Rozmnožovanie kiwi (aktinídie) z odrezkov vo vode: Kompletný sprievodca

Kivi, známe aj ako aktinídie, sú mohutné, rýchlorastúce drevnaté liany s opadavými listami, ktoré sa dožívajú až 50 rokov. V mnohom sa podobajú viniču, no netvoria úponky, preto ich treba k opore vyväzovať. Svojimi plodmi prinášajú nielen chutné ovocie, ale zároveň môžu poskytnúť príjemný tieň, napríklad pri pergole.

Rozmnožovanie kiwi odrezkami je jednou z najefektívnejších metód, ako získať nové rastliny, ktoré si zachovávajú vlastnosti materskej rastliny. Hoci je rozmnožovanie odrezkami náročnejšie ako rozmnožovanie semenami, s praxou sa stane jednoduchým.

Druhy aktinídií vhodné na pestovanie

Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa v pestovateľskej praxi delia na veľkoplodé a drobnoplodé:

• Veľkoplodé (A. chinensis a A. deliciosa): Tieto druhy majú väčšie plody, ale sú menej mrazuvzdorné, znášajú teploty len do -15 °C, maximálne -20 °C. Možno ich pestovať len v najjužnejších oblastiach na výhrevných lokalitách alebo vo fóliových krytoch. Najznámejšia je odroda 'Hayward'.
• Drobnoplodé (A. arguta, A. kolomikta a A. purpurea): Tieto druhy sú vhodnejšie pre stredné a severné polohy, pretože bez ujmy prekonajú teploty -25 °C či -30 °C. Medzi ich výhody patrí nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie spracovanie a vysoký obsah vitamínu C. Medzi osvedčené odrody patria 'Geneva', 'Lucy' a samoopelivá 'Hokey Pokey'.

Pre pestovanie v chladnejších oblastiach sú ideálne odrody mini kivi ako *A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea, ktoré sú mimoriadne odolné a ich plody majú hladkú jedlú šupku. Actinidia arguta prežije mrazy pod -30°C.

Opeľovacie pomery a výber rastlín

Aktinídie sú prirodzene dvojdomé rastliny, čo znamená, že existujú samčie a samičie jedince. Pre dopestovanie úrody je preto nevyhnutné mať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu (cudzoopelivé odrody). Spravidla platí, že na opelenie 4 až 5, v niektorých prípadoch až 8 samičích rastlín, stačí jedna samčia rastlina.

V čase kvitnutia sa dajú rozlíšiť: samičí kvet má v strede chumáčik tvorený čnelkami semenníkov, zatiaľ čo samčie kvety obyčajne vyrastajú po troch spolu. V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody, ako napríklad 'Jenny' či 'Issai', ktoré si v podstate vystačia samé, hoci ich samoopelivosť môže byť neistá.

Rozmnožovanie kiwi odrezkami

Rozmnožovanie kiwi je možné tromi spôsobmi: rozmnožovanie odrezkami, náhodnými koreňovými pukmi a pestovaním stromu zo semien. Avšak pre zachovanie odrodových vlastností a skoršie plodenie je najvhodnejšie rozmnožovanie odrezkami.

Množenie vo vode

Množenie odrezkov vo vode má výhodu relatívne bezinfekčného priebehu procesu zakoreňovania rastliny, ale trvá to pomerne dlho, až 2 mesiace. Na reznej ploche sa vytvorí kalus, podobný karfiolu, z ktorého neskôr, ešte vo vode, vyrastajú korene.

Postup:

1. Príprava odrezkov: V júni až júli je vhodný čas na rozmnožovanie tzv. bylinnými odrezkami z mladých výhonkov, ktoré narástli tento rok a ešte nezačali drevnatieť. Odrežeme odrezok s dvomi pármi listov (dlhý asi 10 cm). Odstránime spodný pár listov a stonku skrátime asi 0,5 cm pod odstránenými listami. Pri druhoch s veľkými listami skrátime horné listy na polovicu.
2. Použitie stimulátora: Odrezok asi 3 cm od spodu namočíme do stimulátora rastu.
3. Zakoreňovanie vo vode: Uloženie musí byť v tmavej nádobe, aby sa na stenách nádoby nevytvárali vodné riasy. Odrezky položíme na stôl mimo dosahu priameho svetla z okna.
4. Sledovanie koreňov: Korene sa vytvoria za 3 - 6 týždňov.
5. Presádzanie: Po zakorenení presadíme odrezky do kvetináčov s priemerom 11 cm alebo kontajnerov.

Napríklad jeden záhradkár úspešne zakorenil odrezky v dažďovej vode bez stimulátorov v obyčajnej vate začiatkom októbra. Listy časom opadali, no po čase korene prerástli vatou. Všetky 3 odrezky boli úspešne zakorenené a presadené do kvetináčov.

Množenie polovyzretými odrezkami

Táto metóda sa používa, keď rastlina začne vyháňať dlhšie šľahúne. Metóda je šetrnejšia k rastlinám, pretože sa spotrebuje menej výhonkov. Z jedného výhonku, ktorý môže byť dvojnásobne dlhší, je možné získať až 10 odrezkov. Rezy nastriháme, konce namočíme v rastovom stimulátore a postupujeme podobne ako pri predchádzajúcom rezaní dužinatých odrezkov.

Množenie drevnatými vyzretými odrezkami

Táto metóda je podobná ako pri rezkovaní ríbezlí či egrešov pred zimou. Koncom jesene až do polovice zimy narežeme odrezky dlhé asi 30 - 40 cm, odstránime listy, ak ešte sú. Pod spodným púčikom zrežeme po ponorení do rastového stimulátora horizontálnym rezom, nad vrchným púčikom zrežeme šikmo a uložíme do zeminy zbavenej burín do hĺbky asi 8 cm v spone asi 5 cm.

Výsadba týchto odrezkov alebo ich premiestnenie prichádza do úvahy až budúcu jeseň. Výsledku sa dočkáte až koncom mája budúceho roka, ale máte istotu, že sa zakorení a to veľmi kvalitne.

Stanovište a pôda

Ako teplomilné rastliny vyžadujú aktinídie slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí v ľahkej piesočnatej pôde obohatenej o kompost s nízkym obsahom vápnika. Ťažšiu pôdu je vhodné pred vysádzaním odľahčiť rašelinovým substrátom v pomere 1:1.

Sú veľmi citlivé na preschnutie pôdy, preto je dôležitá pravidelná závlaha, najmä v letných mesiacoch. Mladé rastliny s nedostatočne hlbokým koreňovým systémom sú obzvlášť citlivé.

Pre aktinídie je ideálna poloha do výšky 600 m nad morom. Drobnoplodé kiwi rastie rovnako dobre mimo ochrannú zónu domu, teda na voľnom priestranstve. Dôležitým faktom je oslnenie rastlín - v tieni málo kvitnú a tiahnu za slnkom.

Okolie rastlín treba udržiavať bez burín plytkou okopávkou. V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha, predovšetkým v suchých rokoch a v kritických obdobiach - počas kvitnutia, rastu a dozrievania plodov.

Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou (pH 5,5 až 6), nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny.

Pozor na mačky - rady hrabú korene, ktoré obsahujú pre nich veľmi príťažlivú látku. Preto sa odporúča povrch pôdy u sadenice chrániť mechanicky, napr. starou taškou zo strechy, alebo viničovým drôteným pletivom, položeným na zem a namontovaným. Toto sa počas jedného roka môže odstrániť.

Výsadba a starostlivosť

Nové výpestky sa zvyčajne predávajú zakorenené v črepníkoch, čo umožňuje ich výsadbu takmer kedykoľvek počas roka s výnimkou zimy. Ideálnym obdobím na výsadbu je však jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie a zosilnenie do konca vegetačného obdobia.

Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu, pretože aktinídie vyžadujú oporu v podobe pevných kolov, drôteniek alebo pergoly.

Vhodné je použitie nástielky a mladé rastliny by sa mali aspoň prvé 3 roky na zimu prikrývať čečinou alebo netkanou textíliou. Ak je rastlina vysadená na južnom, nechránenom stanovišti, je potrebné dať na zimu rastlinu prihrnúť napr. lístím alebo čečinou.

Zálievka a hnojenie

Kivi miluje hlbokú zálievku - v lete 1-2x týždenne 20-40 litrov na rastlinu podľa počasia a pôdy. Pri bobuľkovej násade zálievku nezanedbajte - suchom kivi zhadzuje plody.

Päťročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Hnojenie sa vykonáva na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom s vyváženým N-P-K (vyhnite sa chlóru a prebytku dusíka).

Rozklad hnojiva pre etablované rastliny kiwi (za rok):

Mulčovanie: dopĺňajte 1-2x ročne, držte mulč mimo priameho dotyku so stonkou.

Rez a tvarovanie

Správny povýsadbový rez je kľúčový pre naštartovanie rastu. Zredukovaním nadzemnej časti podporíte bujný rast v prvých rokoch. Rez sa vykonáva na jar, pričom z mladých výhonkov vyberiete jeden alebo viac najpevnejších na tvorbu kmienka.

Aktinídie majú podobný spôsob rastu a rodivosti ako vinič - plodia na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Pestovateľské tvary sú tiež podobné viničovým, pričom sa preferujú vyššie systémy kvôli silnému rastu aktinídií.

• Zimný rez (január-február): Počas dormancie skráťte plodonosné prúty na 6-8 púčikov, udržujte prehľadnú kostru (hlavný kmienik + ramená).
• Letné skracovanie: Po odkvitnutí/po nasadení plodov skracujte výhonky za 6.-8. listom za posledným plodom - podporíte dozrievanie a svetlo.
• Obnova dreva: Staré vyrodené prúty vyrežte a nechajte mladé náhradníky.

Kivi sa neodporúča rezať v predjarí a na jar pred rašením, kedy veľa roní miazgu. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť.

Zber, dozrievanie a skladovanie

Plody dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra. Na kríku vydržia aj niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť aj vitamín C. Je dobré ich skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu.

• Drobnoplodé kivi (actinidia kolomikta a arguta) zaručene dozreje na kríku a možno ho postupne zbierať až do mrazov v rozsahu asi jedného mesiaca. Úroda je rozložená do dosť dlhého obdobia, aby sme bez zhonu vychutnali plody priamo z kríka.
• Veľkoplodé kivi (odroda chinenis) nedozrieva úplne a musí byť zozbierané väčšinou uložené v teplom prostredí bytu. Len výnimočne, a to pri extrémne teplom lete, veľkoplodé kivi dozreje na kríku.

Výživová hodnota a zdravotné benefity kiwi

100 g čerstvého kiwi so zelenou dužinou obsahuje:

• 61 kilokalórií
• 83.1% vody
• 3% vlákniny
• 14.7% sacharidov
• 9% cukrov
• Zanedbateľný obsah bielkovín a tukov

Ovocie je obzvlášť bohaté na vitamín C, jeho hodnoty sa pohybujú medzi 90-100 mg na 100 gramov čerstvého ovocia. Tiež významné sú hodnoty vitamínu K: 40.3 µg / 100 g, vitamínov A, E, karotenoidov ako beta-karotén, cholín, luteín a zeaxantín.

Kiwi ponúka množstvo zdravotných výhod pre dospelých aj deti vďaka svojmu bohatému obsahu živín.

• Kiwi je výnimočne bohaté na vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém, pomáha telu absorbovať železo a podporuje zdravú pokožku.
• Vysoký obsah antioxidantov pomáha chrániť bunky pred oxidačným poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.
• Kiwi je dobrým zdrojom vlákniny, ktorá pomáha tráveniu. Väčšina vlákniny v kiwi sa nachádza v šupke, takže pre maximálne využitie týchto výhod by ste mali ovocie konzumovať aj so šupkou.
• Obsah draslíka v kiwi môže pomôcť regulovať krvný tlak a znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení.
• Kiwi obsahuje enzýmy ako aktinidín, ktoré môžu pomôcť tráviť bielkoviny a môžu zmierniť príznaky tráviacich ťažkostí.
• Kiwi obsahuje rôzne fytonutrienty, vrátane luteínu a zeaxantínu, ktoré sú prospešné pre zdravie očí.
• Kiwi obsahuje serotonín, ktorý môže zlepšiť kvalitu spánku.

tags: #odrezky #kiwi #rozmnozovanie #vo #vode

Populárne príspevky:

• pestovanie figovníka 'Dalmatie'
• Viac o Abies procera 'Glauca'
• Inšpirácia pre svadbu
• Ako sa starať o rododendrony pre bohaté kvety
• ako prevoňať domov s Brait