Záhradné orchidey: Tajomstvá pestovania a starostlivosti
Orchidey patria medzi najpôsobivejšie a najexkluzívnejšie rastliny, ktoré si v záhrade zaslúžia svoje čestné miesto. Obľúbenosť orchideí čoraz viac vzrastá. Príčinou toho je dlhý čas kvitnutia a jednoduchá opatera mnohých atraktívnych druhov. Čeľaď vstavačovité, do ktorej sa orchidey zaraďujú, je taká bohatá, že má pevné miesto aj v ponuke bohato pestovaných rastlín. Zahŕňa vyše 30 000 druhov a spolu s čeľaďou astrovitých je najväčšou čeľaďou vyšších rastlín. Orchidey boli pomenované odvodením z latinského výrazu Orchis, čo v preklade do slovenčiny znamená vstavač, čiže mužský pohlavný orgán, ktorý hľuzy tejto rastliny nápadne pripomínajú. Predtým sa tiež verilo v afrodiziakálne účinky kvetov orchideí.
Nespornou prednosťou orchidey, oproti ostatným kvitnúcim rastlinám, je dĺžka kvitnutia - kvety orchideí vydržia na rastline mesiac, u niektorých druhov 2 - 3 mesiace a po reze okolo jedného mesiaca. Preto sa z nich budete na svojej okrasnej záhrade môcť tešiť po dlhú dobu. Orchidey, hoci tak krásne rastliny, sú vlastne parazity. Zvlášť mladé rastlinky potrebujú k úspešnému rastu špongiu, z ktorej potom čerpajú živiny.
Orchidey všeobecne preferujú polotienisté a vlhkejšie prostredie. Vlahy však nemôže byť priveľa, mohlo by to viesť k zahnívaniu rastlín. Väčšina orchideí obľubuje polotienisté stanovištia, na akých rastú vo svojom prirodzenom prostredí. Kým v lete hrozí nebezpečenstvo, že orchidey sú na oknách nadmerne ožiarené, v zime majú skôr málo svetla. Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stavajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť. Začiatkom jari a v lete je potrebné okná trochu zatieniť a v zime zatienenie odstrániť.
Svetlomilné orchidey ako napríklad Cattleya, Dendrobium alebo Vanda musia byť priamo na okne, kým rastlinám ako Phalaenopsis, Miltonia a Bulbophyllum lepšie vyhovuje miesto v druhom rade, v tieni iných rastlín. Niektorým orchideám veľmi osoží v teplom ročnom období pobyt vonku.
Substrát pre orchidey musí spĺňať viaceré požiadavky. Musí rastlinu upevňovať, poskytovať koreňom vlhké prostredie a vzduch, čo je veľmi dôležité, lebo velamen sa skladá z odumretých buniek, ktoré ľahko hnijú. Po mnohých pokusoch sa ukázali ako najlepšie dve hlavné súčiastky substrátu. Je to rašelina a kôra stromov. Rašelina dobre udržuje vlahu a neobsahuje takmer žiadne výživné látky. Kôra má stabilnú štruktúru, veľký povrch a obsahuje málo živín. Rašelina sa môže nahrádzať aj vláknitým materiálom, ako sú napríklad kokosové vlákna. Pre orchidey je dôležité stabilné zloženie substrátu, neznášajú časté zmeny.
Orchidey poznajú umenie hladovať, v prírode dokážu vyžiť z veľmi mála živín. Rastú relatívne pomaly, výživné soli a vodu si ukladajú do pahľúz a listov, ktorými zároveň prijímajú aj živiny. Medzi orchideami je len málo výnimiek, ktoré znášajú premokrenie koreňového systému. Väčšine orchideí vyhovuje, keď prostredie v dosahu ich koreňového systému kolíše od vlhkého po mierne suché, čo patrí k ich prirodzeným životným podmienkam. Je obdivuhodné, ako dobre orchidey dokážu hospodáriť s vodou. Väčšinou úplne stačí poliať rastliny jedenkrát týždenne. Dôležité je nenechať ich stáť vo vode, pretože by to viedlo k premokreniu - prebytočnú vodu treba z misky vyliať. Na druhej strane substrát nesmie nikdy úplne vyschnúť, lebo by sa poškodila flóra mikroorganizmov, ktorá je pre orchidey veľmi dôležitá.
Ak je to možné, polievať by sa malo dažďovou vodou, pretože korene orchideí sú v prírode prispôsobené na vodu bez obsahu vápnika. Počas rastu potrebujú orchidey (ako aj mikroorganizmy v substráte) výživné látky - hnojivá. Optimálne je používať špeciálne hnojivo pre orchidey. Veľmi dôležité je zásobovať rastliny živinami čo najrovnomernejšie, pretože aj vtedy, keď rastliny nie sú v štádiu aktívneho rastu, musia sa vyživovať mikroorganizmy v substráte, ktoré sú pre ne dôležité. Keď rastlina rastie pomalšie (zimné obdobie), potrebuje menej výživy a z listov sa vyparuje menej vody.
Najlepším znakom, že rastlinu treba presadiť, je to, keď sa na povrchu nových výhonkov koreňov objavia koreňové vrcholky. Ak nové korene narastú dlhšie ako 1 centimeter, ľahko sa lámu a ďalej potom nerastú. Pred presádzaním treba rastlinu nechať pár dní vyschnúť. Keď sú rastliny zasadené v plastových kvetináčoch, pomalým stláčaním treba uvoľniť korene od stien nádoby, prípadne rozstrihnúť kvetináč. Potom sa koreňový obal opatrne vyberie a odstráni čo najviac starého substrátu. Následne sa musia nožnicami odstrániť všetky odumreté a hnijúce korene. Zdravé korene sú pevné, odumreté alebo porušené korene sú mäkké a hnedé, vonkajšie vrstvy sa ľahko oddeľujú od stredného valca.
Plastová hmota kvetináčov stráca po určitom čase pružnosť a stáva sa nepoddajnou. Plastové nádoby sa odporúča uprednostniť pred terakotovými, lebo neprepúšťajú vlahu. Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč. Treba počítať s tým, že nové výhonky sa môžu tvoriť i vedľa hlavného výhonka. U starších rastlín, ktoré majú dlhšie podzemkové články, sa to dá vyprovokovať narezaním podzemku. Vysterilizovaným nožom sa podzemok nareže do jednej tretiny tak, aby časti ostali spojené a ľahšie znovu zakorenili. Krúživým pohybom zasuňte korene do kvetináča a uložte ich k stene nádoby, dajte pozor, aby sa príliš nepolámali. Keď je rastlina už upevnená, opatrne medzi korene natlačte substrát. Podzemok by nemal byť pritom zakrytý. Kvetináč naplňte substrátom len asi 2 centimetre pod okraj, čo zamedzí pretekaniu pri polievaní. Rastlinu podoprite a uviažte o kolík, čím získala stabilitu, kým sa vytvoria nové korene.
Pri presádzaní monopodiálne rastúcich orchideí, napríklad rastlín rodu Phalaenopsis alebo Vanda, treba v niektorých detailoch postupovať inak ako pri sympodiálnych typoch. U orchideí sa strieda obdobie rastu s obdobím kvitnutia. Počas kvitnutia sa rast rastliny spomalí, alebo celkom ustane. Počas obdobia aktívneho rastu kvitne len málo druhov orchideí. Niektoré druhy majú aj periódu vegetačného pokoja, keď ani nerastú, ani nekvitnú.
Počas obdobia kvitnutia sa rastliny v žiadnom prípade nemajú presádzať, lebo všetku svoju energiu vkladajú do kvitnutia. Keby ste ich vtedy presadili, nemôžu reagovať na zmeny a ich koreňová sústava sa neprispôsobí novému substrátu. To isté platí aj pre obdobie pokoja. Najlepší čas na presádzanie je obdobie, keď sa rastlina nachádza na začiatku fázy rastu. Väčšinou je to začiatkom jari, keď sa dni predlžujú a svetlo je intenzívnejšie. Rastlina sa vyberie z kvetináča a odstráni sa substrát z koreňového obalu. Kvetináč má byť o niečo väčší len vtedy, ak sa koreňová sústava veľmi rozrástla. U rodu Phalaenopsis je lepšie zasadiť aj vzdušné korene. Vyššie rastliny priviažte o bambusovú paličku, aby boli stabilné.
Veľkou hrozbou pre orchidey sú slimáky, preto by sme mali urobiť opatrenia na ich ochranu. Pri pučaní a ako mladé rastliny sú atraktívne pre slimákov, treba ich chrániť, inak ich slimáky a spol. vedia za krátky čas úplne zničiť.
Druhy záhradných orchideí
Najčastejšie sa v ponukách záhradníctiev objavuje rod Cypripedium, známy ako črievičník. Jeho zástupca, črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) sa vzácne vyskytuje aj v našej prírode. Rastie na okrajoch lesov, krovinatých lúkach, obvykle na vápencovom podklade. V záhradníctvach sa často vyskytujú krížence rôznych druhov črievičníkov z Ázie či Ameriky. Tieto krížence sú odolnejšie, čo pestovatelia týchto rastlinných aristokratov vítajú. Rovnako majú rady polotieň a humózne pôdy, pričom od polovice leta ich už prestávame zavlažovať a hnojiť.
Ďalším, pomerne frekventovaným druhom záhradných orchideí, je plejonka (Pleione). Pochádza z Ázie, predovšetkým z Číny, Indie, Barmy, Taiwanu a Thajska. Najčastejšie sa pestuje taiwanská orchidea Pleione formosana, nazývaná aj parapetná orchidea. Dorastá asi do 15 až 20 cm výšky a 30 cm šírky. Plejonka kvitne zvyčajne od marca do mája. Ako prvé sa objavujú nápadné kvety, až po nich listy, ktoré sú široké asi 4 cm a dlhé 25 cm. Často sa pestuje v črepníkoch. Táto orchidea je citlivá na premokrenie. Viac vlahy znáša až po odkvete, kedy sa začínajú tvoriť listy a zároveň nové pahľuzy, ktoré nahradia „spotrebovanú“ starú rastlinu. Menšie pahľuzy potrebujú niekoľko rokov, aby dospeli do kvetu schopnej kondície.
Bletilla striata, známa ako japonská vodná orchidea, je ďalším druhom, ktorý sa u nás pestuje. Tento druh orchidey má rád striedavý tieň, vlhkejšie a opäť humózne pôdy. Dokáže krásne vyniknúť na okrajoch väčších výsadieb. Po skončení jej vegetačného cyklu, v druhej polovici leta, už nevyžaduje žiadnu vlahu.
Spomedzi našich domácich druhov orchideí sa občas v záhradách objaví druh kruštík širokolistý (Epipactis helleborine). Síce nemá veľké ani nápadné kvety, ale svojím ušľachtilým zjavom isto poteší nejedného záhradníka.
Niektoré druhy orchideí z prírody nás môžu lákať na vysadenie v záhrade. Všeobecne však nemá zmysel skúšať ich presádzať. Okrem toho, že sú zákonom chránené, sú často previazané so špecifickými druhmi húb a iným organizmami.
Medzi obdivovateľmi orchideí stále cítiť akýsi rozpor medzi uchvátením ich krásou a odvahou pustiť sa do ich pestovania. Práve to, že väčšina nádherných tropických orchideí rastie epifyticky, spôsobilo spolu s neznalosťou ich tepelných nárokov neúspech v pestovaní. Neznášajú totiž terestrické pestovanie, teda v pôde. Druh Phalaenopsis, ktorý tiež rastie epifyticky, je už šľachtením prispôsobený na pestovanie v bytových podmienkach. Tieto orchidey sú nenáročné, bohato a dlho kvitnú, dokonca aj vo váze. Potrebujú len polosvetlé umiestnenie. Cez dovolenku dokážu vydržať bez vody v polotieni aj 2 týždne.
K najviac pestovaným orchideám patrí lišajovec. Sortiment orchideí je však pestrejší a ponúka aj množstvo iných, nádherných druhov. Ide o mohutne pôsobiace a v ideálnych podmienkach bohato kvitnúce orchidey. Pochádzajú z tropických alebo subtropických oblastí Afriky, Ázie alebo Austrálie. Zohnať ich môžete v posledných rokoch aj u nás, väčšinou počas zimy alebo na jeseň. V predaji sú menšie aj väčšie - rozrastenejšie jedince, druhy s menšími aj väčšími kvetmi. Z dlhých kožovitých listov, ktoré vytvárajú silný trs, vyrastá v zime dlhý stvol s množstvom nádherných väčších kvetov. Tie túto rastlinu krášlia počas niekoľkých týždňov. Kvety sú najčastejšie jedno alebo viacfarebné, rôzne veľké, ružové, bordové, fialové, ale aj oranžové, biele, žlté, hnedé alebo zelenkasté. Okvetné lístky môžu byť rovnomerne zafarbené, takisto môžu byť ozdobené rôznymi škvrnami alebo pruhmi. Mnohé dokonca príjemne voňajú.
Cymbídium nemá na rozdiel od iných orchideí vzdušné korene, ale pomerne hustý koreňový bal. Pekne olistené alebo aj kvitnúce trsy cymbidií vyniknú v svetlom, modernom aj tradičnom interiéri, hoci nie je typickou izbovou rastlinou. Ideálne bude ak tejto orchidei poskytnete podstavce alebo nižšie stolíky a predovšetkým dostatok miesta. Cymbidia opakovane kvitne a prosperuje vo vlhkých a svetlých kúpeľniach, najviac v zimných záhradách a vo vstupných halách. Hoci pôsobí tropickým dojmom, prirodzene rastie aj v chladnejších oblastiach sveta, napríklad na úpätí Himalájí. Dokonca v kamenistej pôde, ktorá je chudobnejšia na živiny. Charakteristickým znakom tejto rastliny je pomalý rast. Trvá často až 5 a viac rokov kým vyrastie z malej sadenice silná a kvitnúca rastlina.
Cymbidia odporúčam pestovať na mieste s rozptýleným svetlom a teplotou okolo 20-25° C. Najlepšie v priestore, ktorý je častejšie vetraný. Táto orchidea totiž obľubuje čerstvý (nie príliš chladný) vzduch z vonka. V dobre vetraných priestoroch netrpí až tak chorobami ani škodcami. Počas letných mesiacov môžete rastlinu pestovať na polotienistom mieste v záhrade alebo na terase (s malým množstvom ranného slnka), nikdy nie na priamom slnku. V zime, od začiatku roka, aj na jar, je potrebné túto orchideu viac zavlažovať, pričom stačí tak, že črepník ponoríte na polhodinu do vedra s odstátou, nie veľmi studenou dažďovou vodou. Do vody môžete raz za tri týždne pridať aj hnojivo, ktoré je určené na prihnojovanie orchideí. Od konca leta a počas jesene má rastlina nároky na vlahu nižšie. Opatrnosť sa vypláca pri prevádzaní. Presádzať stačí raz za 3 roky a vždy až po odkvitnutí.
Lycaste. V Homérovej Odysei nájdeme zmienku o Lykaste, jednej z mnohých dcér trójskeho kráľa Priama. V jej mene nazýval znalec orchideí John Lindley nový rod orchideí zo Strednej Ameriky a Západnej Indie. Efektné zelenožlté a ružovobiele orchideje rastú na stromoch alebo na skalách vo výške od 500 do 2500 m nad morom. Od samého počiatku lykasty pestované v skleníkoch dobre rástli v starostlivosti európskych záhradníkov. Prvá orchidea tohto rodu lykasta voňavá (L. aromatica) sa dostala do botanickej záhrady v Edinburghu v Škótsku z Mexika roku 1826 a považovala sa za najstaršiu orchideu, ktorá sa uchytila v britských záhradách. Dnes je najobľúbenejša lykasta Skinnerova (L. skinneria) s kvetmi rôznych odtieňov, od čisto bielej až po tmavo purpurovú. Je to národná kvetina Guatemaly, nazývaná tiež "biela mníška". Lykasty kvitnú spravidla v lete a ich kvety vydržia na rastline viac ako mesiac. Niektoré druhy lykast majú príjemnú vôňu a hodí sa k rezbe.
Masdevallia. Tento rod má skoro 350 druhov, ktoré rastú v rozdielnych výškach v Andách. Masdevalie nemajú pahlízy (pseudobulby), pretože rastú v podmienkach, kde je dostatočná vlhkosť vzduchu. Dekoratívnosť kvetov úplne závisí na rozšírených kališných lístkoch, ktorých špičky u vätšiny druhov vybiehajú v dlhé tenké "chvostíky". Obyvatelia vysokohorských oblastí Peru a Kolumbia hovoria týmto orchideám vlajkové, a to pre neobvyklú formu a jasné farby. Podobne ako lykasty sa musí pestovať v studenom prostredí s vysokou vlhkosťou vzduchu, pritienené pred priamymi lúčmi slnka.
Oncidium. Tieto orchidey sú veľmi rozšírené v tropickej Amerike. Do rodu patrí viac ako 600 druhov, pochádzajúcich z horských oblastí, z výšok niekedy až 4000 m nad morom. Väčšina oncidií sú epifyty, ale niektoré druhy rastú priamo na zemi. Oncidium žiarivé (O. splendidum) pochádza z horských krajov Mexika, Guatemaly, Hondurasu a Nikaraguy, kde rastie na kameňoch a skalách medzi agáve, kaktusy a pichľavými broméliami. Aby sa ochránili pred horúcim slnkom, majú tieto orchidey tvrdé mäsité listy a sploštené pseudobulby, v ktorých majú zásobu vlahy pre dobu sucha. Oncidium kvitne v decembri až februári. Priamo z pahlízy vyrastá kolmý stvol s 15-20 žltými kvietkami o priemere až 7 cm. Obyvatelia nazývajú túto orchidea "slnko a mesiac", pretože lúčovito rozložené škvrnité korunné plátky a kalich sa podobajú slnečným lúčom a žltý, polkruhový pysk štvrti mesiaca.
Črievičník (Paphiopedilum). Paphia bolo v starom Grécku veľmi rozšírené priezvisko bohyne Afrodity, najmä spojené s jej zasväteným chrámom na ostrove Cypre v meste Páfos. Približne 70 druhov týchto orchideí rastie v juhovýchodnej Ázii, na ostrovoch Malajského súostrovia a na Novej Guinei. Niektoré rastú vysoko v horách, kde je chladno a nadbytok zrážok. Teplomilnejšie druhy okupovali predhoria a oceánske ostrovy. Prvým črievičníkom, ktorý bol dovezený do Európy, bol črievičník prekrásny (Paphiopedilum venustum), ktorý bol objavený v roku 1816 v severovýchodnej Indii dánskym botanikom Nathaniel Wallichom a popísaný podľa jedinca, ktorý roku 1819 rozkvitol v botanickej záhrade v Kalkate. Bola to rozkošná malá rastlinka so šedozelenými škvrnitými listami, vytvárajúcimi úhľadné ružičky, z ktorých v zime vyrazil nevysoký priamy stvol s kvietkami s priemerom 5 cm.
Črievičník jedinečný (P. insigne) rastie na východných svahoch hôr, tam, kde vystupujú na povrch dolomitické východy, v miestach dobre osvetlených, ale nie na priamom slnku. Často sa nachádza na vlhkých častiach brehov riek alebo v blízkosti vodopádov vo výške až 2000 m nad morom. Črievičník purpurový (P. purpuratum) rastie v okolí Hongkongu v čínskej provincii Kuang-tung a na ostrove Hainan v Juhočínskom mori. Črievičník Lawrencův (P. lawrenceanum) bol objavený až roku 1878 na brehu rieky Lavas neďaleko mesta Meringita na ostrove Borneo, kde rástol medzi koreňmi zakrpatenej palmy. V týchto miestach sa druh vyskytuje hlavne v tienistých lesoch medzi mechovým i vankúšmi na opadanom lístí, prekrytom tenkou vrstvou pôdy alebo žltej hliny, vzácnejšie na vápencových skalách. Vzpriamený stvol, vysoký cez 30 cm, nesie jediný veľký kvet s veľkým kalichom, pokrytým riedkymi, rovnobežnými zelenými a purpurovými pruhmi. Bočné lístky kvetu majú čierne škvrny, veľký pysk je takmer valcovitý, hnedofialový sa žltou základňou. Rozkvitá v marci a apríli.
Črievičník Sukhakuliův (P. sukhakulii) bol prvýkrát nájdený nie v tropickom pralese, ale v obchode s kvetinami. Vedľa črievičníkov mozoľnatých (P. callosum), zaslaných z Thajska, tu boli vystavené na predaj ďalšie rastliny. Tieto jedince potom nemeckí botanici G. Schausser a K. Hennas v roku 1964 popísali ako nový druh a nazvali ich na počesť vedúceho thajskej firmy, ktorý sa zaslúžil o zber týchto rastlín v prírode.
Skoro detektívna histórii má objavenie výskytu črievičníka Spicerova (P. spicerianum). V roku 1878 v skleníku lady Spicerovej rozkvitla neobvyklá orchidea. Zistilo sa, že táto rastlina bola zaslaná z Asami spolu so zásielkou črievičníka P. insigne. Mnohé anglickej firmy obchodujúce s orchideami vypravili do severovýchodnej Indie expedície, ale až do roku 1884 sa podivuhodnú kvetinu nepodarilo nájsť. Podnikateľ Henry Sander sa rozhodol, že sa pokúsi zistiť, odkiaľ bol tento zázrak privezený. Zašiel k lady Spicerovej na čaj a len tak medzi rečou začal rozprávať o vynikajúcej orchidei. V rozhovore sa lady zmienila o svojom synovi, ktorý mal čajovú plantáž v Asami. Pátraním bol poverený skúsený zberateľ orchideí Ignác Forsterman. V prezlečení za obchodníka s čajom prišiel na Spicerovej plantáž a nejaký čas sa bezvýsledne potuloval po okolí, pátrajúc po hľadanej rastline. Nakoniec sa rozhodol pohovoriť si so správcom plantáží. Nasledujúceho dňa sa Forsterman preplavil cez rieku a dva dni preskúmaval jej breh. Bolo to miesto veľmi neprívetivé: kamenisté svahy sa striedali s prevísajúcimi roklinami a suťovými kuželmi. Napriek tomu Forsterman usilovne pokračoval v hľadaní, kým neobjavil hlbokú roklinu so strmými stenami. Pozrel sa hore a nakoniec uvidel kvitnúce rastliny. Vyzbrojil sa dlhým bambusovým rebríkom a najatí miestni obyvatelia vyšplhali ku všetkým štrbinám a zobrali okolo 40 000 rastlín. Expedícia spôsobila nenapraviteľné škody na výskyte tohto druhu v Bhutáne; od tých čias nikto iný črievičník Spicerov nenašiel. Dnes zostalo len niekoľko málo nálezísk na brehoch dvoch indických riek, Barak a Sonaj, ktoré pretekajú strednom Asamu a kde je ešte možné uvidieť túto drahocennú orchideu v prírode.
Peristeria. Sochu vytvorenú rukami umelca pripomína kvet peristerie vysokej (P. elata). Poloha a utváranie stĺpika, zobákovitej peľnice a bočných plátkov spolu s výrastkami pysku vytvárajú sošku holuba, vzlietajúce z vnútra alabastrovo bieleho kvetu. Táto "holubia orchidea" bola známa už indiánom; španielski kolonizátori ju nazvali El Spirito Santo, orchidea Svätého ducha. V prírode rastie peristeria vysoká v tieni obrovských stromov tropického dažďového pralesa, na kraji čistiny, na kamenných kopách, objavujúcich sa na povrchu pod klenbou lesa, všade tam, kde sa hromadí opadané lístie a iné rastlinné zvyšky. Tiež nadmerný zber v záujme prekvitajúceho obchodu sa postaral o rýchle vymiznutie druhu na ďalších početných miestach výskytu. Avšak obyvatelia Panamy považujú peristeriu vysokú za symbol svojej republiky a pestujú ju v domoch i zahradách, v kontajneroch na uliciach miest i dedín, inak by táto nádherná orchidea už vymizla z povrchu našej planéty.
Phalaenopsis. V roku 1752 švédsky pastor Peter Osbek našiel rovnakú rastlinu na malom ostrovčeku blízko ostrova Ternate a poslal vysušený exemplár Carle Linnému, ktorý ho opísal vo svojej zásadnej práci Rastlinné druhy pod názvom Epidendrum amabilis. V roku 1825 Karl Brume, riaditeľ leydenskej botanickej záhrady v Holandsku objavil ešte jednu rastlinu na maličkom ostrove v Malajskom súostroví. Keď za súmraku pozeral poľným ďalekohľadom búrke, pova žoval kvety orchideí za biele nočné mory. Na pamiatku tohto svojho omylu nazval tento rod Phalaenopsis, čo v preklade z latinčiny znamená podobný morám. Falenopsis prekrásny môže konkurovať súčasným najkrajším krížencom, takže sa stále nazýva kráľovskou orchideou. Táto rastlina so širokými mäsitými listami a jeden a pol metrovým visutým kvetným stvolom sa často vetví a súčasne sa rozvíja dvadsať až tridsať kvetov o priemere 8-10 cm.
Schomburgkia. Názov tejto orchidey z tropických oblastí Ameriky je odvodení od mena slávneho cestovateľa a prírodovedca. Schomburgkia tibicinis má veľký kvetný stvol, cez 50 cm vysoký, hranatý a nahor sa zužujúci, s dvoma alebo tromi oválnymi kožovitými listami hore. Miestni obyvatelia zhotovujú z vy honov tejto orchidey hudobný nástroj podobný našim dudám, a preto sa v niektorých jazykoch táto schoburgkia menuje pištcová alebo dudová. Tlstý a dlhý kvetný stvol nesie na konci asi 30 veľkých kvetov s priemerom 8 cm.. Zvlnené plátky a lístky kalichu sú zvonku svetlé a vnútri tmavo purpurové s červeno-hnedými konci, purpurovými pásy a bielymi okrajmi. Druh je zaujímavý tým, že v hľuzách hniezdia mravce.
Stanhopea. sa európska veda zoznámila. a bola popísaná v prírodopise Mexika, ktorý zostavil osobný lekár španielskeho kráľa Filipa II. Francisco Hernandes, ktorý sa zaoberal štúdiom flóry i fauny Mexika v rokoch 1571-1577. Unikátne kvety sa vždy otvárajú tak, aby smerovali nadol. Vynikajú veľkými rozmermi, až 20 cm v priemere, voskovo mäsitými plátkami, krátkou dobou kvitnutia (1-3 dni) a prenikavou vôňou, ktorá pripomína vanilku a tekvicu. Zrastený pysk a kolmá orientácia v priestore nie sú u orchideí bežné. Tieto rastliny majú ešte ďalšie pozoruhodné mechanizmy, zabraňujúce opeleniu cudzím peľom. Vôňa stanhopejí láka opeľovače. z kopca, ale od pádu na zem ho chránia rohovité výrastky. a nalepí na seba brylky peľu. brylky, takže dôjde k opeleniu.
Vanda. Ženské meno Vanda nemá žiadny vzťah k tomuto rodu orchideí z juhovýchodnej Ázie. Názov sa do botaniky dostal z Indie. V sanskrte sa slovom vanda označuje jeden druh orchideí, menovite vanda šachovaná (V. Najkrajšou kvetinou rodu je vanda modrá (Vanda coerulea), ktorú objavili v roku 1837 v ásamských horách na starých duboch vo výške okolo 1000 m nad morom. Veľké modré kvety tejto orchidey spôsobili, že bol tento druh v prírode takmer úplne vyhubený. Dnes sa len zriedka objavuje v severovýchodnej Indii, v Číne, Barme a v Thajsku. Rastlina je natoľko vzácna, že bolo nutné úplne zakázať jej vývoz z krajín pôvodu.
Početné orchidey vyzerajú tak neobyčajne, že aj veľmi vážnym učencom pripomínali rozprávkové draky a iné fantastické bytosti. Prvý na zozname monštier sveta orchideí je drakula (Dracula), neveľký rod zahŕňajúce asi 100 druhov, ktorý sa vyskytuje na lesnatých svahoch západnej časti Ekvádoru a v západných a stredných Kordillerách Kolumbie vo výške 1500-2500 m nad morom. Doteraz veda nepozná všetky druhy tohto rodu. Za posledných 20 rokov bola objavená napríklad drakula upír (Dracula vampira) alebo drakula nosferatská (D. nosferatu), nazvaná podľa preslávenej knihy Brama Stokera, inšpirovanej valašským vojvodom Vladerm (D. V prírode tieto orchidey rastú na dolných častiach kmeňov mohutných stromov, najviac 3 m nad zemou. Nemôžu však rásť na zemi a rýchlo hynú, ak ich hostitelia - stromy padnú alebo sa postínajú. V skleníku Drakuly úplne neznášajú priame slnečné svetlo a vysychanie koreňov, väčšiu koncentráciu solí vo vode na zálievku a v lete vysoké teploty. Pri pravidelnej starostlivosti Drakuly kvitnú po celý rok. Tieto podivuhodné orchidey neopeľuje hmyz, ale netopiere a čo je ešte zvláštnejšie - drobné myši a piskory.
Prvého Drakulu objavili v marci 1870 a nálezcom bol preslávený zberateľ orchideí Benedikt Roezl. Našiel ju v západných Kordillerách a bola popísaná pod menom Masdevallia chimaera. Rastlina tak uchvátila botaniky, že porovnávali neobyčajný kvet s mytologickou obludou Chimérou, ktorá mala hlavu leva, trup capa a chvost hadia. Jeden zo zberateľov napísal: "Nikto, kto prvýkrát uvidel kvet masdevalie chiméry, sa neubránil úžasu, nadšenia a údivu nad vnútornou krásou, grotesknosťou a mimoriadnosťou tejto orchidey. Jej veľmi dlhé kalichové listý majú hadie chvostíky bájnej Chiméry a sú pokryté hustými vláskami, akoby fúzom, okolo zovreté,, oheň pľuvajúce papule." Blízkym príbuzným masdevalie a Drakula je Porroglossum echidna, nazvané podľa mytologickej obludy, polo-ženy-polohada Echidny, ktorá porodila mnoho ďalších oblúd listami, pomaľovanými striebristými vzormi a ozdobenými bradavičkami. Každý stvol nesie jeden zlatožltý kvet s dlhými chvostíkovými výrastkami, takmer spojenými medzi sebou drobnými plátkami, a s pohyblivým pyskom, ktorý sa dokáže uzatvárať pri podráždení alebo vplyvom priameho svetla.
Kvety mnohých tropických orchideí pripomínajú pavúky. Podľa antickej báje prostá dievča z Lydie menom Arachné tkala tak majstrovsky, že sa s ňou nikto nemohol porovnávať. Arachné nadobudla dojem, že sa jej v tkáčskom umení nevyrovnajú ani bohovia, a vyzvala na súťaži samotnú bohyňu Aténu. Koberec, ktorý utkala bohyňa, bol veľkolepý, ale Arachné sa súperky vôbec nezľakla a na svojom koberci zobrazila milostné dobrodružstvá samotného Dia a iných bohov, čo boli historky trochu škandalózne. dievča udrela a jej prácu roztrhala. Arachné sa z ľútosti obesila, ale Aténa ju oživila a zmenila ju v pavúka.
Bulbophyllum medusae skutočne pripomína rozstrapatenú hlavu, tvorenú dlhými, až 12 cm dosahujúcimi kališnými lístkami a okvetnými plátkami hneď niekoľkých kvetov naraz, ktoré vytvárajú okolík. Tento druh rastie v juhovýchodnej Ázii, od Thajska až po Borneo a Filipíny, a vyžaduje teplé prostredie, rovnomernú vysokú vlhkosť po celý rok. Kvitne v ktorejkoľvek ročnej dobe, najčastejšie od septembra do marca.
Na počesť ďalšieho z mnohých bájnych drakov je nazvané Dendrobium draconis, dnes však nemožno povedať, čie meno nosí. Kvietok s plátkami a lístkami farby slonovej kosti má otvorený dlhý pysk s oranžovo červenými vzormi, takže skutočne pripomína obludnú hlavu s otvorenou ohnivou tlamou. Tento druh je veľmi rozšírený v Barme, Thajsku, Laose, Vietname a v Kambodži. Toto dendrobium dračie sa radí do sekcie tzv. čierno pruhovaných dendrobií, ktoré majú listy a mladé výhonky pokryté krátkymi čiernymi prúžkami.
Podivuhodné kvety orchideí sa nezriedka dávali do vzťahov so výmyslami a fantáziami. Hoci je to divné, mnohí ľudia dodnes veria, že v džungliach tropických dažďových pralesov rastú dravé orchidey, ktorých kvety pohlcujú keď už nie ľudí, tak aspoň drobné živočíchy a hmyz. Avšak kvety orchideí, ako všetky kvety krytosemenných rastlín, sú orgány rozmnožovacie, nie tráviace. Ich úlohou je lákať a udržať si opeľovače, ale nijako im neubližujú.
Orchidejovité sú zrejme najmladšia čeľaď v rastlinnom svete, objavili sa na našej planéte až asi pred 40-25 miliónmi rokov, kedy sa súčasné formy rastlín už dávno prispôsobili okolitému svetu. Orchidey si museli ľsťou alebo obratnosťou samé vydobyť možnosť opelenie medzi ostatnými rastlinami. Aké sú to prispôsobenia, ktoré pomáh...
Prihliadajte aj na celkovú stabilitu. Rastliny sú často predávané v príliš malých črepníkoch, ktoré sa ľahko prevrhnú a môže dôjsť k poškodeniu kvetov. Ideálne je vyberať rastliny vysadené v priemerne veľkých črepníkoch a zabalené vo fóliových kornútoch. Kupovaná cymbídia by mala byť bez stôp po chorobách a škodcoch, skontrolujte tiež to, či nemá odhnitú bázu alebo nie je veľmi preliata. Nakupovať túto rastlinu odporúčam v zime len počas slnečných dní, najlepšie na poludnie.
Zygopetalum patrí medzi orchidey, ktoré si okamžite získajú pozornosť. Na rozdiel od bežne pestovaných orchideí nepôsobí jemne a nenápadne, ale výrazne, exoticky a trochu divoko. Jej kvety kombinujú zelené, hnedé, fialové a modrofialové odtiene a často sú doplnené silnou, sladkou vôňou, ktorá sa šíri celým priestorom.
Miltoniopsis a Miltonia patria medzi najkrajšie a najzaujímavejšie orchidey, ktoré si získali obľubu vďaka svojim veľkým, voňavým kvetom pripomínajúcim macešky. Táto elegantná rastlina pochádza z tropických oblastí Južnej Ameriky a v porovnaní s inými orchideami má špecifické požiadavky na pestovanie.
Jewel Orchid, alebo tiež drahokamová orchidea, je výnimočná rastlina, ktorá je známa nie pre svoje kvety, ale predovšetkým pre svoje nádherné listy. Najčastejšie sa týmto menom označuje druh Ludisia discolor, no medzi Jewel Orchids patria aj ďalšie orchidey, ako napríklad Macodes petola alebo Anoectochilus.
Macodes petola je vzácna a očarujúca orchidea, ktorá si získava srdcia pestovateľov po celom svete vďaka svojim žiarivým, elektrickým vzorom na listoch. Hoci nie je tak známa ako klasické kvitnúce orchidey, jej jedinečné listy pripomínajúce elektrické prúdy sú skutočným umeleckým dielom prírody.
Ak hľadáte perfektný darček pre ženu, ktorá miluje rastliny alebo len začína svoju cestu ako pestovateľka izbových rastlín, ste na správnom mieste! Izbové rastliny sú skvelou voľbou, pretože nielenže pridávajú krásu do domova, ale tiež prospievajú zdraviu a zlepšujú kvalitu vzduchu. V tomto článku vám ponúkame 10 fantastických rastlinných tipov, ktoré môžu byť originálnym a hodnotným darčekom pre každú ženu.
Orchidea je jednou z najobľúbenejších kvetín a nájdete ju takmer v každej domácnosti. Ak vám robí jej pestovanie starosti, pretože kvietok u vás neprosperuje, skúste niektorí z nasledujúcich trikov, vďaka ktorým si zaručíte krásnu rozkvitnutú orchideu počas celého roka.
Možno vás to prekvapí, ale cesnak nie je len pomocníkom pri varení. Obsahuje fosfor a draslík, čo sú dve kľúčové látky pre rast a kvitnutie rastlín. Stačí len olúpať niekoľko strúčikov, rozdrviť ich a zaliať vodou. Túto zmes nechajte odpočívať aspoň 24 hodín na tmavom mieste a následne ju použite na zalievanie.
Siahnite po banáne, ktorý vám v ceste za krásnou orchideou pomôže - ide o možno nezvyčajné, no mimoriadne účinné riešenie. Banánová šupka je totiž bohatá na draslík a horčík, ktoré podporujú zdravý rast koreňov a sýtu farbu listov.
Ak máte radi dobrú kávu, doprajte ju aj orchideám. Sušená kávová usadenina, ktorú získate z kávy bez cukru a mlieka, je skvelým zdrojom živín, ktoré podporujú rast listov. Použite ju v malom množstve ako prísadu do substrátu alebo ju jemne rozsypte po povrchu pôdy.
Voda, v ktorej ste varili vajcia, je skvelým pomocníkom pri starostlivosti o orchideu - obsahuje vápnik a ďalšie minerály, ktoré podporujú pevnosť listov a celkovú odolnosť rastliny. Po vychladnutí ju jednoducho nalejte do črepníka miesto klasickej zálievky.
Aloe vera je zázrak prírody a má svoje čestné miesto aj v starostlivosti o orchidey. Obsahuje enzýmy, vitamíny a aminokyseliny, ktoré podporujú rast a obranyschopnosť, preto pomôže rastline zaručene prosperovať.
Ako si vybrať správny substrát pre vašu orchideu
tags: #orchidea #zahradna #ako #pazury