Pestovanie papradí: Tajomstvá úspechu pre krásne a zdravé rastliny
Paprade sú fascinujúce rastliny s dlhou históriou, ktoré dokážu priniesť do záhrady aj interiéru nádych divokej prírody a elegancie. Napriek svojej zdravej a nenáročnej povahe, existuje niekoľko kľúčových podmienok, ktoré treba splniť, aby sa im darilo a potešili vás svojím bujným rastom. Tento článok vám poskytne komplexný sprievodca pestovaním papradí, od výberu vhodného miesta až po starostlivosť.
Výber správneho prostredia
Paprade, ktoré s obľubou pestujeme ako izbové rastliny, pochádzajú z tropických a subtropických častí sveta. Z tohto je zjavné, že uprednostnia vlhšie prostredie. Preto sú veľmi dobrými kandidátmi na oživenie interiéru kuchyne či kúpeľne. V záhrade sa často nájdu nevyužité rohy, ktoré sú príliš suché a vyžadujú si úplne zbytočnú údržbu. Existuje však technika, vďaka ktorej doprajete akejkoľvek rastline dlhodobo viac vlahy, a to úplne prirodzeným spôsobom. Môžete takto pestovať napríklad paprade. V lesoch často vidieť, že aj na pomerne suchých miestach rastú rastliny preferujúce humóznu a vlhkú pôdu. Tajomstvom ich úspechu je rozkladajúce sa, tzv. tlejúce, drevo a akýkoľvek ďalší nahromadený organický odpad, teda vznikajúci humus. Drevo sa totiž počas rozkladu mení na mäkký materiál nasávajúci vodu ako špongia. Ak je pritom úplne alebo čiastočne skryté v zemi, jeho vysychanie sa spomaľuje a v lete, keď dlho neprší, môžu rastliny z neho čerpať vlahu. Je to prirodzený spôsob, ktorým príroda zavlažuje bez hadíc a faktúr za vodu. Les rozhadzuje svoje drevo po zemi, zakrýva ho listami a ihličím a aj stovky rokov si vytvára takýto „zavlažovací systém“ (najlepšie to ide listnatému lesu).
Paprade obľubujú svetlé miesta, ale nie priame slnečné lúče, ktoré môžu spáliť ich listy. Veľmi nebezpečné je poludňajšie slnko i celodenný úpal. Rastliny umiestnite preto na svetlé severné či východné okná mimo vykurovacieho telesa. Všeobecným pravidlom je, že paprade uprednostňujú tienisté miesta a vlhkú, dobre nastielanú pôdu. Výborne sa im darí pri vodných tokoch, kde majú ideálne podmienky. No ani v suchších záhradách netreba nad papraďami lámať palicu. Vedeli ste, že…Paprade, ktoré rastú na múrikoch, majú veľmi dlhé a hlboké korene vedúce do dutín a škár.
Substrát a zálievka
Najlepšie sa im darí v ľahšom humóznom a mierne kyslom substráte. Mnohé druhy sa pestujú aj hydroponicky (rebrovka, slezinník, krídelnica, pelea). Veľmi dobre rastú, pretože sú dostatočne zásobované vodou a živinami. Je to ideálny spôsob pestovania papradí v suchých panelákových bytoch.
Paprade majú rady vlhkú pôdu, preto ich treba pravidelne polievať, najmä počas suchých období. Každé dva-tri dni ich treba zalievať. Substrát treba udržiavať stále vlhký, nie však trvalo zamokrený. Obyčajná voda z vodovodu je pre ne príliš tvrdá. Snažte sa preto použiť mäkkú, dažďovú alebo odstátú vodu izbovej teploty.
Vysádzanie do jamy s organickou hmotou je technika, vďaka ktorej doprajete rastline dlhodobo viac vlahy. Stačí vykopať dieru a naplniť ju organickou hmotou. Diera by mala byť taká hlboká, aby sa do nej vošlo všetko nepotrebné drevo, čo chcete „pochovať“, a aby sa naň zmestila ešte vrstva kompostu či kvalitnej zeminy i samotná rastlina s celým balom. Šírku jamy určí fakt, či sadíte jednu rastlinu alebo skupinu. Môžete použiť buď nahnité drevo, ak nejaké máte, alebo aj čerstvé. Vetvy, polená, neošetrené trámy, palivové drevo. Počas prvých rokov sa rastlina dokonale zakorení a pôda v jej okolí bude stále kvalitnejšia. Ak je vybrané miesto z ostatných hľadísk pre daný druh vhodné, porastie tam bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti aj naďalej. V priebehu prvých rokov zakoreňovania samozrejme ocení zálievku aj udržiavanie povrchu pôdy mulčom, pretože korene sa budú nachádzať ešte pomerne plytko. Paprade sa časom zakorenia vo veľkých hĺbkach, vďaka čomu budú sebestačné aj v suchých obdobiach roka.
Zabezpečenie vlhkosti
Paprade uprednostnia vlhšie prostredie. Preto sú veľmi dobrými kandidátmi na oživenie interiéru kuchyne či kúpeľne. Myslite na pravidelnú závlahu a nenechávajte substrát nikdy úplne preschnúť. Ocenia aj vlhčenie listov pomocou rozprašovača či občasné sprchovanie listov. Vlhkosť môžete zlepšiť tak, že rastliny položíte na väčšiu podložku, na ktorú dáte kamienky a polejete ich vodou.
Keď pestujeme paprade ako izbové rastliny, je potrebné vytvárať im vlhké prostredie. Črepníky umiestnime na misky naplnené vlhkými okruhliakmi alebo keramzitom.
Hnojenie a starostlivosť
Na to, aby rastlina pekne kompaktne rástla a tvorila nové listy je potrebné zabezpečiť jej neustály prísun potrebných živín. Pokojne si zvoľte hnojivo na izbové kvety okrasné listom a svojim rastlinkám ho doprajte asi raz za tri týždne. Hnojte v období od jari do konca leta.
Paprade nie sú náročné na hnojenie, no na jar môžete do pôdy pridať organické hnojivo alebo kompost, ktorý podporí nový rast a zvýši vitalitu rastliny. Staré listy papradí neodstraňujeme ani na jeseň, ani v zime, pretože pomáhajú chrániť rastlinu pred mrazom a chladom. Na jar počkáme, kým sa začnú rozvíjať nové listy a až potom tie staré ostriháme.
Paprade sa na jar zrezáva, aby sme podporili tvorbu nových listov. Paprade zvyčajne nepotrebujú veľké prerezávanie. Môžete však odstrániť odumreté alebo poškodené listy, aby ste podporili nový rast a udržali rastlinu zdravú a atraktívnu.
Druhy papradí a ich špecifiká
Paprade existujú v mnohých rôznych druhoch a odrodách, pričom každý z nich má svoje špecifiká.
- Athyrium filix-femina (Papraď samičia) - Tento druh je jednou z najobľúbenejších papradí pre záhrady. Má jemné, svetlozelené listy, ktoré dorastajú do výšky 60 - 90 cm.
- Dryopteris filix-mas (Papraď samčia) - Táto papraď má tmavozelené, robustné listy a môže dorásť až do výšky 1 metra. Je to stálozelená papraď, ktorá sa nachádza v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Jej robustné listy sú tmavozelené, stálozelené a majú charakteristický tvar, s delením na sekundárne lístky, ktoré dodávajú rastline elegantný vzhľad. Pokiaľ ide o starostlivosť, táto papraď preferuje vlhkú pôdu, ale dobre znáša aj mierne sucho. Rast Dryopteris filix-mas môže byť podporovaný pravidelným mulčovaním a hnojením, avšak je schopná rásť aj bez nadmernej starostlivosti.
- Asplenium scolopendrium (Jelení jazyk) - Tento druh má dlhé, lesklé, celistvé listy, ktoré vytvárajú jedinečný vzhľad.
- Polystichum setiferum (Papraď štetinová) - Tento druh je odolný voči chladu a má výrazné, tmavozelené listy, ktoré vytvárajú husté trsy.
Papraď samčia je vynikajúca voľba pre začiatočníkov. Je takmer nezničiteľná, rastie v akejkoľvek pôde a znesie aj tieň a sucho. Pokiaľ si potrpíte na dekoratívne listy, potom je pre vás vhodná papradka s elegantnými striebristosivými listami, ktoré majú okolo žiliek purpurové pásiky.
Prestal som zabíjať papradie, keď som sa toto dozvedel
Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy papraď rozložená - Dryopteris dilatata (G. F. Hoffm.) A. Gray, ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité, dlhé 30 -100 cm, usporiadané v hustých zväzkoch. Papraď rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny, v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou.
Charakteristika: Táto unikátna samčia papraď ´LINEARIS POLYDACTYLA´ poteší každého pestovateľa netradičných rastlín. Vyznačuje sa mimoriadne tenkými stonkami a úzkymi, jemne rozstrapkanými listami, ktoré vytvárajú vzdušný, nadýchaný efekt. Je to ideálna papraď do kombinácie so zakrslými ihličnanmi, vo výsadbe pod stromami alebo v spoločnej výsadbe s inými tieňomilnými trvalkami, ale tiež v črepníkoch.
Inovatívne prístupy k pestovaniu
Môžete si vytvoriť „malý instantný tieň“ tým, že vedľa výsadby zakopete starú vaňu, napustíte ju vodou, do ponoreného kvetináča so štrkom zasadíte vodnú rastlinu, vložíte dosku, po ktorej sa vyšplhajú vodné živočíchy. Žaby sa vám odvďačia reguláciou počtu slimákov. Kopa klád, vetiev a listov obrastená papraďou je zasa skvelým úkrytom pre ježkov a užovky. Užovka sa postará o premnožené hlodavce, ale pre človeka nie je nebezpečná. Keď získate ďalšie drevo, môžete pokračovať v tvorbe zaujímavých zákutí z rôznych trvaliek, krov a papradí. Ak ste pri zakladaní postupovali premyslene, o dva roky sa už o toto miesto nebudete musieť vôbec starať.
Vždy používajte prírodné materiály na mulčovanie, ako je štiepka z listnatých stromov, slama, vetvičky, drevené uhlie alebo pokosená tráva. Dokonca môžete na povrch dať aj veľké kusy dreva, celé hrubé konáre a napodobniť tak prostredie pralesa. Zdokonalíte tým aj estetickú stránku danej časti záhrady. Nikdy však nepoužívajte jedovaté železničné podvaly a iné chemicky ošetrené drevo. Neodporúčame ani umelé mulčovacie textílie, jednoducho nič také, čo sa v záhrade prirodzene nevyskytuje. Ak chcete okolie rastlín zbaviť buriny, vložte pod mulč kartón bez farebnej potlače a plastových pások. Kôru alebo štiepku z ihličnanov použite len v prípade, že vysádzate kyslomilné druhy. Treba si však uvedomiť, že ak sa dané miesto nenachádza v blízkosti živých ihličnanov, kyslosť sa z pôdy v priebehu pár rokov zasa stratí. Pôda sa regeneruje a smeruje pri tom vždy k neutrálnemu pH. Pre väčšiu harmóniu a na dosiahnutie trvalej bezúdržbovosti treba radšej vyberať rastliny, ktoré kyslú pôdu nepotrebujú. Do jamy nie sú vhodné piliny, hobliny, slama ani papier. Tieto materiály môžete použiť ako mulč na povrch. Ide totiž o uhlíkaté materiály, ktoré na svoj rozklad potrebujú dusík z okolitej pôdy a ten potom môže chýbať rastlinám pri raste. Vo vrstve mulča to nie je taký problém ako pri koreňoch. Navyše, ak do povrchovej vrstvy pridáte pokosenú trávu, bude dodávať dusík. Veľké kusy dreva v jame neprinášajú podobné komplikácie preto, lebo sa pod zemou rozkladajú omnoho pomalšie ako jemná slama a piliny. Dusík sa stihne doplniť prirodzenou cestou a rastlina je spokojná. Ak chcete pridať dusík navyše, môžete zalievať zákvasom zo žihľavy či z kostihoja, riedeným močom, alebo do pôdy (pod mulč) pridať odležaný, mierne nakompostovaný hnoj.
tags: #paprad #samcia #pestovanie