Komplexný sprievodca pestovaním ovocia a zeleniny
Rozhodli ste sa tento rok založiť vlastnú zeleninovú záhradu? Ak patríte medzi začiatočníkov v pestovaní zeleniny, určite sa vám zídu nasledujúce rady. Začať od nuly nie je síce ľahké, ale určite sa to oplatí. Není nad zeleninu a ovocie, ktoré sú doma pestované. Nie lenže, sa líši svojou chuťou, ale narozdiel od zeleniny a ovocia z obchodu, majú aj viac vitamínov a potrebných živín pre naše telo. Čerstvá zelenina priamo zo záhrady chutí neporovnateľne lepšie ako tá z obchodu. Navyše presne viete, čo ste použili pri jej pestovaní, ušetríte peniaze a znížite svoju uhlíkovú stopu. Zelenina z vlastnej záhrady je neprekonateľná, čo do chuti, čerstvosti a garantovanej absencie chémie.
Plánovanie a príprava záhrady
K tomu, aby ste sa dočkali vytúženej úrody, je potrebné, aby ste si zo starostlivosti o ňu vybudovali pravidelnú rutinu. Je to záväzok, ktorému sa musíte naplno venovať od jari až po jeseň. Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Väčšina zeleniny potrebuje 6-8 hodín priameho slnka denne. Zvoľte miesto blízko zdroja vody. Vyberte miesto na kompostovisko a zabezpečte prístup k záhonom. Múdro rozvrhnite svoje sily - začnite s menšou plochou, ktorú dokážete dobre spravovať. Viesť si záznamy o tom, čo ste kde ktorý rok sadili, je veľmi užitočné pre budúce striedanie plodín.
Vaša pôda je základom úspešného pestovania. Kvalitná pôda by mala byť hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a výživná. Pôdu prekopte a prevzdušnite na jeseň alebo skoro na jar. Pridajte vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj. Ideálne pH je medzi 6,0 - 7,0. Ak je pôda príliš kyslá, pridajte vápno.
Prvým a najjednoduchším spôsobom je vytvorenie záhonov. Druhým spôsobom je kontajnerová záhrada, čo v podstate znamená pestovanie v kvetináči. Ďalšou metódou sú napríklad vyvýšené záhony. To znamená, že miesta, kde chceme pestovať zeleninu, sú vyvýšené nad zvyškom záhrady prostredníctvom buď dosiek alebo s použitím iných materiálov.
Výber a kombinovanie rastlín
Ak už viete, čo budete na svojej záhrade sadiť, môžete tento krok preskočiť. Ak nemáte radi určité ovocie alebo zeleninu, nemali by ste strácať čas jej pestovaním. Táto rada môže znieť čudne, ale niektorí ľudia vyberajú rastliny, ktoré im odporučili iní z dôvodu ľahkého pestovania, aj keď zeleninu nemajú radi. Nakoniec treba myslieť na to, koľko času ste ochotní venovať záhradke. Niektoré rastliny vyžadujú viac starostlivosti a úrodu produkujú príliš rýchlo, takže ju nestíhate spracovať.
Ak ste v pestovaní noví, začnite s nenáročnými plodinami, ktoré rýchlo prinesú výsledky: reďkovka, listový šalát, rukola. Plodová zelenina: cuketa, kríčkové paradajky, fazuľa. Koreňová zelenina: mrkva, cvikla, cibuľa, cesnak.
Niektoré rastliny sa navzájom podporujú, keď ich pestujeme spoločne. Táto forma ekologického záhradníctva, pri ktorej sa rastliny vysádzajú tak, aby si navzájom prirodzene prospievali a posilňovali sa, sa nazýva zmiešané pestovanie. Napríklad kukurica + fazuľa + tekvica: tradičná indiánska kombinácia troch sestier. Ďalšie vhodné kombinácie zeleniny sú: paradajky - uhorky, paradajky - hrach, šalát - kapusta - mrkva, mrkva - cibuľa - pór, paradajky - šalát.
Existujú však aj rastliny, ktoré potrebujú dostatočný odstup, pretože sa neznášajú dobre. Tieto druhy pestované oddelene zahŕňajú: fazuľa - hrach - cibuľa, uhorky - kapusta - fazuľa - šalát, paradajky - hrášok - kapusta - špenát, kapusta - cibuľa, paradajky - zemiaky.
Starostlivosť o rastliny
Starostlivosť o sadenice nekončí po výseve. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie zamokrenú. Najlepšie je zalievať ráno alebo večer, pričom voda by mala smerovať ku koreňom, nie na listy. Pre presné zavlažovanie je optimálnym riešením kvapková závlaha.
Základné zásady ochrany zahŕňajú: biologickú prevenciu, napríklad vysadením aksamietnic v záhone, ktoré odpudzujú škodcov. Ochrana pred slimákmi: použite plot proti slimákom alebo prilákajte ich prirodzených nepriateľov.
Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Väčšina zeleniny potrebuje na zdravý a intenzívny rast len rovnomernú vlhkosť pôdy, dobre prevzdušnenú pôdu a vyvážený prísun živín. Okopávaním, zalievaním a hnojením je starostlivosť zväčša kompletná. Keďže pri pestovaní zeleniny sa z pôdy odčerpáva veľa živín, mali by ste zabezpečiť, aby vaše rastliny dostávali vyvážený prísun živín prostredníctvom hnojív, ktoré sú prispôsobené potrebám vašich plodín.
Rastliny pestované hydroponicky rastú rýchlejšie ako tie pestované v pôde. To je spôsobené tým, že korene rastlín majú priamy prístup k živinám a vode, čo umožňuje efektívnejšie prijímanie živín. Hydroponické systémy sú známe svojou efektívnosťou pri využívaní vody. Voda v systéme cirkuluje a je recyklovaná, čo minimalizuje straty spôsobené odparovaním alebo odtokom. Hydroponické systémy umožňujú pestovanie rastlín aj v interiéri, kde by inak nebolo možné dosiahnuť optimálne podmienky pre rast. Pri hydroponickom pestovaní má pestovateľ úplnú kontrolu nad tým, čo rastlina prijíma.
Hydroponika 101 | Sprievodca pre začiatočníkov: Všetko, čo potrebujete a potrebujete vedieť na pestovanie rastlín vo vode.
Pestovanie ovocia
Narozdiel od zeleniny, ovocie delíme do dvoch kategórii. Sú nimi ovocie rastúce na kríkoch a ovocie, ktoré rastie na stromoch. Obe druhy potrebujú rozdielnu starostlivosť nato, aby sme sa mohli mohli dočkať krásnych chutných plodov.
Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, a tak tiež čoraz viac populárny rakytník. Tak, ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu.
Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste. Ale, ako už bolo spomínané, ako prvé si pripravte pôdu zapracovanú kompostom alebo maštaľným hnojom. Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte boli zdravé a vitálne. Ak majú korene na sebe nejaké poškodenia, odstránime ich. Pri tejto úprave sa ale vyhnite strihaniu a úprave, vlásočnicových korienkov, pretože sú veľmi dôležité. Vďaka nim rastlinka prijíma vodu a živiny. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Sadenie zbytočne neodkladajte a snažte sa ich zasadiť čo najskôr. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami je 1,5 až 2 metre od seba.
Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. A samozrejme sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Ak už miesto vybrané máte pripravte si pôdu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť. Na samotné sadenie stromčeka si samozrejme pripravte náradie. K úžitku vám bude motyka, krompáč alebo lopaty a rýle. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Môžete pôdu taktiež mulčovať. Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj. Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne, než sa jeho korene udomácnia.
Pestovanie v nádobách a skleníkoch
Nemáte záhradu? Nevadí. Na pestovanie na balkóne stačia kvetináče s hĺbkou 15-30 cm. Investícia do skleníka sa vám rýchlo vráti v podobe bohatšej a kvalitnejšej úrody. Aj malý skleník či parník dokáže zázraky - niektoré druhy zeleniny v ňom môžete pestovať takmer celoročne!
Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.
Vydanie sa na cestu pestovania zeleniny od úplného začiatku až po úspešný zber môže byť veľkou výzvou, ale zároveň mimoriadne príjemnou aktivitou. Zelenina z vlastnej záhrady chutí neporovnateľne lepšie ako tá z obchodu. Navyše presne viete, čo ste použili pri jej pestovaní, ušetríte peniaze a znížite svoju uhlíkovú stopu. Každý svojím vlastným tempom. Zohľadnite rýchlosť rastu. Všeobecne sa rozlišuje medzi pomaly rastúcimi hlavnými plodinami, ktoré by sa mali vysádzať ako prvé, a plodinami s výrazne kratším vegetačným obdobím, ktoré by sa mali vysádzať pred alebo po hlavných plodinách. Medzi hlavné plodiny patria napríklad paradajky, zemiaky, mrkva, uhorky a cibuľa. Ako predplodiny sú vhodné najmä špenát, hlávkový šalát a reďkovka; ako následné plodiny sú vhodné karfiol, kaleráb a kapusta.
Pamätajte si: aj malý záhon alebo skleník dokáže vyprodukovať prekvapivé množstvo zeleniny. Začnite hneď dnes - či už s malým kvetináčom s bylinkami na parapete alebo s plánom na vlastnú zeleninovú záhradu.
tags: #ovocie #a #zeleniny #pestovanie