujú v rovníkových džungliach Sumatry a v indonézskej časti Bornea.
Na ostrovčeku Komodo žije najväčší mäsožravý jašter na svete - varan komodský.
26. augusta 1883 bol najväčší sopečný výbuch. Malý sopečný ostrov Krakatau, ležiaci v Sundskom prielive medzi ostrovmi Sumatra a Jáva, je 813 m vysoký a má len 15 km2. Sopka, ktorá sa na ostrove nachádza, od roku 1680 spala. Jej výbuch zničil 2/3 ostrova. Balvany boli vyvrhnuté do výšky 55 km a popol padal ešte o 10 dní neskôr vo vzdialenostiach 5 330 km. Explóziu bolo počuť v okruhu 5 000 km ako dunenie ťažkých diel.
tags: #pestovanie #surovin #indonezia