Pestovanie paradajok: od kvitnutia po dozrievanie

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

Výber odrody a predpestovanie

Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté(steakové). Indeterminantné (Kolíkové) rajčiaky pestované v prirodzenej forme rajčiakov (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Determinantné (Kríčkové/trpasličie) rajčiaky, ktoré dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov (táto vlastnosť však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme). Ide väčšinou o hybridné rajčiaky. Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov.

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných.

Pestovanie vlastných sadeníc rajčiakov Vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či v skleníku. Semienka rajčiakov môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjeme cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejeme. Substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť 2 semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Sadenice rajčiakov sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 - 20 cm výšku.

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Výsadba a starostlivosť

Paradajky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pri našich relatívne krátkych vegetačných sezónach ich je nutné každoročne nanovo vysádzať ako letničky, ktoré plodia až kým ich nezničia prvé mrazy ( v teplejších klimatických zónach rastú ako trvalky dorastajúce až do 6 - 10 m výšky). Ak by sme paradajky sadili v záhrade zo semien, rajčiakom by trvalo 4 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné rajčiaky predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné paradajky presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná teplota pôdy vzrastie nad 15 °C čo v našich podmienkach znamená apríl až máj podľa lokality a sezóny. V prípade pestovania rajčiakov zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi aby mali sadenice na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá rajčiakom 60 až 80 dní, kým produkujú prvé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov paradajok až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Vegetačnú sezónu paradajok môžeme predĺžiť pestovaním v skleníkoch.

Presádzanie sadeníc paradajok do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Pôda: Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená aby bola výsadba jednoduchšia.

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Aklimatizácia sadeníc paradajok: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Presadenie sadeníc paradajok: Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Následne môžeme sadiť rajčiny vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky v kvetináči? Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.

Paradajky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Aj pri pestovaní rajčiakov v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade.

Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.

Polievanie: Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody.

Hnojenie: Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.

Paradajky potrebujú dostatok vlahy. Platí to pre porasty rastúce vo voľnej pôde aj v kvetináčoch. Rozhodnúť sa môžete pre kríčkové alebo kolíkové odrody. Kolíkové rajčiny rastú do výšky, a preto sa nezaobídu bez opory. Počas sezóny však dokážu vytvoriť veľké množstvo plodov. Pestovanie týchto foriem si vyžaduje priebežné odstraňovanie zálistkov. Kríčkové rajčiny podopierať nemusíte. Pamätajte si! Rajčiny potrebujú počas pestovania dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Pôdu udržujte mierne vlhkú, no nie príliš zmáčanú. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách.

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Správne zavlažovanie paradajok je jedným z kľúčových faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či sa vám podarí vypestovať bohatú a zdravú úrodu. Paradajky potrebujú pravidelnú, ale rozumnú zálievku, pričom najlepšie funguje polievanie ku koreňom buď skoro ráno, alebo až popoludní. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľa pestovateľov robí pri polievaní chyby, ktoré kazia kvalitu plodov a celkové zdravie paradajok. Oplachovať listy, liať vodu priamo na stonku alebo úplne premočiť pôdu - to všetko sa väčšinou neodporúča.

Zavlažovanie paradajok je základom bohatej úrody. Pravidelná a správna zálievka zabezpečí zdravé a šťavnaté plody. Vieš, ako polievať paradajky správne? Zalievaj priamo ku koreňom, nie na listy. Keď paradajky správne zavlažujete, rastú stabilne, majú zdravé korene a úroda je naozaj slušná. Paradajky sú z 80 až 90 % voda, takže ich rast úplne závisí od toho, ako im dávate piť. Ak pôda vyschne, paradajky rastú pomaly, plody sú menšie a rastlina trpí nedostatkom živín. Ak zavlažujete zle, napríklad na listy, podporíte šírenie plesní.

Potreba vody závisí od viacerých vecí - hlavne od typu pôdy, počasia a štádia rastu. Paradajky majú korene asi 40 cm hlboké, takže voda by sa mala dostať až tam. Kvapková závlaha paradajok šetrí vodu a dodáva vlahu presne tam, kde ju rastliny potrebujú. Počas kvitnutia a tvorby plodov paradajky ocenia vyššiu vlhkosť. Správna vlhkosť pôdy pre paradajky je kľúčová. Pôda má byť stále mierne vlhká, nie premočená. Najviac sa osvedčilo polievať paradajky skoro ráno alebo až večer. Kvapková závlaha alebo polievanie priamo ku koreňom znižuje riziko chorôb a zabezpečí, že pôda ostane rovnomerne vlhká.

Tipy na správne polievanie: Využívajte dažďovú vodu: Pokiaľ máte možnosť, využívajte dažďovú vodu - je mäkká, neobsahuje chlór a má ideálnu teplotu. Navyše je ekologická a zadarmo. Odstopovaná voda z vodovodu: Pokiaľ dážď dlhšiu dobu nepríde, nezostáva než použiť vodu z vodovodu. V takom prípade nechajte vodu aspoň niekoľko hodín odstáť, ideálne cez noc. Priame polievanie ku koreňom: Paradajky potrebujú vodu, ale nie jej priamy kontakt s listami. Ideálne je zalievať pomaly a priamo ku koreňom. Test vlhkosti pôdy: Hoci paradajky tvorí z veľkej časti voda, prílišné polievanie škodí. Jednoduchý test vlhkosti pôdy: Zapichnite prst asi 5 cm hlboko do pôdy - pokiaľ je vlhká, zálievku môžete odložiť. Čas polievania: Zalievajte buď skoro ráno, alebo večer. Mulčovanie: Mulčovanie pôdy napríklad slamou, štiepkou alebo trávou pomáha zadržať vlhkosť, stabilizovať teplotu pôdy a obmedziť rast buriny.

Nepravidelné zavlažovanie môže spôsobiť praskanie plodov, pretože rastliny sa snažia doplniť nedostatok vody v pletivách. Nadmerné zalievanie môže viesť k hnilobe koreňov. Naopak, nedostatok vody pri sejbe do zeme v období bez zrážkového počasia je vhodné zavlažovať pôdu 3 až 4 dni pred výsevom semien a pri výsadbe sadeníc zavlažovať dávkami 10 mm, aby sa uľahčilo jej prijatie.

Paradajky sú veľmi citlivé na nadmernú vlhkosť v substráte, kde prebytočná voda môže spôsobiť žltnutie listov, vädnutie, spomalenie kvitnutia a rodenia a odumieranie koreňov. V počiatočnej fáze rastu rýchlo rastúci koreňový systém využíva vodu uloženú v pôde, dodanú po vysadení sadeníc. Až do fázy kvitnutia by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 30 % PPW. Od fázy kvitnutia po fázu dozrievania plodov by mala byť zabezpečená vlhkosť 60 - 70 % PPW.

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Kvitnutie a dozrievanie

Na rastlinách je stále veľa zelených plodov bez náznaku čo i len začínajúceho vyfarbovania a vy sa obávate, že kondícia kríčka nebude dostatočná na to, aby ich dokázal vyživiť? Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia.

Paradajky dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.

Paradajky dozrievajú od júla do septembra, niekedy nestihnú niektoré dozrieť…a možno máte takú spotrebu, že by ste potrebovali urýchliť dozrievanie paradajok. Ak teda nemáte toľko trpezlivosti, nechce sa vám čakať alebo nechcete, aby vyšlo toľko rajčín navnivoč ako vlani, keď nestihli dozrieť - vyskúšajte niekoľko overených trikov.

Na konci sezóny (september) paradajky už nestihnú vytvoriť nové plody. Odporúča sa preto odštipnúť vrchol rastliny nad najvyšším kvetom, aby sa všetka energia sústredila na dozrievanie už existujúcich plodov. Odstráňte najmenšie zelené paradajky, ktoré už nestihnú dozrieť. Rastlina potom venuje viac energie tým väčším, ktoré môžu dozrieť skôr. Tiež odstraňujte všetky poškodené plody, nenechávajte ich zbytočne na rastline. V období dozrievania znížte zálievku, pretože sucho (možno pre mnohých paradoxne) stimuluje rastlinu k dozrievaniu. Odstráňte spodné listy, najmä ak sa dotýkajú pôdy, aj ti, ktoré mierne uschli. Tiež listy, ktoré tienia plody, ale pozor - nie veľa. Vždy len po najbližší trs paradajok. Ak hrozí chlad alebo dážď, paradajky oberte aj mierne zelené alebo žlto-oranžové. Nechajte ich dozrieť v interiéri, napríklad na slnečnom parapete.

Niektorí pestovatelia odporúčajú prepichnúť hlavnú stonku ihlou tesne nad prvým súkvetím. Údajne to rastlinu „šokuje“ a podporí dozrievanie. Tento trik však nie je vedecky potvrdený, no vyvolávanie takéhoto stresu robia mnohí. Znie to síce hrozne, ale údajne budú plody dozrievať rýchlejšie.

Ak sú plody stále úplne tmavozelené, znamená to, že ešte nedosiahli štádium, keď by mohli začať dozrievať. Niekedy sa stáva, že zostanú zelené zvyšky pri stopke a to aj po dozretí. Viac či menej svetlý zelený pás.

Ako dopestovať šťavnaté a lahodné rajčiny? Prečo vylamovať bočné výhonky? Chutné a zdravé plody rajčín je najlepšie pozberať vo vlastnej záhrade. Nádherne voňajú, sú šťavnaté a lahodné.

Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.

Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentokou ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pri vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Ako rozoznať zrelú paradajku: Správne načasovaný zber je dôležitý nielen pre chuť, ale aj pre ďalšie spracovanie či skladovanie. Známky zrelosti paradajky: Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch. Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá. Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia. Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.

Urýchlenie dozrievania a skladovanie

Paradajky si vyžadujú výdatnú zálievku. S výsevom tejto zeleniny začnite vo februári a skončite v marci. Semená vysejte do debničiek s výsevným substrátom alebo do kvetináčov. Vysievajte plytšie do supresívneho výsevného substrátu, povrch utužte a zavlažte.

Pestovanie paradajok v skleníku je podobné ako pestovanie vonku, s tým rozdielom, že v skleníku týmto rastlinám predĺžite vegetačné obdobie. Kolíkové rajčiny zbavujte bočných výhonkov. Keď sa objavia prvé plody, odstráňte tesne nad nimi a aj pod nimi listy, zlepšíte prísun svetla a urýchlite dozrievanie.

Pri dozrievaní paradajok zohrávajú kľúčovú rolu tri faktory: Teplota - optimálne medzi 18-21 °CEtylén - prirodzený plyn, ktorý stimuluje dozrievanieVlhkosť a prúdenie vzduchu - príliš vlhké prostredie podporuje plesne. Zaujímavosťou je, že paradajky zvyčajne nezačnú dozrievať zo slnečnej strany. Slnečný parapet môže spôsobiť, že šupka stvrdne a ovocie bude nepríjemne tuhé. Svetlo teda nie je rozhodujúce - teplo a etylén áno.

Najlepšie domáce spôsoby dozrievania paradajok: Paradajky v papierovom vrecku: Do vrecka vložte 5-10 paradajok spolu s jablkom alebo banánom. Tieto plody produkujú etylén, ktorý spustí proces dozrievania. Udržujte v teple a každý deň kontrolujte, či sa neobjavila pleseň. Kartónová krabica s novinami: Na dno dajte novinový papier, paradajky naukladajte v jednej vrstve a zakryte ďalšou vrstvou novín. Umiestnite do teplej miestnosti (napr. komora, technická miestnosť). Veľký zavárací pohár alebo plastová nádoba: 2-4 paradajky uložte spolu s dozrievajúcim ovocím do nádoby, ideálne s niekoľkými otvormi na vetranie. Prílišná vlhkosť spôsobuje hnilobu, preto pravidelne vetrajte. Zavesenie celej rastliny: Vytrhnite rastlinu z pôdy aj s koreňmi a zaveste ju hore nohami do pivnice či garáže. Dozrievajúce paradajky tak získavajú živiny priamo z rastliny. Tento spôsob zachováva chuť a arómu.

Ako triediť paradajky pred dozrievaním: Nie všetky paradajky sú vhodné na dozrievanie v interiéri. Vyberte iba nepoškodené, zdravé plody - ideálne také, ktoré už začínajú žltnúť. Plne zelené môžu byť menej chutné a dozrievajú pomalšie. Plody s hnilobou alebo plesňou ihneď vyhoďte.

Pozor na plesne a hnilobu: Najčastejší problém je práve vlhkosť. Paradajky pravidelne kontrolujte, udržiavajte vzdušné prostredie a oddeľte ich od ostatných ovocí, ktoré môžu šíriť plesne (napr. hrušky). Ak paradajky pochádzajú z rastlín s pleseňou, zlikvidujte všetky napadnuté plody. Inak hrozí šírenie plesne aj na zdravé kúsky.

A čo so zelenými paradajkami, ktoré nestihnú dozrieť? Ak sa vám predsa len stane, že niektoré kúsky zostanú tvrdé a zelené, nemusíte ich hneď vyhadzovať. Využiť ich môžete napríklad na: nakladané zelené paradajky, omáčky s octovým nádychom, pikantné čatní.

Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri.

Výber plodov na dozrievanie doma: Kvalita plodov: Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.

Ideálne podmienky pre dozrievanie v interiéri: Teplota: Najdôležitejším faktorom pri dozrievaní paradajok je teplota. Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť. Svetlo: Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu. Etylén: Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkujú etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť.

Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri: Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú. Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme na a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka. Do pohára s jablčkom alebo banánom: Na túto metódu vyberáme len rajčiny, ktoré sú nepoškodené a majú pevnú šupu. Zelené rajčiny oberieme a zbavíme stopiek. Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l) a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami. Piliny alebo noviny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet. Rajčiny pravidelne kontrolujeme, aby sme zistili, ktoré dozreli a ktoré naopak potrebujú ešte čas. Trik našich babičiek: Rajčiny dáme do interiéru, potrebujú teplotu 15-18 stupňov. Keď je teplota vyššia ľahko zmäknú. Vezmeme nádobu - môže byť sklenená alebo aj krabica. K rajčinám pridáme aj pár zrelých (nie červivých ani hnilých) jabĺk. Jablká by mali byť domáce, bez chemikálií a postrekov. Etylén začne na rajčiny rýchlo pôsobiť a tie začnú dozrievať skutočne rýchlo a to či v tme alebo vo svetle. Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu.

Ako predchádzať problémom s dozrievaním: Prevencia je rovnako dôležitá ako riešenie už vzniknutých problémov. Správnym výberom odrody, včasnou výsadbou, kvalitnou pôdou a dostatočnou starostlivosťou môžete minimalizovať riziko oneskoreného dozrievania. Preventívne opatrenia: Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla. Štandardným paradajkám trvá 20 až 30 dní od nasadenia plodov, kým dosiahnu plnú veľkosť, a potom ďalších 20 až 30 dní, kým dozrejú, t. j. zmenia farbu. Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok, teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky, je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C. Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán. Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy. Pravidelná zálievka: Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlahy, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie zeleniny na svete. Pomocou modernej závlahovej techniky možno pestovať paradajky takmer po celý rok. Väčšina typov pôdy je vhodná na pestovanie paradajok, pokiaľ je zabezpečená správna drenáž. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá s pH 5,5 až 7,5. Paradajka je zelenina s pomerne dobre vyvinutým koreňovým systémom (do 40 cm), čo z nej robí rastlinu s miernymi nárokmi na vodu a je navyše pomerne odolná voči slanosti. Potreba vody paradajok sa líši v závislosti od odrody, ale dá sa predpokladať, že priemerná potreba vody počas vegetačného obdobia, ktoré trvá 150 - 180 dní je približne 350 - 400 mm. Najväčšie nároky na vodu majú paradajky zvyčajne počas výsadby a siatia.

Termíny zavlažovania pod voľnou oblohou závisia od zamýšľaného použitia ovocia. Paradajky určené na konzumáciu by mali byť zavlažované pravidelne.

tags: #paradajky #kvitnutie #dozrievanie

Populárne príspevky:

• udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ
• Ricín obyčajný v záhrade
• Ako sa prihlásiť na Jazykový kvet
• Všetko o pestovaní oranžového klinčeka
• kompletný návod na pestovanie bonsaja Ficus