Pohlavné rozmnožovanie vážok: Fascinujúci tanec života a evolúcie
Vážky (Odonata) sú rad hmyzu, ktorý sa z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších a vyznačuje sa mimoriadne dobrými letovými schopnosťami. V rýchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ríši hmyzu. Obľubujú teplejšie stanovištia v okolí sladkých vôd, rybníkov, močarísk, rašeliniská a lesné lúky, ako i okraje lesov a potokov. Život vážky, odborne označovaný ako životný cyklus (bionómia), sa začína vajíčkom. Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi v závislosti od typu živočícha.
Charakteristika vážok
Vážka je stredný hmyz, dlhá môže byť maximálne 6,5 cm a jej krídla merajú 4 cm. Má dva páry krídel. Dva naľavo a dva napravo. Vážky majú nápadne veľké zložené oči, ktoré môžu mať až niekoľko desiatok tisíc očiek. Podobne ako podenky, krídla nevedia skladať plocho nad bruškom. Sú to vynikajúce letce s asynchrónnym letom a ich silné, otŕnené nohy slúžia na chytanie koristi priamo za letu. Bruško má 10 článkov a končí výbežkami, ktoré slúžia samcom na uchopenie samice pri kopulácii.
Rad vážok sa delí na dve podskupiny:
- šidielka (Zygoptera) - majú širokú hlavu s očami ďaleko od seba.
- šidlá (Anisoptera) - majú okrúhlu hlavu a oči môžu byť na temene hlavy spojené.
Ako dravci lovia predovšetkým iné druhy hmyzu (muchy, komáre a pod.). Väčšina druhov dobre lieta, na krátke vzdialenosti dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo 56 km/h. Vážky a šidlá sa zdržujú vo vzduchu a svoju korisť lovia priamo za letu. Pri love sa orientujú dobre vyvinutým zrakom, lebo niektoré druhy vidia až na niekoľko metrov. Imága sú rovnako ako larvy dravé. Sú veľmi dobrí letci, obratne manévrujú a veľmi dobre vnímajú pohyb. Za letu lovia korisť, ktorú niektoré druhy počas letu aj požierajú, iné ju konzumujú po sediačky. Lovia na vhodných miestach v okolí vody, alebo tiež niekoľko kilometrov od „materských“ vodných plôch (lesné prieseky, slnečné poľné a lesné cesty, polia a pod.).
Vývin vážky: Od vajíčka k imágu
Vývin vážok prebieha ako archimetabolia (neúplná premena) prostredníctvom viacerých larválnych štádií. Larvy (najády) žijú dravo na dne vôd a na chytanie koristi používajú špeciálny vymrštiteľný orgán - tzv. masku, ktorá vznikla premenou spodnej pery. Larvy vážok sú dravé a žerú všetky živočíchy, ktoré sa ocitnú dosť blízko a nie sú príliš veľké (dafnie, žížavky, červy, slimáky, larvy komárov a iného hmyzu, dokonca aj žubrienky a malé rybky). Larvy sa živia len živou korisťou, mŕtve živočíchy nepožierajú.
Počas svojho života, ktorý môže trvať pár mesiacov až päť rokov, sa larva musí viac ráz zvliekať. Je to preto, že má tzv. vonkajšiu kostru (pevný pancier tvorený hlavne chitínom), ktorá nerastie. Aby teda larva mohla rásť, musí starý pancier odhodiť a kým je jej telo mäkké, rýchlo sa zväčšuje. Vtedy je aj najviac zraniteľná. Keď už larva dospeje, vylezie z vody na breh alebo na rastlinstvo a tam sa zvlieka posledný raz. Kuklu by sme tu márne hľadali, pretože vážky ju vo svojom vývine nemajú. Patria k hmyzu s nedokonalou premenou a z larvy sa počas posledného zvliekania liahne rovno dospelý hmyz - imágo. Liahnutie trvá niekoľko desiatok minút, ale ani potom ešte imágo nemôže dobre lietať.
Po vyliahnutí ešte vážka nie je celkom dospelá a nemôže sa rozmnožovať. Kým dospeje, lieta po okolí a loví korisť (najčastejšie to sú komáre, muchy, vošky a iný malý hmyz). Aj imága, tak ako larvy, lovia len živú korisť. Chytajú ju otŕnenými nohami počas letu a niektoré ulovený hmyz za letu aj zožerú. Niektoré druhy v tomto čase dokážu preletieť veľké vzdialenosti a nájdeme ich aj poriadne ďaleko od vody. Napríklad druh Hemianax ephippiger, ktorý je doma v Afrike, dokázal doletieť do Veľkej Británie a na Island.
Pohlavná dvojtvárnosť a teritoriálne správanie
Pohlavná dvojtvárnosť (sexuálny dimorfizmus) sa pri vážkach týka rozdielneho sfarbenia. Rozdiely v tvare tela sú len nepatrné. Treba zdôrazniť, že pri niektorých druhoch sú obe pohlavia sfarbené rovnako, pri iných sú rôzne sfarbené len krídla, kým telo má rovnaké sfarbenie, no a nakoniec poznáme vážky, pri ktorých sa samček a samička líšia sfarbením krídel i tela.
Samce niektorých druhov vážok majú svoje teritóriá, ktoré bránia pred votrelcami. Majú tiež mimoriadne silné teritoriálne správanie. Keď imágo dospeje, vyhľadá vhodné miesto na rozmnožovanie. Samce sa teraz správajú veľmi agresívne, bránia si svoje územie (teritorialita) a lákajú tam samičky. Samce niektorých druhov sa samíc zmocňujú násilím.
Zložitý priebeh rozmnožovania a kopulácie
Imága pohlavne dozrievajú niekoľko dní až týždňov po vyliahnutí. Rozmnožovanie vážok má zložitý priebeh (kopulačný let imág, čiže tandem), čo súvisí so zvláštnou stavbou vonkajších kopulačných orgánov. Samec má pohlavný otvor na spodnej strane 9. článku bruška, ale kopulačný orgán je na 2. a 3. článku. Pred kopulačným letom (niekedy až pri uchopení samičky) si preto prenáša ohnutím bruška spermie do penisu.
8 znakov, že je sexuálne priťahovaná k tebe
Na začiatku párenia chytí samček samičku bruškovými príveskami za výbežky predohrude (šidielka) alebo za krčnú časť (šidlá). Počas párenia drží samček samičku za hlavou alebo na predohrudi svojimi bruškovými príveskami. Samica je zohnutá a páriace sa vážky vytvárajú kruh alebo „srdiečko“. Kopulačné spojenie trvá niekoľko minút až hodinu. Napríklad pri šidlovke Lestes barbarus 21 - 46 min., šidielku ploskonohom Platycnemis pennipes 13 až 67 min., šidle obrovskom Anax imperator 10 až 15 min.
Aj po oplodnení zostáva samček šidielok v tandeme s kladúcou samičkou (pri šidlách je to zriedkavé). Samce šidielok ich pritom stále držia alebo sú v ich blízkosti a strážia ich. Samce veľkých šidiel už väčšinou počas kladenia so samicou nie sú a hľadajú si ďalšiu partnerku. Rozmnožovací inštinkt je u samčekov veľmi silný. Niekedy môžeme vidieť atypické kopulačné spojenia, ako je spojenie dvoch samcov, dvoch samcov a samice alebo aj pár zložený z rôznych druhov.
Kladenie vajíčok
Po spárení samičky kladú vajíčka. Samičky kladúce endofyticky zostupujú niekedy 60 až 70 cm pod vodnú hladinu, kde môžu zostať 50 aj viac minút. Individuálny vývin živočícha sa nazýva ontogenéza a zahŕňa celý jeho životný cyklus. Vajíčka sú centrolecitálne, čo znamená, že cytoplazma tvorí len tenkú vrstvu na povrchu vajíčka, pričom jadro s malým množstvom cytoplazmy sa nachádza v strede a medzi týmito dvoma vrstvami je husto uložený žĺtok. Z hľadiska oplodnenia sa u vážok vyskytuje vnútorné (vnútrotelové) oplodnenie, kde gaméty splývajú bezpečne chránené vo vnútorných pohlavných orgánoch matky.
Životný cyklus a prežitie
Život imág trvá niekoľko týždňov až mesiacov. Sú druhy, ktoré sa liahnu na jar a hynú v strede leta (šidielko červené Pyrrhosoma nymphula). Ďalšie druhy lietajú v lete (šidielko ixové Erythromma viridulum) a iné sa liahnu na konci leta a žijú dlho do neskorej jesene (šidlovka zelená Lestes viridis, vážky Sympetrum spp.). S príchodom zimy väčšina imág zahynie. Hynú však len dospelé jedince. Štafetu života ďalej prevezmú larvy vážok, ktoré väčšina z nás vidí len náhodne. Žijú totiž na dne našich vôd, kde striehnu na korisť, maskujúc sa v bahne, pod kameňmi, koreňmi či vo vegetácii. Podstatnú časť života strávia vážky pod hladinou, kde ich vývin môže trvať aj niekoľko rokov, kým dospelé vážky si užívajú život len zopár dní či týždňov.
tags: #pohlavne #rozmnozovanie #vazky