Stavba obojpohlavného kvetu a jeho funkcia pri rozmnožovaní rastlín
Kvet, latinsky nazývaný *anthos* alebo *flos*, predstavuje kľúčový rozmnožovací orgán rastlín, ktorý je tvorený súborom vysokošpecializovaných, premenených listov. Tieto listy vyrastajú v kruhu alebo závitnici na skrátenej a sploštenej stonke, nazývanej kvetné lôžko. Konečnou funkciou kvetov je produkcia semien, ktoré zabezpečujú prežitie a šírenie nasledujúcej generácie rastlín.
Kvetné obaly a ich funkcia
V úplnom kvete rozlišujeme kvetné obaly a vlastné reprodukčné orgány - tyčinky a piestiky. Kvetné obaly majú okrem ochrannej funkcie aj dôležitú úlohu pri lákaní opeľovačov, čím sa priamo podieľajú na procese opelenia.
Nerozlíšený kvetný obal - okvetie (perigón)
Nerozlíšený kvetný obal, tvorený rovnakými okvetnými lístkami, nazývame okvetie (perigón). Je typický pre evolučne staršie čeľade, ktoré majú väčšinou veľký počet kvetných častí. Napríklad tulipán má okvetie.
Rozlíšený kvetný obal - kalich a koruna
Rôznotvarý kvetný obal je rozlíšený farebne aj funkčne. Tvorí ho vonkajší zelený kalich (K - *calyx*) a vnútorná farebná koruna (C - *corolla*). Kališné lístky môžu zrastať do kališnej rúrky, lemu a hrdla. Podľa trvácnosti rozlišujeme kalich prchavý (opadáva počas rozkvitnutia, napr. mak), opadavý (opadáva s korunnými lupienkami, napr. žerucha) a trváci (ostáva aj na plode, napr. hluchavka). Koruna, vnútorná, pestrofarebná časť, je tvorená z korunných lupienkov (*petalum*). Špeciálnym typom je voľnolupenová koruna bôbovitých rastlín (tvorí striešku, dve krídla a zrastený člnok).
Niektoré vetroopelivé rastliny, napr. topoľ, breza, nemajú korunu. Kvetné obaly nemajú ani kvety (šištičky) borovicorastov.
Reprodukčné orgány kvetu
Pohlavné rozmnožovanie rastlín zabezpečujú samčia časť kvetu (tyčinka) a samičia časť kvetu (piestik).
Tyčinka (A - androeceum)
Tyčinky magnóliorastov tvorí nitka (*filamentum*) a peľnica (*anthera*). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice - tetrády peľových zrniek. Skôr ako peľové zrnko opustí peľovú komôrku, jadro peľového zrnka sa mitoticky delí. Vznikne vyživovacia bunka (vegetatívna), z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško, a rozmnožovacia bunka (generatívna). Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
Plodolisty a piestik (G - gyneceum)
Plodolisty (*G - gyneceum*) sú samičie pohlavné orgány. Zrastením jedného alebo viacerých plodolistov pri vývojovo pokročilejších magnóliorastov vzniká piestik (*pistillum*), rozlíšený na čnelku (*stylus*), lepkavú bliznu (*stigma*) a spodný semenník (*ovarium*). V semenníku sa vyvíja jedno alebo viac vajíčok. Vajíčko je diploidné (vzniklo zrastením pôvodne viacerých výtrusníc) a k semenníku je pripojené vajíčkovou šnúrou. Vo vajíčku je diploidné pletivo - nucellus. Okolo vajíčka sa nachádzajú vajíčkové obaly (integumenty - dva pri magnóliorastoch). Na vrchole vajíčka je otvor - peľový vchod.
Pohlavnosť kvetu
Z hľadiska výskytu samčích a samičích rozmnožovacích orgánov môžu nastať nasledovné prípady:
- Obojpohlavný kvet: Kvety, ktoré majú tyčinky aj piestiky. Sú to kvety ako čerešňa alebo ľalia.
- Jednopohlavný kvet: Kvety, ktoré majú buď iba tyčinky (samčí kvet), alebo iba piestiky (samičí kvet). Napríklad samčie a samičie kvety liesky alebo vlašského orecha.
Jednodomé a dvojdomé rastliny
- Jednodomé rastliny: Rastliny, ktoré majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety na tej istej rastline, napr. kukurica, orech, tekvica.
- Dvojdomé rastliny: Ak sú tieto kvety na dvoch rôznych rastlinách, takéto rastliny nazývame dvojdomé, napr. tis.
Fertilisation in Flowering Plants -Class 12
Vývin vajíčka a oplodnenie pri magnóliorastoch
Vo vajíčku magnóliorastov sa nachádza nucellus - zárodočné pletivo. Jedna bunka nucellu, tzv. materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový mladý zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom.
Jadro mladého zárodočného mieška magnóliorastov sa trikrát za sebou mitoticky delí, čím vzniká 8 jadier obklopených cytoplazmou. Z nich sa na jednom póle vajíčka (v blízkosti peľového vchodu) vytvorí vajcová bunka (oosféra) a dve pomocné bunky (synergidy). Na protiľahlom póle vajíčka sa vytvoria tri protistojné bunky (antipódy). Zostávajúce dve jadrá vytvoria v strede vajíčka diploidné centrálne jadro (2n).
Zárodočný miešok magnóliorastov v takomto štádiu vývinu sa nazýva zrelý zárodočný miešok, ktorý je pripravený na oplodnenie (stavba vajíčka pred oplodnením).
Opelenie a dvojité oplodnenie magnóliorastov
Peľ magnóliorastov sa zachytáva na blizne piestika. Klíčením peľového zrnka sa vyvíja peľové vrecúško, ktoré prerastá k vajcovej bunke.
Pre magnóliorasty je typické dvojité oplodnenie:
- Jedna spermatická bunka (n) splynie s vajcovou bunkou (n) a vznikne diploidná (2n) zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok.
- Druhá spermatická bunka (n) oplodní diploidné centrálne jadro (2n) zárodočného mieška a vznikne triploidný endosperm (3n), ktorý vyživuje zárodok.
Súkvetia
Kvety semenných rastlín zriedka vyrastajú na stonke jednotlivo (tulipán, záružlie). Častejšie tvoria súbory drobnejších kvetov - súkvetia.
Súkvetia sú podľa morfológie rozdelené do dvoch hlavných skupín:
Strapcovité súkvetia (racemózne)
Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor (alebo od okrajov do stredu). Patria sem:
- Strapec (*racemus*): Má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov (agát). Považuje sa za najzákladnejšiu formu súkvetia.
- Klas (*spica*): Vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
- Jahňada (*amentum*): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ).
- Klások (*spicula*): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica).
- Šúlok (*spadix*): Vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron, diablik).
- Chocholík (*corymbus*): Kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka).
- Okolík (*umbella*): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (prvosienka).
- Metlina (*panicula*): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (vinič).
- Hlávka (*capitulum*): Skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
- Úbor (*anthodium*): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).
Vrcholíkovité súkvetia (cymózne)
Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom). Ide o čisté modely vetvenia podľa počtu kvetonosných ramien.
- Viacramenný vrcholík (*pleiochasium*): Má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os. Je prechodom medzi strapcovitými a vrcholíkovitými súkvetiami (mliečnik).
- Dvojramenný vrcholík / vidlica (*dichasium*): Pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony.
- Jednoramenný vrcholík (*monochasium*): Z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:
- Závinok (*cincinnus*): Vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (borákovité, rajčiak).
- Skrutec (*bostryx*): Vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (ľubovník, ľaliovka).
- Vejárik (*rhipidium*): Rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listeňov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (kosatcovité).
- Kosáčik (*drepanium*): Rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.
Kvetné vzorce a diagramy
Kvetné vzorce a kvetné diagramy slúžia na symbolické (kvetné vzorce) a grafické (kvetné diagramy) vyjadrenie stavby kvetu. V kvetných vzorcoch sa pre jednotlivé časti používajú medzinárodné značky. Spolu s kvetnými vzorcami sa využívajú v systematickej botanike.
tags: #obojpohlavny #kvet #stavba