Odborník na pestovanie ovocia: Návrat ku starým odrodám a ich význam
Ladislav Bakay, odborník na staré druhy ovocia a vyučujúci na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, zdieľa svoje poznatky o postupnom miznutí tradičných ovocných stromov z nášho územia, o súčasnom záujme o staré odrody a o tom, prečo Japonci kedysi odmietali dovezené jablká.
Príčiny vymiznutia starých odrôd ovocných stromov
Krajinu meníme podľa našich predstáv a riadime sa tým, po čom je dopyt alebo čo prináša zisk. Navyše, súvisí to aj s naším životným štýlom. Slovensko prešlo najvýznamnejšou premenou počas socializmu. Vtedy sme začali s plánovanejším obhospodarovaním a zjednocovaním pozemkov. Napríklad ak mala dedina 300 políčok s 300 majiteľmi, prišlo jednotné roľnícke družstvo, ktoré pozemky spojilo.
Takto došlo k odstráneniu starých druhov stromov, pretože sa nachádzali najmä na medziach a hraniciach pozemkov. Ako príklad uvádzam, že v tomto období sme odstránili až 70 % oskorúš.
Spájaním tiež zaniklo medzigeneračné užívanie pôdy. Majiteľ teda nestihol odovzdať pôdu ďalšej generácii. Aj kvôli tomu vymizli staré odrody viniča, jabloní, hrušiek, broskýň, marhúľ, morúš a tie najzriedkavejšie, ako sú mišpule a oskoruše.
Záujem o staré ovocie a jeho renesancia
Ľudia dávajú prednosť ovociu zo supermarketov namiesto starých odrôd, pretože supermarkety fungujú na voľnom trhu a na inom princípe, produkujú ovocie, ktoré sa dá dopestovať za čo najlacnejší peniaz. Producentom z Holandska, Talianska či Francúzska nevieme konkurovať, hoci už aj u nás pomaly vznikajú moderné sady.
Problémy rovnako spôsobuje i to, že staré odrody nie sú zaregistrované. Opätovná registrácia by si vyžadovala zmenu legislatívy alebo nemalú byrokraciu. Niektoré štáty, ku ktorým patrí aj Česko, urobili ústupky a odrody zaregistrovali rýchlo a za symbolický poplatok. Našťastie sa postupne podobné ústupky objavujú aj u nás na Slovensku.
Vďaka projektu Ovocný strom, ktorý mapuje staré odrody ovocia a napokon prešiel ku komerčnému predaju, je o staré ovocie veľký záujem a zaznamenávame akúsi renesanciu starých odrôd.
Ľudia sa k starým odrodám vracajú, ale treba povedať, že stará odroda nemusí byť automaticky lepšia. Aj medzi novými sú veľmi dobré odrody. Tie staré sa však spájajú s akýmsi sentimentom - považujeme ich za niečo naše, niečo, čo sme tu kedysi pestovali. Čiže pri výbere sa neriadime len logikou. Dá sa povedať, že tieto odrody sú naším kultúrnym dedičstvom, ktoré by sme si mali zachovať.
Ako vznikali staré odrody ovocia
Staré odrody vznikali väčšinou spontánnym krížením, pričom matka bola známa a otec neznámy. Obyčajný sedliak v 18. až 19. storočí vysial semená jabloní na odľahlých miestach a keď sa urodili plody, povedal si: „Aha, toto je dobré ovocie.“ A potom si ich navrúbľoval (zaštepil). Naproti nim moderné odrody sa krížili cielene.
Typickým príkladom je odroda jonagold, ktorá vznikla spojením jonatánky a goldenky. Výsledný plod spĺňa požiadavky oboch týchto odrôd.
Zaujímavým príkladom sú Japonci, ktorým sa dovezené odrody jabĺk zdali príliš kyslé. Preto si neskôr začali šľachtiť vlastné odrody, ktoré boli oveľa sladšie a vôbec nie kyselkavé.
Rozmanitosť chutí a využitia starých odrôd
Ovocie zo supermarketu je štandardizované chuťovo na mainstream. Naopak, medzi starými odrodami nájdeme jablone, napríklad banánové zimné alebo ananásovú renetu, ktoré majú rozmanitú chuť.
Chute sa menia aj pri sušení. Keď pôjdete do genofondového sadu tradičných odrôd, zistíte, že ich chute sú úplne iné, ako poznáme z obchodu. Niekomu takéto plody príliš nechutia, iní si ich nevedia vynachváliť. Dokonca sa nájdu takí ľudia, ktorých staré odrody prenesú do detstva.
Pri hruškách takisto existujú viaceré odrody. Sú napríklad také, ktoré sadili len lesníci, pretože mali dobré plody, produkciu dreva a tiež niečo pre zver. Spomeniem napríklad hrušku williamsovu, ktorá je vynikajúca na šťavy. Jej plody nikdy nevyjdu navnivoč. Hrušky však poznáme rôzne - zimné, letné, také, ktoré sú dobré, ale aj trpkejšie a dajú sa konzumovať, len keď prejdú mrazom. Podobné plody sa využívajú v gastronómii. Napríklad divina sa pripravuje s takýmito trpkejšími hruškami.
Kde kúpiť staré odrody ovocia
Staré odrody ovocia možno kúpiť v komerčných ovocných škôlkach, ktoré sa orientujú na takéto dreviny. Bežné predajne tiež reagujú na dopyt, preto aj v ich ponuke nájdete pár starých odrôd.
Ako sa vyberajú registrované plodiny
O tom, ktoré ovocie je na trhu a aké stromčeky sa predávajú v záhradníctvach, rozhoduje ministerstvo pôdohospodárstva. Máme na to štátny orgán, ktorý kontroluje každého registrovaného množiteľa rastlín. Najdôležitejšie je, aby rastliny nemali karanténne choroby, vírusy alebo škodcov. Ak sa nedostatky vyskytnú, pestovateľ nedostane povolenie predávať svoje produkty.
Využitie plodín zo starých odrôd
Z oskoruše sa robí skvelý džem. Plody sa konzumujú uhniličené (zmäknuté a zhnednuté) alebo sa sušia a v takejto podobe majú blahodarný vplyv na trávenie.
Medzi jablkami existujú muštové odrody, patrí k nim jadernička moravská. Je to menšie jablko, ktoré dodáva muštu výbornú korenistú chuť.
Potom poznáme tzv. štrúdľovky - jablká, ktoré sú jemne kyslé, neobsahujú veľa cukru, ale majú veľa vody a kyselinky. Z týchto odrôd sa robia skvelé štrúdle alebo iné koláče, kyslá chuť totiž v sladkom pečive vynikne ešte viac.
Zo vzácnej hrušky snežky sa kedysi vyrábalo hruškové víno. Teraz čakáme na 250 litrov šťavy a následne budeme zisťovať, aká je ideálna technológia výroby.
V spojitosti s oskorušami ešte spomeniem, že keď mali kravy tráviace ťažkosti, tieto plody sa im miešali do sena. Konzumáciou sa im totižto upravilo trávenie.
Pri oskorušiach sa napríklad robilo aj to, že sa zasádrovali v hrnci a takto sa zakopali do zeme. Keď ľudia potrebovali na jar vitamíny, hrnce vykopali a plody zjedli.
Hruška snežka a hruška zimná
Hruška snežka je hybrid hrušky divej a hrušky hlošinolistej, ktorá je typicky mediteránny druh. Maďari ju volajú hruška s hrubými konármi, lebo aj tie najmenšie letorasty sú hrubé ako malíček. Listy aj výhonky sú veľmi chlpaté, vďaka čomu vyzerá ako posypaná práškovým cukrom. V prírode dosť svieti. Je ich veľmi málo, dokopy ich na Slovensku máme okolo 50. Aj preto je zákonom chránená. To ale spôsobuje problémy pri množení, treba si na to zabezpečiť výnimku.
Pri hruške zimnej platí, že po zbere nie je ešte dobrá, konzumnú zrelosť získava až po uskladnení. V pivnici ju však uskladňovať neodporúčam, pretože tam naberie aj tú typickú „vôňu”. Ideálne jej bude v chladnom kamennom dome. Niektoré zimné sú dobré na Vianoce, iné vydržia do apríla až mája.
Ovocné odrody a ich špecifiká
Oskoruša sa na rozdiel od iných odrôd samovoľne nekríži. Je to spôsobené evolučnou biológiou tohto druhu. Vznikol tzv. monofyletický rod, ktorý sa evolučne oddialil od iných odrôd natoľko, že už nie je možný návrat - teda hybridizácia. Je to spôsobené napríklad zmenou termínu kvitnutia alebo receptability blizien, keď samičí orgán odmietne peľ iného druhu jarabiny. Čiže hybridné semeno nevznikne, ak tomu človek určitým spôsobom nepomôže.
Niekedy dochádza k nečakaným krížencom, napríklad navrúbľovaním brekyne na oskorušu. Vznikajú medzidruhové krížence, v tomto prípade oskorušobrekyňa. Existuje napríklad medzidruhový kríženec hlohomišpula, ktorý vznikol spojením hlohu a mišpule, pričom má vlastnosti oboch druhov. Tento druh však nie je skomercionalizovaný, nachádza sa len v botanických záhradách.
Oskoruši sa darí v okolí viniča, pretože má podobné ekologické nároky ako vinič. Je to teplomilná drevina s riedkou korunou, ideálna do vinohradníckej krajiny. Navyše, ide o strom, ktorý netreba vôbec rezať. Režeme len vtedy, keď je nutný výchovný rez alebo potrebujeme zmladiť starý strom. Takýto zásah však musí urobiť odborník-arborista. Okrem toho stačilo už len raz za rok pozbierať plody a to je všetko.
Pestovanie starých odrôd na Slovensku
Známe staré odrody sú hrušky, jablká alebo slivky. Pestujú sa vo väčšom aj plodiny ako broskyne alebo marhule. Marhule sú veľmi žiadané, ľudia si ich spájajú najmä s pálenkou. Destilát z marhúľ je vôbec jedným z najlepších. Vďaka tomu vzniká čoraz viac marhuľových sadov aj s modernými odrodami. Marhuľa je však trochu náročnejšia, potrebuje totiž veľa svetla, živín aj vody. Medzi odrodami marhúľ sa nájdu i také, ktoré dozrievajú aj v októbri.
Vhodné podmienky pre pestovanie ovocia na Slovensku
Územie Slovenska má pestovateľské oblasti, ktoré majú svoju klimatickú a pôdnu charakteristiku. Tieto podmienky rozhodujú o tom, čo a kde môžeme pestovať. Ale ako vieme, podmienky nie sú vždy optimálne.
Najvhodnejšími oblasťami na Slovensku pre pestovanie ovocia sú bezpochyby všetky nížinné oblasti (v niektorých lokalitách je potrebná aj závlaha). Avšak ovocie pri správnom výbere vhodných kultivarov možno úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 m nad morom. Nie sú vhodné iba horské a podhorské oblasti Slovenska, ani severné svahy v nižších polohách a taktiež ani mrazové kotliny.
Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku dávajú takisto dobrý predpoklad pre úrodu chuťovo veľmi dobrého ovocia, najmä vďaka výkyvom nočných a denných a zimných a letných teplôt. Toto kolísanie teplôt núti ovocné stromy k tomu, že musia viac bojovať v takomto prostredí o svoju existenciu. Stromy sú vďaka tomu odolnejšie a predovšetkým ich plody obsahujú výraznejší pomer medzi svojou sladkosťou a kyslosťou, medzi obsahom prirodzených cukrov a obsahom kyselín. Takéto ovocie je na trhu viac žiadané, než ovocie dopestované napr. v prímorskej oblasti, kde sú klimatické podmienky takmer celý rok vyrovnané.
Ivan Hričovský - Výsadba + tipy a triky
Ako začať s pestovaním ovocia
Na knižnom trhu je dostatok odbornej ovocinárskej literatúry (samozrejme, mnoho informácií je aj na internete). Žiaľ, učebnice sú často písané obšírne a spravidla potrebujú svoje vysvetlenie (doprovod učiteľa). Sú zamerané na intenzívne ovocinárčenie - pre veľkopestovateľov.
Odporúča sa konzultácia s odborníkom, ktorý pozná lokalitu. Títo ľudia vám povedia, kadiaľ prúdi mráz, kde je mokro alebo kde sa plodinám nedarí. Záleží od toho, či si chcete zasadiť jeden strom alebo celý sad. Treba zvážiť, akú úrodu budete mať a čo s ňou chcete robiť. Takto si vyberiete odrodu. Musíte sa tiež rozhodnúť, či chcete sad budovať intenzívnou alebo extenzívnou formou.
Pestovanie stromov je akýmsi umením či životnou misiou. Je to nesebecké a človek chce potomkom zanechať nejakú hodnotu. Hoci ich potomkovia nemusia hneď pochopiť, neskôr im dôjde ich zámer.
V literatúre aj reálnom živote sa stretneme s príbehmi, ako si komunita chráni svoje stromy. V dnešnom uponáhľanom svete je takýchto komunitných stromov málo. Ľuďom sa často nepáči, že staré stromy poškodzujú chodníky, padá z nich lístie alebo sa boja statiky stromu. Keď vidím starý strom, vždy sa poteším, že tu vydržal až do tejto doby.
Záujem študentov o staré ovocné odrody
Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre nastáva trend klesajúceho počtu študentov, ale paradoxne to hodnotím pozitívne. Štúdium totiž už nehľadajú mladí ľudia, ktorí potrebujú len diplom. Táto oblasť ich zaujíma a chcú sa jej venovať.
Stretávam sa aj s veľmi motivovanými študentmi, s ktorými neskôr začnem spolupracovať. Keď niečo nájdu, povedia mi, kde a čo kde videli. Mám takú pomologickú ŠTB po Slovensku. (smiech) Spoločne si vymieňame zaujímavé vrúble alebo semená ovocných drevín.
Budúcnosť starých ovocných odrôd
Chystajú sa rôzne agrolesnícke projekty, na ktoré prídu dotácie. Európska únia chce, aby agrolesníctvo napredovalo. Pokiaľ ide o staré ovocné odrody, vidím veľké možnosti.
Myslím si, že znovu objavíme koleso. Nájdeme to, čo u nás kedysi fungovalo, a bude to bežné ako v minulosti. Využívanie krajiny bude mať opäť hlavu a pätu, vrátime sa k cirkulárnej ekonomike. Aj malých lokálnych pestovateľov a chovateľov bude viac. Vidím to optimisticky. Slovensko má pre pestovanie ovocia veľmi priaznivé podmienky.
tags: #odbornik #na #pestovanie #ovocia