Nižšie rastliny a ich rozmnožovanie

Nižšie rastliny tvoria skupinu rastlinnej ríše, ktorá sa vyznačuje absenciou pravých rastlinných orgánov, ako sú korene, stonky a listy. Ich telo je tvorené stielkou (thallus), ktorá môže byť jednobunková alebo mnohobunková. V najnovších systémoch sú huby (fungi) často vyčleňované ako samostatná skupina. Riasy, ktoré sú najrozšírenejšou skupinou nižších rastlín, sa vyskytujú predovšetkým v morských a sladkých vodách.

Stielky rias môžu byť rôzneho stupňa organizácie:

Bičíkatá (monádoidná) stielka: Nesie pohybové orgány (bičíky) a často aj stigma (svetlocitlivá škvrna). U sladkovodných druhov sú prítomné pulzujúce vakuoly.
Bunková (kokálna) stielka: Nemá pulzujúce vakuoly ani stigmu, často obsahuje pyrenoid (bielkovinové teliesko obalené škrobom).
Meňavkovitá (rhizopodová) stielka: Bez bunkovej steny, pohybuje sa pomocou panôžok (pseudopódií), ktorými aj prijíma potravu.
Slizová (kapsálna) stielka: Jednobunková, s bunkovou stenou, obalená slizom.

Mnohobunkové stielky môžu mať podobu:

Rúrkovitá (sifonálna) stielka: Vláknitá, bez priečnych priehradiek, s mnohojadrovou cytoplazmou.
Vláknitá (trichálna) stielka: Nerozkonárené alebo rozkonárené vlákno tvorené jednojadrovými bunkami.
Pletivová stielka: Tvorená odlišnými bunkami s rôznou funkciou, napodobňujúca orgány vyšších rastlín (pakorienky, pabyľka, palístky).

Rozmnožovanie nižších rastlín

Nižšie rastliny sa rozmnožujú nepohlavne aj pohlavne. Nepohlavné rozmnožovanie prebieha pomocou spór (pohyblivých alebo nepohyblivých), fragmentáciou stielky alebo delením bunky. Pri pohlavnom rozmnožovaní dochádza k splynutiu gamét (pohlavných buniek) opačného pohlavia, čím vzniká zygota.

Nepohlavné rozmnožovanie

Nepohlavné rozmnožovanie je energeticky výhodná stratégia na rýchle šírenie v stabilnom prostredí. Medzi základné formy patria:

Bunkové delenie: Typické pre jednobunkové riasy.
Fragmentácia stielky: Rozpad stielky na životaschopné časti, využívané napríklad spájavkami.
Výtrusy: Jednobunkové útvary na šírenie.

Vyššie rastliny si vyvinuli aj špecializované orgány na vegetatívne rozmnožovanie, ako sú cibuľky, podzemky, hľuzy a poplazy.

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, ktorá sa vyvíja splynutím dvoch haploidných gamét. Proces zahŕňa tvorbu peľových zŕn (samčí gametofyt) a zárodočného vaku (samičí gametofyt). Prenos peľu na bliznu sa nazýva opelenie.

Pre krytosemenné rastliny je charakteristické dvojité oplodnenie, pri ktorom jedna spermácia splynie s oosférou za vzniku zygoty a druhá spermácia s centrálnou bunkou za vzniku triploidného endospermu, ktorý vyživuje embryo.

Rozdelenie rias

Riasy sa tradične delia podľa prevládajúcich farbív na:

Červené riasy (Rhodophyta)

Sú prevažne morské riasy s vláknitou alebo pletivovou stielkou. Obsahujú chlorofyl a a doplnkové fykobilíny (fykoerytrín a fykocyanín), ktoré im umožňujú rásť v hĺbkach až do 200 metrov. Nikdy netvoria bičíky. Z ich zástupcov sa priemyselne vyrába agar a karagén.

Medzi najznámejšie červené riasy patria žabie samä. Morské červené riasy sa vyskytujú pri pobrežiach, ale žijú aj v hĺbke do 100 metrov. V prímorských krajinách sa táto riasa zbiera ako potravina, na lekárske účely a ako hnojivo.

Hnedé riasy (Chromophyta)

Ich hnedú farbu spôsobuje farbivo fukoxantín. Obsahujú chlorofyl a + c a neukladajú škrob. Zaraďujeme sem:

Žltohnedé riasy (Chrysophyceae): Zväčša jednobunkové, často sa vyživujú mixotrofne.
Rozsievky (Bacillariophyceae): Jednobunkové riasy s dvojdielnou schránkou z oxidu kremičitého. Rozmnožujú sa pozdĺžnym delením.
Chaluhy (Phaeophyceae): Výlučne morské riasy s najdokonalejšími pletivovými stielkami. Vyskytujú sa najmä pri pobrežiach. Stielky sú vždy mnohobunkové, dlhé až niekoľko metrov.

Chaluhy slúžia ako hnojivo, palivo a krmivo. Niektoré druhy majú na stielkach plynové dutiny, ktoré ich nadnášajú k hladine.

Zelené riasy (Chlorophyta)

Obsahujú chlorofyl a + b a ukladajú plnohodnotný škrob. Sú najpočetnejšie a tvarovo rozmanité:

Vlastné zelené riasy: Jednobunkové alebo vláknité, vytvárajú kolónie alebo cenóbiá. Zástupcami sú váľač gúľavý, chlorela a morský šalát.
Spájavky: Sladkovodné riasy, ktoré sa rozmnožujú delením alebo fragmentáciou, a pohlavne konjugáciou.
Chary: Vytvárajú najzložitejšie pletivové stielky spomedzi zelených rias a považujú sa za pravdepodobných predkov vyšších suchozemských rastlín.

Zelené riasy sa využívajú ako krmivo, hnojivo, palivo a v potravinárskom priemysle.

Červenoočká (Euglenophyta)

Sú sladkovodné bičíkovce, ktoré sa aktívne pohybujú jedným alebo dvomi bičíkmi. Ich povrch je chránený pružným obalom (pelikulou). Rozmnožujú sa výlučne pozdĺžnym delením. Bežne využívajú mixotrofiu. Hlavnými zástupcami sú eugléna zelená a eugléna štíhla.

Metagenéza (rodozmena)

Metagenéza predstavuje striedanie pohlavnej (gametofyt) a nepohlavnej (sporofyt) generácie v životnom cykle rastlín. Tento proces môže byť:

Izomorfický (rovnakotvarý): Gametofyt a sporofyt sa morfologicky nelíšia.
Heteromorfický (rôznotvarý): Gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia.

Vývoj rastlín smeroval k posilneniu diploidného sporofytu a redukcii haploidného gametofytu, najmä v súvislosti s prechodom na súš.

Striedanie generácií

tags: #nizsie #rastliny #rozmnozovanie