Pestovanie ozimného hrachu: Komplexný sprievodca od výsevu po zber

Hrach (Pisum sativum) je veľmi významná hospodárska plodina, ktorá patrí medzi strukoviny. Je bohatý na vitamíny C, B, E, A a kyselinu listovú, nasýtené kyseliny, rastlinné bielkoviny a vlákninu. Pestovanie hrachu nie je náročné a prináša nielen chutnú úrodu, ale aj prospech pre pôdu a životné prostredie.

Výber odrody a príprava pôdy

Odrodu hrachu vyberajte podľa toho, na aký účel ho pestujete. Na varenie a konzervovanie je vhodný hrach obyčajný. Ak si radi pochutnáte na nezrelých strukoch, vysejte hrach dreňový, ktorý možno nechať aj dozrieť a konzumovať jeho semená. Najchutnejším druhom na priamu konzumáciu je hrach cukrový, ktorý má guľaté semienka so sladkou chuťou. Veľkej priazne sa dočkali ozimné hrachy, ktoré si pestovateľov získali vyššou stabilitou úrod a vysokou odolnosťou voči mrazu. Medzi odolné odrody patria Meteor a Kalwedon Wonder. Semená týchto odrôd sú menej citlivé na rôzne choroby a škodcov v porovnaní so skorými odrodami.

Hrachu sa dobre darí na slnečnom mieste. Nemá však rád premočenú a neprevzdušnenú, ílovitú pôdu. Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať.

Odporúča sa siať hrach na záhon, kde sa už niekoľko sezón pestoval cesnak, mrkva, repa a cibuľa. Najprv odstráňte všetky buriny. Ak je pôda veľmi kyslá, je potrebné ju znížiť pridaním popola. Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost.

Termín a spôsob výsevu

Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod -2 °C. Pri týchto teplotách dokáže hrach vyklíčiť a odolajú mu aj mladé rastlinky. Pre ozimný hrach sú ideálne krátke dni s chladnejším počasím, ktoré sú ideálne pre rast stonky a listov. Zimné odrody sa pestujú aj v teplejších oblastiach, kde teploty zriedka klesajú pod bod mrazu. Vysievame ho v druhej polovici novembra a počas teplého decembra, keď je pôda mierne zamrznutá. S príchodom nadnulových teplôt sa hrach zasadený na zimu začína vyvíjať z púčikov, ktoré sú ešte v zemi. Zimná výsadba má výhody aj nevýhody. Nepochybnou výhodou je, že sadenice rýchlo klíčia počas prvých teplých jarných dní a prinášajú vynikajúcu úrodu. Nevýhodou je, že úroda dozrieva nerovnomerne.

Príprava semien ozimného hrachu

Pred samotnou výsadbou najprv semená zimného hrachu namáčame v teplej vode minimálne 15 hodín. Do vody môžeme pridať trocha stimulátora pre lepší rast. Do pôdy ich dáme až po úplnom opuchnutí semien. Dodržanie tohto postupu je pre klíčenie hrachu kľúčové. Aby sa zabránilo množeniu lariev nosatcov, záhradkári namáčajú semená na 15 minút do roztoku kyseliny boritej.

Výsev

Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm. Neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm. Pri zimnej výsadbe sa hrach do brázd umiestňuje hustejšie, pretože niektoré semená nemusia vyklíčiť. Takto pripravené semená vkladáme do drážok o niečo hustejšie, pretože niektoré slabšie semená nemusia vyklíčiť. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou.

Hnojenie a starostlivosť

Hrach po vysiatí nehnojte dusíkatým hnojivom, pretože si dokáže zadovážiť až 80 % potreby dusíka prostredníctvom baktérií, ktoré premieňajú vzdušný dusík na viazaný. Odporúča sa však pred sejbou prihnojiť tzv. štartovacou dávkou dusíka vo výške 15 - 20 kg.ha-1 na prekonanie „hladového obdobia“ trvajúceho zhruba do troch týždňov od sejby, kým nezačne fungovať symbiotický vzťah medzi hrachom a baktériami. Pre hrach je dôležitý aj fosfor a draslík. Odporúčaná dávka fosforu pri malej a strednej zásobe v pôde sa pohybuje v rozmedzí 20 - 30 kg.ha-1. Odporúčané dávky draslíka pri nízkom až strednom obsahu v pôde sa pohybujú okolo 50 - 80 kg.ha-1. Obohatenie osiva o hrčkotvorné baktérie je ekonomicky vždy prínosné. Na dosiahnutie väčšieho množstva úrody môžete použiť inokulum, ktoré sa aplikuje na osivo tesne pred výsevom a pri klíčení podporuje lepší rast. Mikrobiálne hnojivá, ako napríklad Flavobacterin a Agrofil, pomáhajú zlepšiť výživu koreňov. Hrach priaznivo reaguje na vysoký obsah minerálov. Na zabezpečenie dusíka pre plodiny sa ako hnojivo používa dusičnan amónny.

Zavlažovanie

Zavlažovanie bude hrach potrebovať počas klíčenia, kvitnutia a zakladania strukov a pri piesčitej pôde. Pri klíčení absorbuje semeno hrachu až 100 - 105 % vody oproti vlastnej hmotnosti. Počas dozrievania semien zálievku znížte. Pri jesennej výsadbe sa pôda nezalieva.

Opora a kyprenie

Aby sa rastlina mala kam rozrastať, poskytnite jej oporu. Keď sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu. Na jar je potrebné robiť aj kyprenie pôdy a vytrhávanie buriny. Po zasiatí je potrebné parcelu dobre urovnať, čo zvýši preemergentnú herbicídnu ochranu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pestovanie hrachu môže sprevádzať boj so škodcami. Môžu ho napadnúť vošky, molice, zrniarky a roztoče. Ak sa ich potrebujete zbaviť, používajte menej agresívne alebo doma vyrobené bioprípravky z rôznych rastlín. Na vzchádzajúcom hrachu robte kontrolu škodcov. Prípadný výskyt listárikov alebo strapiek je potrebné ihneď riešiť pyretroidmi. Aby ste predišli hubovým ochoreniam, ktoré môžu byť vážnym ekonomickým problémom, je dôležité dodržiavať agrotechnické pravidlá. V tomto roku potrápila pestovateľov antraknóza hrachu. Napadnutiu rastlín a rozvoju choroby napomáha vlhké a chladné počasie. Napadnuté rastlinky často hynú. Tie, čo prežijú, sú veľmi zoslabnuté a oneskorené v raste. Ochrana nepriama zahŕňa používanie zdravého osiva, odolnejších odrôd, minimálne 4 roky odstup v pestovaní hostiteľských plodín na jednom pozemku a odstraňovanie alebo hlboké zaorávanie pozberových zvyškov. Priama ochrana spočíva v morení osiva. Znalosť a dodržiavanie správnej starostlivosti o hrach vám môže pomôcť vypestovať slušnú úrodu a zároveň obohatiť pôdu dusíkom.

Zber úrody

Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom, pretože koreňový systém hrachu zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy a obohacuje ju dusíkom. Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta. Pri zimnej výsadbe úroda dozrieva začiatkom druhej dekády júna.

Význam hrachu pre pôdu a životné prostredie

Hrach je skvelým prerušovačom obilnín. Ak po ňom zasejete pšenicu, bez zvýšených vstupov zvýšite jej úrodu o 0,3 - 0,5 t.ha-1 a na niektorých pôdach i viac. Hrachu môžeme pripísať aj také biologické a agronomické vlastnosti, ktoré priaznivo ovplyvňujú úrodnosť pôdy. Koreňovým systémom zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy, pôsobením agresívnejších koreňových výlučkov a intenzívnej sorpčnej schopnosti koreňov využíva značnú časť fosforu aj z menej rozpustných zlúčenín. Ďalšou významnou vlastnosťou hrachu siateho je vysoká predplodinová hodnota. Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Pôda je pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam. Európska únia vníma strukoviny ako plodiny veľmi prospešné pre pôdu a podporuje ich pestovanie platbou na bielkovinové plodiny a platbou na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Pestovateľ, ktorý zasial hrach, môže počítať s podporou.

tags: #ozimny #hrach #pestovanie

Populárne príspevky:

• Polievanie kaktusov
• Krásne šperky, pohodlie a bezpečnosť
• Nezastupiteľná úloha bobra vodného v ekosystéme
• Objavte rozmanitosť kvetov ako margarétka
• Kedy presadiť okrasnú trávu