Pestovanie paliem vo voľnej pôde aj v nádobách: Sprievodca pre začiatočníkov

Palmy, kedysi vnímané výlučne ako exotické rastliny zo subtropických oblastí, sa dnes vďaka šľachteniu a výberu vhodných druhov stávajú čoraz obľúbenejšími aj v našich záhradách a interiéroch. Napriek tomu, že sa jedná o exotické rastliny, je pestovanie v našich podmienkach pomerne nenáročné.

Výber vhodného druhu palmy

Existuje mnoho druhov paliem, ktoré sa líšia svojou odolnosťou voči mrazu, nárokmi na prostredie a vzhľadom. Pre pestovanie vo voľnej pôde v strednej Európe sú najvhodnejšie mrazuvzdorné druhy.

Najodolnejšie druhy paliem:

Trachycarpus fortunei (palma konopná) - mrazuvzdornosť -17 °C
Trachycarpus latisectus - mrazuvzdornosť -18 °C
Trachycarpus martianus - mrazuvzdornosť -15 °C
Trachycarpus wagnerianus - mrazuvzdornosť -17 °C
Trachycarpus nanus - mrazuvzdornosť -15 °C
Chamaerops humilis ‘Vulkano’ - mrazuvzdornosť -14 °C
Chamaerops humilis ‘Cerifera’ - mrazuvzdornosť -12 °C až -15 °C
Sabal mexicana - mrazuvzdornosť -16 °C až -20 °C
Sabal minor - mrazuvzdornosť -16 °C až -20 °C
Washingtonia robusta (palmovka obrovská) - mrazuvzdornosť -7 °C až 10 °C
Washingtonia filifera (palmovka papraďovitá) - mrazuvzdornosť -7 °C až 10 °C
Jubaea chilensis (jubéa medová) - mrazuvzdornosť: -20 °C
Phoenix canariensis (datľovník) - mrazuvzdornosť -8 °C až -10 °C
Brahea armata - mrazuvzdornosť -10 °C až -15 °C
Butia capitata - mrazuvzdornosť -10 °C až -12 °C
Butia eriospatha - mrazuvzdornosť -12 °C
Butia odorada - mrazuvzdornosť -12 °C
Rhapidophyllum hystrix - mrazuvzdornosť -27 °C
Trithrinax campestris - mrazuvzdornosť -15 °C

Palma Washingtonia vláknitá pochádza z Kalifornie a Mexika. Je veľmi jednoduchá na pestovanie a rastie veľmi rýchlo, ak ju dobre zalievame. Má vejárovité šedo-zelené listy, ktoré na koncoch vytvárajú jemné vlákna, ktoré dávajú rastline špecifický vzhľad.

Trachycarpus fortunei, prezývaná aj palma konopná, patrí medzi najspoľahlivejšie mrazuvzdorné palmy vhodné na výsadbu vo voľnej pôde v strednej Európe. Skvelo sa kombinuje s jukami, agávami, fatsiou a ďalšími exotickými rastlinami.

Výsadba paliem

Palmy je najlepšie vysádzať na jar, maximálne do polovice leta, aby stihli čo najviac prekoreniť, sú tak odolnejšie, prispôsobia sa na danú lokalitu a môžu tak lepšie čeliť zime. Vysádzame len palmy dobre prekorenené (korene v celom objeme kvetináča).

Pri jarnej výsadbe po ukončení mrazov, je však potrebné myslieť na to, aby zem nebola ešte príliš chladná, premrznutá - mohli by sa podchladiť korene. Palmy sú dodávané v črepníkoch a tie rýchlo prehreje slnko, preto treba dbať na to, aby po vložení do studenej pôdy/jamy nedostali teplotný šok, potom sa palma musí dlho spamätávať.

1/3 úspechu pestovania paliem je práve výber vhodnej lokality na výsadbu. Vysádzať je najlepšie na miesto chránené pred silným chladným severným vetrom, najlepšie južné slnečné stanovisko. Ideálne za domom, v rohu budov, vo dvore, za plotom a pod. Aby palma bola chránená voči severnému vetru a práve počas zimy ju mohlo slnko zohrievať. Veterné stanovisko môže poškodiť listy, nie je to žiadna vada, ale palmy môžu pôsobiť nevzhľadne, taktiež treba myslieť na nižšiu odolnosť. Vhodné na výsadbu sú slnečné ale aj tienisté miesta s minimálnou dobou priameho slnka 5h.

Veľkosť jamy, do ktorej ideme palmu vysadiť, môže byť rovnaká ako koreňový bal. Bez dodatočnej úpravy a prímesí ďalších substrátov. Väčšina tipov pôd na Slovensku je mnohokrát lepšia ako tá kde palmy prirodzene rastú a kde sa pestujú, takže palmy budú za ňu vďačné a budú prosperovať.

Dávnejšie sme odporúčali drenáž, ale z vlastných skúseností vieme, že je nevhodná, nakoľko drenáž bola často vytvorená nevhodne a neslúžila na odvodnenie ale skôr ako zásobník vody, čo hlavne počas mrazivých dní robilo problémy. Nakoľko palmy pochádzajú z oblastí kde je 3-4x väčší úhrn zrážok ako na Slovensku, je zrejmé, že voda v pôde nie problém, vedia sa s ňou vysporiadať a práve naopak, dostatok vlahy aj počas zimy, je výhoda.

Palma má byť po výsadbe mierne vyvýšená nad úroveň terénu - nie utopená.

Zálievka a hnojenie

V letných horúcich mesiacoch je potrebné palmu výdatne zalievať (Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň) o to intenzívnejšie v priepustnejších pôdach, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po 2 - 3 rokoch.

S príchodom chladnejších dní zálievku zmierňujeme.

Počas vegetačnej sezóny palmu môžeme prihnojiť, čo sa odzrkadlí na jej vzraste, farbe a prírastkoch. Štandarde palmám Trachycarpus narastie za sezónu 8-15 listov a prírastok kmeňa 10-30cm. Platí, že dobre prekorenené palmy menšieho vzrastu sa lepšie aklimatizujú a majú väčšie prírastky ako väčšie a staršie palmy.

Od polovice augusta odporúčame prihnojovať jesenným hnojivom, ktoré podporuje vyzrievanie pletív čo je na správne prezimovanie paliem kľúčové. Z našich pozorovaní sme zistili, že palmy s pravidelnou zálievkou tohto hnojiva boli v lepšej kondícií a prezimovali lepšie, bez väčšej ujmy listov.

Pri pestovaní v suchých miestnostiach ju podporte každodenným rosením listov.

Zálievka a hnojenie v zime: Zálievka v zimnom období pre zimujúcu rastlinu nie je nutná. V prípade suchej jesene pred zazimovaním rastlinu opakovane výdatne polejeme. Postačuje jej vlhkosť z koreňovej sústavy z vegetačného obdobia a vlhkosť z krytu.

Zimovanie paliem

Trachycarpus fortunei výborne znáša rôzne typy vlhkosti. Počas prvého roka oceníš mierne vlhkú, ale nie premočenú pôdu. Niektoré naše palmy vôbec nezalievame (okrem hnojenia raz za 1-2 týždne), iné sú umiestnené v trávniku s dennou závlahou.

Zimovanie vo voľnej pôde:

Ochrana proti mrazu: Mladé rastlinky do 3 rokov sú na nízke teploty obzvlášť citlivé. 5- ročné rastliny už majú odolnosť podstatne vyššiu. Ročné prírastky, veľkosť stoniek, listov a ich počet sa zvyšuje so zvyšujúcim teplotným pásmom. Trachycarbus rastie veľmi dobre už bez zimnej ochrany počínajúc zónou 7b a 8. Táto palma dokáže krátkodobo odolávať aj veľmi nízkym teplotám v závislosti od kondície, zakorenenia a adaptácie. Už v zóne 7 je potrebné trachycarpu sadiť a umiestňovať na veľmi slnečné miesta. Je dôležité palmu nevystavovať hraničným teplotám pre stratu listov, ktorou je -12°C (u mladých paliem je to iba -7°C).
Jednoduché zazimovanie: Pre rastliny menšieho vzrastu ako i pre nižšie mrazy. Až o niekoľko stupňov celzia dokážeme zdvihnúť klímu rastlín prikrytím prenosným kartónom, zabalením takého obalu do deky, starého hrubého oblečenia, juty, igelitu a pod. Vhodným prvkom sú vrecia naplnené skartovaným papierom, pilinami, hoblinami, lístím a pod. Rastlina musí byť takto ochránená pred vetrom, podfúknutím. Vhodné sú i kryty z plastových nádob prípadne prekrytím plastovým vrecom. Jedná sa o kryty krátkodobé, aby nedošlo k prevlhnutiu rastliny a vzniku hniloby a plesní.
Pokročilé zazimovanie: Pre rastliny vyššie a väčšie je potrebné urobiť okolo rastliny skelet z troch až štyroch drevených prípadne roxorových tyčí, obaliť tieto pletivom. Pletivo a celý skelet je potrebné obaliť agrotextíliou a na hornú časť navliecť prevráteným spôsobom big-bagové príp. iné vrece. Medzi vrecom a obalom je vhodné zabezpečiť vzdušné kanály na odvetranie rastliny pred vlhkosťou.
Vyhrievanie: V prípade potreby môžete skombinovať aj výhrevné káble. Kvalitné káble o rôznej dĺžke majú výhrevnosť 12 Watt/1bm čo je postačujúce pre palmu. Kryty je potrebné pravidelne vetrať, aby nedochádzalo k pravidelnému zapareniu. Nepravidelné zaparenie rastline neublíži.
Ochrana listov: Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu, teda nové listy.
Sneh ako izolant: Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla.

Zimovanie v kvetináči: Palmy v kvetináči nezimujeme vonku počas zimy! Ani tá najmrazuvzdornejšia palma by to nezvládla. Je to iné ako pri výsadbe priamo vo voľnej pôde, kde palmy proti premrznutiu koreňov chráni substrát. Palme v črepníku premrznú korene zo všetkých strán, vysilí ju to a následne uhynie. Bežne takto palmy zvládnu mráz v črepníku do -5°C (krátkodobo -8°C).

Ideálne pre lepšie prezimovanie je na zimovanie umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž a pod.) pri teplote 0°C až 10°C aby si palma odpočinula. Počas zimy pri tejto teplote polievame len mierne, udržujeme substrát mierne vlhký. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vodu a svetlo, pretože v nej neprebieha fotosyntéza a palma „spí“.

UPOZORNENIE! Priestory vhodné pre zimovanie sú: sklady, pivnice, garáže, skleníky, zimné záhrady, vstupné haly, chodby, pavilóny. Ak umiestnime palmu do priestorov, kde teplota dosahuje 12°C a viac, palma už vyžaduje viac zálievky a svetlo. Palma pri takejto vyššej teplote už nie je na zimnom odpočinku a jej jarná kondícia sa čiastočne zníži. Priestory v ktorých je palma zimovaná nemusia mať dostatočnú svetlosť - pre výšku palmy.

Pestovanie paliem v nádobách

Palmy môžeme pestovať celoročne v kvetináči. Počas vegetačnej sezóny môžeme palmy umiestniť von podľa potreby na rôzne miesta s rovnakými podmienkami ako pri vysadených palmách.

Vhodné nádoby: Ak sa rozhodnete pestovať palmy v nádobách, použiť môžete plastové, keramické alebo drevené. Dôležité je, aby mali na dne otvor na odtok vody. Ak si vyberiete plastové, pamätajte na to, že sú pomerne ľahké a silný vietor ich dokáže prevrátiť. Preto ich najmä na jeseň a v zime dobre upevnite. Pri tmavej farbe zasa pamätajte na to, že priťahuje slnko, a tak budete musieť viac a častejšie polievať.

Neodporúčame palmy vysádzať do kvetináčov bez dier nakoľko ak do takéhoto kvetináča naprší alebo zle odhadnete množstvo zálievky palme stoja korene vo vode, odhnijú a palma vie rýchlo uhynúť. Podobne je to aj s miskami pod kvetináčmi, rovnako s nimi opatrne. Palmu treba výdatne poliať a ak v miske zostane voda, taktiež po daždi, treba ju vyliať.

V kvetináči sú prírastky menšie nakoľko sú korene obmedzované kvetináčom a menším množstvom živín.

Presádzanie paliem

Zväčša po dvoch až troch rokoch treba palmu presadiť do nového substrátu a črepníka, ktorý je asi o desať centimetrov väčší, no neorezávajte pri tom korene. Starú zeminu vytraste, korene však nesmú zostať úplne holé. Na dno črepníka nasypte drenážnu vrstvu, až na ňu niekoľko centimetrov substrátu, do ktorého môžete primiešať piesok, drobné kamienky, pomrvený polystyrén alebo keramzit. Rastlinu vložte do stredu črepníka a obsypte ju zo všetkých strán substrátom. Nasypte ho 5 cm od okraja, aby sa vám dobre polievalo a voda nevytekala. Substrát pritlačte a zalejte. Palma po presadení zväčša šesť až deväť mesiacov zakoreňuje a v tomto období veľmi nerastie. Rast sa zrýchli až po zakorenení.

Základný sprievodca presádzaním paliem

Semenná pred samotným výsevom máčame niekoľko dní vo vode s izbovou teplotou. Kvetináč umiestnime na dostatočne slnečné miesto s teplotou 28 °C a vyššou. Substrát volíme zmes rašeliny a piesku v pomere 1:1. Na spodok kvetináča dáme drenáž zo štrku alebo hrubého piesku. Rastline poskytujeme pravidelnú zálievku a rosenie listov, v čase vegetácie hnojíme. Po vyklíčení presunieme na slnečné, či polotienisté stanovište s teplotou od 20 do 25 °C.

Pred výsevom sa semená máčajú 48 vo vlažnej vode, ktorú je vhodné pravidelne meniť. Potom sa semená vysievajú do hĺbky cca 0,5 cm. Doba klíčenia je nepravidelná, niektoré semená vyklíčia hneď a niektoré až za niekoľko mesiacov. Substrát počas klíčenia udržujte mierne vlhký, snažte sa vytvoriť i vysokú vlhkosť vzduchu, napr. pestovaním v mini skleníku. Substrát by mal byť dobre priepustný, výživný, s prímesí rašeliny a piesku.

tags: #palma #vlaknina #pestovanie