Pestovanie papriky: Všetko, čo potrebujete vedieť
Paprika nielen že dobre chutí, ale je aj výdatným zdrojom výživy. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.
Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast.
Výber odrôd a ich vlastnosti
Samozrejme, zasaďte si to, čo vám a vašej rodine najviac chutí. Napriek tomu sa nemusíte báť experimentovať, existuje predsa toľko rôznych druhov a odrôd paprík! To nie je však jediné na čo treba myslieť pri výbere. Kapsaicín je chemická látka, ktorá dodáva paprike teplo, takže na to musíte myslieť, keď sa rozhodujete, ktoré odrody by ste radi pestovali. Sladká paprika je perfektná, ak nehľadáte nič pikantné a Kapie sú zas dobrou možnosťou, ak ste v pestovaní nováčik. Na druhej strane, feferónky majú široký rozsah pikantnosti.
Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.
Medzi obľúbené odrody patria napríklad:
- PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
- Zelený baraní roh - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
- Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
- Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Dôležitou súčasťou pri pestovaní papriky je rozhodnutie, či začať semenami, alebo sadenicami. Paprika potrebuje teplo a slnko, preto sa najlepšie pestuje v skleníku, alebo zimnej záhrade. Vonku sa im zase darí v miernejších častiach krajiny. Kdekoľvek ich budete pestovať po zasadení do zeme, zasiate a predpestované musia byť v teple interiéru. Vysejte do malých kvetináčov, kelímkov alebo podnosov naplnených vlhkým kompostom a prikryte tenkou vrstvou vermikulitu. Hneď ako sa objavia prvé klíčky, odstráňte plastové vrecko.
Ideálny čas na výsev papriky je od polovice februára do začiatku apríla. Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm.
Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.
Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.
Príprava pôdy a výsadba
Správna príprava pôdy môže spôsobiť rozdiel v tom, ako sa vám paprika podarí. Na sadenie si teda vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a taktiež hlinitá. Čo sa hnojiva týka, platí tu pravidlo, organické je dobré. Treba si dať pozor len na to, či neobsahuje príliš veľa vápnika. Ten by mohol spôsobiť nechcenú zmenu pH pôdy. To je najlepšie pred vysadením otestovať, no nie je to nutnosťou. Vyhnite sa taktiež prílišnému množstvu dusíka v pôde.
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz. Skúsení pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.
Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.
Aklimatizácia sadeníc papriky: Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Presadenie sadeníc papriky: Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Pestovanie v skleníku
Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade. Keďže chráni pred dažďom, vetrom a snehom, darí sa pestovaniu často podstatne lepšie ako vonku. Navyše je výsadba možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Okrem toho môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku.
Optimálna teplota na pestovanie v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. Pri vyšších teplotách vetrajte, no nezabúdajte, že paprika nemá rada prievan.
Starostlivosť o rastliny v skleníku: Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň.
Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Polievanie a hnojenie
Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.
Paprika rastúca vonku, napríklad vo vyvýšených záhonoch, bude potrebovať oveľa menej vody ako paprika v nádobách. V závislosti od miestneho počasia ich možno nebudete musieť polievať častejšie ako raz za týždeň. Niektorí odborníci odporúčajú zalievať väčším množstvom vody, ale menej často. Príležitostné silné zavlažovanie môže podporiť hlboký rast koreňov. To môže však zabrať veľa času a preto ak plánujete výsev papriky spraviť každoročnou záležitosťou, zakúpenie zavlažovacieho prístroja je dobrý nápad.
Pri ošetrovaní je dôležitá závlaha, kyprenie pôdy okopávaním, plečkovaním a ochrana rastlín. Po výsadbe paprika pokračuje v raste po 2-3 týždňoch, zatiaľ čo buriny oveľa skôr. Prvú okopávku odporúčame v priebehu júna, keď sú rastliny už dobre zakorenené.
Prihnojovanie má svoje opodstatnenie najmä v závlahových podmienkach a na ľahších priepustných pôdach. Používame ľahko rozpustné a pre rastliny ľahko prijateľné hnojivá (najmä dusíkaté, vo forme liadkov). Prvýkrát prihnojujeme až koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov. Ďalšiu dávku dusíka dodávame až o mesiac. Ak je potrebná aj tretia dávka, aplikujeme ju v období zberovej sezóny. Množstvo dávok a hnojív závisí od výsledku rozboru pôdy na jar pred základným hnojením. Prihnojovaním sa majú dostať živiny do hĺbky 20-30 cm. Hnojivá zapracúvame plečkovaním - okopávaním, po ktorom porast následne zavlažujeme (urýchlime tak príjem živín a zabránime popáleniu rastlín hnojivom). Úspornejším spôsobom je hnojenie v roztoku závlahovej vody - koncentrácia hnojiva by však nemala byť vyššia ako 0,30-0,75% (30-75 g hnojiva na 10 l vody).
Čas prvého zavlažovania závisí od toho, ako sme vysádzali, ďalej od vlhkosti a teploty pôdy. Ak pôda nedosahuje teplotu 20 0C, paprika spomaľuje svoj rast, závlaha spôsobí ďalšie zníženie teploty a rast sa zastaví. Zavlažujeme zvyčajne od júna do konca augusta podľa potreby - v 6 až 15dňových intervaloch. Jedna závlahová dávka predstavuje asi 30 mm vody. Počas vegetácie dodávame asi 250-400 mm vody. Teplota vody nesmie byť nižšia ako 18-20 0C.
Škodcovia a choroby
V porovnaní s inými rastlinami má paprika spravidla menej problémov so škodcami, ale predsa len sa nejakí nájdu. Jedným z najčastejších škodcov, s ktorými sa záhradníci stretávajú, sú vošky. Jedná sa o malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Vošky majú typicky zelenú, alebo žltú farbu, ale niektoré sú červené, ružové, hnedé, či čierne. Malé zamorenie voškami ešte nie je dôvod na poplach, ale väčšie zamorenie môže spôsobiť vážne problémy. Vtedy odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a akéhokoľvek vznikajúceho ovocia.
Títo škodcovia neničia len zemiaky; radi si pochutnajú aj na paprike. Živia sa listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a samice vtedy kladú vajíčka. Červy sa zameriavajú na sadenice a dokážu prehrýzť základňu mladých rastlín takmer za jednu noc. Nevyhnú sa ani listom. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odrádzať týchto škodcov.
Tieto potvorky v listoch spôsobujú malé dierky, kvôli čomu listy vyzerajú ako švajčiarsky syr. Ak už máte problémy s blchami, existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť. Po prvé, niekoľko aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.
Okrem škodcov sa na paprike vyskytujú sa 3 možné infekcie: baktérie, vírusové a plesňové. Antracnóza je plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode. Ako naznačuje názov, mozaika je vírusová infekcia rastlín a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili. Po infikovaní si môžete všimnúť žltnutie listov papriky a celkový zastavený rast rastliny. Pri tomto víruse rastlinám nepomôže žiadna liečba. Najčastejšie sa vyskytuje v daždivom, vlhkom a teplom podnebí. Niektoré zo symptómov, ktoré spôsobuje táto pleseň, sú veľké hnedé škvrny na listoch, ktoré vedú k ich vädnutiu. Stonky v spodnej časti rastliny zhnednú, alebo sčernejú a korene zhnijú. Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba plesne Phytophthora.
Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice. Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Skupina rôznych húb spôsobuje pri predpestovaní priesad padanie klíčiacich rastlín. Z ochorení sa často objavuje baktériová škvrnitosť, ktorú spôsobuje baktéria Xantomonas vesicatoria. Prenáša sa osivom a prejavuje sa už po vyklíčení. Pre papriku je najvýhodnejší postupný zber.
Ako sa zbaviť vošiek na paprikových rastlinách - Kontrola vošiek v záhrade
Zber a skladovanie
Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerať. Pri zbere by sme ju nemali ťahať, ale odrezať ostrým nožom, či na to určenými nožnicami. Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Keď hrozí mráz, vytiahnite ju radšej zo zeme a zaveste na chladné miesto, aby paprika dozrela.
Plody zberáme v technologickej (zelené) a biologickej (červené, žlté, oranžové) zrelosti. Zelené plody sú vyzreté vtedy, keď nadobudli svoju charakteristickú veľkosť, tvar, farbu, lesk a pevnosť. Predčasne odtrhnuté plody sú bez lesku, mäkké, po zbere rýchlo vädnú a dostávajú horkú chuť. V biologickej zrelosti zberáme skôr, než sa plody úplne vyfarbia. Vtedy sú pevné, chrumkavé a rýchlo sa vyfarbujú.
Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte ich do zásuvky v chladničke určenej na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 ° C. Papriku pred skladovaním nemusíte umývať. Je to tak dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako papriky tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk.
Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.
Možnosti pestovania
Niekedy je menej viac! Pokiaľ ide o váš skleník, mali by ste zelenine nechať dostatok miesta. Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je okrem toho významná aj pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo. Ak ste si miesto dobre rozdelili a pripravili ste si pôdu, môžete začať.
Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete.
Keď si vyberiete správnu odrodu a poskytnete jej náležitú starostlivosť, paprika môže rásť rovnako dobre v kvetináčoch na balkóne ako v záhrade.
Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov.
Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.
Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.
tags: #paprika #ozon #pestovanie