Pestovanie bôbu obyčajného: Kompletný sprievodca
Bôb obyčajný (Vicia faba, resp. Faba vulgaris), často nazývaný aj bôb záhradný, patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny, ktoré ľudstvo pozná už celé tisícročia. Hoci ho v moderných európskych kuchyniach do veľkej miery vytlačila fazuľa, stále ide o mimoriadne výživnú a nenáročnú strukovinu, ktorá vďaka svojej schopnosti obohacovať pôdu o dusík predstavuje skvelý prvok v záhradnom hospodárení. Kedysi tvoril neoddeliteľnú súčasť stravy najmä chudobných ľudí.
Charakteristika a odrody bôbu
Bôb je jednoročná rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae). Je typický svojou hladkou, štvorhrannou stonkou, ktorá dorastá do výšky 60 až 80 cm. Tmavozelené listy rastú špirálovito. Veľké biele a samoopelivé kvety v menších kvetných strapcoch nájdete vyrastať z pazúch listov. Majú typickú fialovú až tmavohnedú škvrnu.
Existuje viacero foriem a odrôd bôbu, ktoré sa líšia využitím:
- Bôb obyčajný pravý (záhradný): Odroda určená na priamu konzumáciu (Faba vulgaris var. major). Plody sú zelené dužinaté struky dlhé niekedy až 20 cm. Na povrchu je jemne zamatový. Medzi jednotlivými, najčastejšie piatimi semenami sú mäsité priehradky. Struk dozrievaním postupne kožovatie, černie a zasychá. Nedozreté semená sú ploché zelenkasté alebo béžové, pri niektorých odrodách aj čierne. Dozrievaním môžu postupne tmavnúť.
- Bôb konský: (Faba vulgaris subsp. equina) Má mohutnejšiu stonku a spracováva sa do kŕmnych zmesí.
- Bôb holubí (drobnosemenný): (Faba vulgaris subsp. minor) Často využívaný ako predplodina a na zelené hnojenie.
Kvety sú obojpohlavné a samoopelivé, no napriek tomu je žiaduce opelenie včelami či čmeliakmi pre dosiahnutie lepšej úrody.
Dostupné odrody a ich vlastnosti
Medzi vysoké odrody patrí napríklad odroda ‘Devín’. Z krajovej odrody bôbu ‘Drahovský’ bola vyšľachtená odroda ‘Piešťanský’ so strednou odolnosťou proti poliehaniu a dobrou odolnosťou proti antraknóze i hnedej škvrnitosti.
Medzi ďalšie obľúbené odrody patria:
- Windsor bôb - Tento druh je najbežnejší a je známy svojimi veľkými, zelenými semenami.
- Crimson Flowered bôb - Táto odroda je známa pre svoje nápadné červené kvety a menšie, ale chutné semená.
- Seville Longpod - Tento druh je známy svojimi veľmi dlhými strukmi, ktoré obsahujú veľké množstvo chutných semien.
- Aquadulce Claudia - Obľúbený druh v chladnejších klimatických podmienkach, ktorý prináša výbornú úrodu aj pri nižších teplotách.
Niektoré odrody, napríklad ‘The Sutton’ a ‘Aquadulce Claudia’, môžete vysievať koncom podzimu od októbra až do decembra, nechať ich prezimovať a sklízať v máji alebo v júni.
Napríklad stredne neskorá, bielo kvitnúca a nízkotanínová odroda je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a vyhovuje jej úrodná pôda s dobrými vlahovými podmienkami. Skorá bielo kvitnúca odroda má prednosť v stopovom množstve tanínu v semene a lepšie jej vyhovujú teplejšie pestovateľské lokality. Má veľmi dobrú odolnosť proti poliehaniu a lámaniu stoniek. Stredne skorá bielo kvitnúca odroda s bledou farbou semena má tiež stopové množstvo tanínu v semene. Vyhovujú jej hlinité pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, nevysúšané polohy s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Má veľmi dobrú odolnosť proti poliehaniu a lámaniu stoniek. Hoci má dlhé vegetačné obdobie, dobre znáša aj chladnejšie pestovateľské polohy.
Požiadavky na pestovanie bôbu
Bôb je vďaka svojej odolnosti voči chladu považovaný za „meliorátor ťažkých pôd“. Jeho hlavný kolovitý koreň môže siahať do hĺbky až jedného metra, čím pôdu silno prekoreňuje a prevzdušňuje. Na koreňoch sa tvorí značné množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík. Pre úspešné pestovanie vyžaduje:
Pôda
Preferuje stredne ťažké až ťažšie hlinité pôdy s dostatkom humusu, vápnika a neutrálnym až mierne zásaditým pH (7 - 8). Hlboké a ťažšie hlinité pôdy sú optimálne. Bob sa najlepšie darí na záhonoch vo slnečnej polohe s poněkud těžší půdou bohatou humusem. Narozdiel od ostatných strukovín však vyžaduje kvalitnejšie pôdy s dostatkom živín, slnečnú polohu a závlahu. Ak je pôda kyslá, je potrebné vápniť ju dolomitom, čo zároveň dodá do pôdy potrebné minerály.
Vlaha
Ide o plodinu náročnú na vlahu, najmä v období klíčenia, kvitnutia a nasadzovania strukov. Nedostatok vody spôsobuje opadávanie kvetov a znižuje úrodu semien. Včasné a výdatné zalievanie je kľúčové pre úspešný rast. Bôb potrebuje dostatočnú vlhkosť pôdy. Pre to napomáha súčasné pestovanie novozélandského špenátu, ktorý zakrýva povrch a udržuje tým vláhu v pôde.
Teplota a svetlo
Bôb má najnižšie požiadavky na teplo z pestovaných strukovín. Je veľmi chladuvzdorný, klíči už pri teplote 2 - 3 °C a mladé rastliny znesú krátkodobý mráz až do -7 °C. Preferuje plne slnečné stanovište, kde má dostatok svetla počas väčšiny dňa. Bob sa najlepšie darí na slunných, teplých místech.
Agrotechnika a starostlivosť
Príprava pôdy a hnojenie
Hriadku je vhodné pripraviť už na jeseň zrýľovaním do hĺbky. Priame hnojenie maštaľným hnojom sa neodporúča, pretože bôb ho nevyužíva najlepšie a hnoj môže brzdiť rozvoj symbiotických baktérií na koreňoch. Maštaľný hnoj sa používa k takej predplodine, ktorá MH využije účinnejšie, a organicky hnojené okopaniny sú najvhodnejšie predplodiny bôbu. Na jar pôdu urovnajte a podľa potreby zapracujte viaczložkové minerálne hnojivo (napr. NPK alebo Cererit s vyrovnaným pomerom živín v dávke asi 40 g na m2). Vyvarujte sa hnojív, ktoré obsahujú chlór. Pri hnojení sa vyhýbajte vyšším dávkam dusíkatých hnojív, ktoré obmedzujú výskyt nitrifikačných baktérií na koreňoch rastlín. Nízka dávka N (10 - 20 kg/ha) zodpovedá dodávke na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možno použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou a pozvoľnejšie pôsobiacou kyselinou fosforečnou. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy.
Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody v podstatnej miere rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe. Na jednotku úrody (1 t semien a zodpovedajúce množstvo slamy) odoberie bôb podobné množstvo živín ako hrach, ale úroda fytomasy bôbu je vyššia, a preto aj odber živín z jednotky plochy je vyšší.
Tabuľka: Odber živín bôbom na 1 tonu semien a zodpovedajúce množstvo slamy
| Živina | Množstvo (kg) |
|---|---|
| Dusík (N) | 63 |
| Fosfor (P) | 9 |
| Draslík (K) | 41 |
| Vápnik (Ca) | 25 |
| Horčík (Mg) | 4 |
Ďalšiu možnosť zvyšovania úrod bôbu predstavuje výživa mikro-elementami. V poľných pokusoch bolo dokázané, že nedostatok mikroživín v pôde vyvoláva pokles úrody a znižuje kvalitu úrody. Zlá výživa mikroživinami spôsobuje zlé využitie základných NPK hnojív, znižuje sa aj odolnosť rastlín proti bakteriálnym a hubovým chorobám. Za jeden z najvýznamnejších mikroprvkov sa pri strukovinách pokladá molybdén. Mo sa zúčastňuje na reakciach pri symbiotickom viazaní dusíka a následne pri redukcii dusičnanov. Pri nedostatku Mo sú hrčky na koreňoch strukovín žlté, a teda málo aktívne, nedostatok Mo nepriaznivo ovplyvňuje aj metabolizmus a tvorbu aminokyselín.
Výsev a sadenie
Semená vysievajte čo najskôr, už od polovice marca do apríla (v južnejších oblastiach skôr), do hĺbky 4 až 8 cm v spone približne 50 x 15 cm. Do jamiek vkladajte po tri semená, prihrňte zeminou a pritlačte. Vhodné je aj predpestovanie sadeníc z februárového vysievania do zakoreňovačov. Pred vysievaním je vhodné semená namočiť na 5 hodín do vody, čo urýchli klíčenie.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie rastliny bôbu okopávajte, zbavujte buriny, prihŕňajte pôdu k stonkám. Hlavne počas kvitnutia a jeden až dva týždne po odkvitnutí, v období intenzívneho rastu strukov, výdatne zavlažujte. Keď rastlina dostatočne zakvitne, odporúča sa zaštipnúť jej vrcholec. Semená tak budú lepšie dozrievať a zároveň bude bôb menším lákadlom pre škodcov, ako sú vošky makové. Zaštipovanie vrchov rastlín podstatnou mierou prispieva k rýchlemu vývoju plodov a zároveň sa tým priaznivo ovplyvní ich veľkosť. Navyše sa tým prakticky znemožní, aby sa voška maková usadila na bôbe. Mladé vrcholy bobových rostlin bývají často napadeny černou mšicí bobovou. Napadené vrcholky uštípneme.
Bôb je veľmi dobrá predplodina, pôdu hlboko prekyprí a obohatí o dusík. Môžete po ňom pestovať všetky druhy zeleniny okrem strukovín. Pôdu však treba obohatiť draslíkom, ktorý rastliny odčerpajú vo väčšom množstve. Po strukovinách ho na tom istom mieste pestujte najskôr o 4 až 6 rokov. Bôb je strukovinou, teda plodinou obohacujúcou pôdu o dusík, avšak spôsobom obrábania môže ísť aj o okopaninám. Pre oba dôvody sa najčastejšie zaradzuje medzi dve obilniny. Po bôbe je pôda v dobrom stave, pretože hlboko kyprí pôdu a potláča buriny, výborne sa darí pšenici ozimnej no pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň ozimný.
Zber a využitie úrody
Bôb možno zberať v dvoch fázach:
- Nezrelé semená: Od začiatku júla môžete zberať ešte nezrelé struky, z ktorých vylúskate semená v takzvanej mliečnej zrelosti. Používajú sa do šalátov alebo sa sterilizujú. Niekedy sa už od júna zberajú aj zelené struky a spracúvajú podobne ako struky kríčkovej fazule. Konzumujú se nezralé lusky nebo semena v mléčné až voskové zralosti.
- Zrelé semená: Zrelé semená na vysušenie zberajte až od konca augusta. Môžete ich variť a podávať ako prílohu, pripraviť kašu. Pred varením je nevyhnutné suché semená namočiť na 12 až 48 hodín do vody, aby sa skrátila doba varenia a vyplavili oligosacharidy spôsobujúce nadúvanie. Pred kuchynskou úpravou je dobré ich spariť, aby sa odstránila jemne horkastá chuť.
Keďže struky dozrievajú postupne, v neskorom lete a po poslednom zbere rastliny odstrihávajte nízko nad zemou. Skrátené rastliny opäť vyženú a na jeseň prinesú druhú úrodu. Za války většinou šetrní zahradníci seřezávali stonky bobů po sklizni na 10 až 15 cm. Výhony z báze pak vytvářely keříčkovité rostliny, které poskytovaly druhou, menší sklizeň. Zatímco čekáte na druhou sklizeň, můžete mezi rostlinami bobu pěstovat například salát.
Nutričná hodnota bôbu
Bôb je chutná a hlavne veľmi výživná strukovina. V suchom stave obsahuje dokonca až 28 % bielkovín, čím konkuruje sóji a dokáže z časti nahradiť bielkoviny z mäsa. Tiež je zdrojom vitamínov skupiny B a kyseliny listovej. Mladé struky bôbu obsahujú poriadnu dávku vitamínu C, železa a kyseliny listovej. Okrem toho sa v nich nachádzajú dôležité minerály, ako sú draslík, zinok, horčík, vápnik a fosfor. Zanedbateľné nie je ani množstvo vlákniny. Semená obsahujú 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Bôb je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov a niektorých minerálov, ako napr. vápnik a fosfor.
Šrotovaný bôb je veľmi dobré krmivo pre dobytok každého druhu, v minulosti sa viac pestoval a používal aj ako potravina. Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanin), ktorých obsah je potrebné znížiť namáčaním semien, ich varením, či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením. A podobne, pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je ich denná dávka obmedzená na 10-15 kg pri HD, resp. na 1 - 2 kg pri teľných a dojných kravách, vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka. Na zelené kŕmenie sa používa pri zbere celej rastliny vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena, prípadne pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty sa senážuje/silážuje spolu s inými plodinami. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí, či použití prídavných látok.
tags: #palice #na #pestovanie #bobu