Partenogenéza lariev: Tajomstvo samoplodenia v živočíšnej ríši
Larva alebo larválne štádium predstavuje nedospelé vývinové štádium mnohých živočíchov. Na rozdiel od mláďat sú larvy často anatomicky a morfologicky značne odlišné od dospelých jedincov. U hmyzu s dokonalou premenou nemá vonkajšie znaky imága, napríklad u motýľa ide o húsenicu. Posledný instar larvy sa premieňa na kuklu. Larvy vznikajú ako výsledok pohlavného rozmnožovania, s výnimkou brvoústovcov (Cycliophora), z ktorých sa nepohlavným pučaním vytvára larva pandora. Samotné larvy pohlavného rozmnožovania nie sú schopné.
Niektoré larvy sa však dokážu rozmnožovať nepohlavne. Túto vlastnosť majú larvy niektorých parazitov, napríklad motolíc (Trematoda). Umožňuje im to vytvoriť obrovské množstvo životných (infekčných) štádií, čo je nevyhnutné, pretože ich zložité vývojové cykly majú zároveň obrovské straty. Larva nemusí obývať rovnaké životné prostredie ako dospelé štádium; napríklad larvy podeniek žijú vo vodnom prostredí a dýchajú tracheálnymi žiabrami, zatiaľ čo dospelé jedince sú suchozemské a dokonca lietajú. U parazitických druhov striedajúcich hostiteľov (ploskavce) larva často obýva iného hostiteľa ako dospelé jedince. Larva nemusí byť ani nutne menšia ako dospelý jedinec; napríklad larva chrobáka Dynastes hercules patrí s dĺžkou 25 cm k najväčším známym larvám na svete.
Larvy sa rozlišujú na primárne a sekundárne larvy. Primárne larvy sú planktonické, drobné primitívne štádiá, ktoré sa svojim tvarom vôbec nepodobajú dospelému jedincovi a majú aj iný (nižší) typ telovej dutiny. Primárne larvy sa podobajú navzájom a rozlíšiť od seba primárne larvy rôznych živočíšnych druhov je ťažké. Sekundárne larvy majú zložitejšiu stavbu ako primárne. Typ telovej dutiny je rovnaký ako u dospelých jedincov ich druhu a majú vyvinuté už celé orgánové sústavy (okrem pohlavnej). Larvy všetkých článkonožcov zaraďujeme medzi sekundárne. Existujú aj prechodné štádiá medzi týmito základnými typmi lariev. Larvy rôznych taxonomických skupín majú rôzne názvy.
Partenogenéza, inak nazývaná aj partenogenetické rozmnožovanie, samobrezivosť, alebo po latinsky parthenogenesis, je špecifický druh rozmnožovania. Najčastejšie sa definuje ako vznik živočíšneho či rastlinného embrya (prípadne v širšom zmysle sporofytu alebo dospelého jedinca) z vaječnej bunky bez oplodnenia. Existuje viacero definícií partenogenézy.
Najčastejšia definícia partenogenézy hovorí o vzniku embrya (alebo v širšom zmysle dospelého jedinca) z vaječnej bunky (samičej gaméty) bez oplodnenia. V širšom ponímaní partenogenéza zahŕňa aj špeciálne formy, ako sú gynogenéza a hybridogenéza.
- Gynogenéza (pseudogámná partenogenéza): Ide o vývoj vaječnej bunky bez oplodnenia, ktorý je však stimulovaný prítomnosťou spermií vo vodnom prostredí.
- Diploidná partenogenéza (somatická partenogenéza): V tomto prípade vzniká embryo z neoplodnenej diploidnej vaječnej bunky, alebo prebehne automixia haploidnej vaječnej bunky, takže výsledný jedinec je diploidný.
- Haploidná partenogenéza (generatívna partenogenéza): Vzniká embryo z neoplodnenej haploidnej vaječnej bunky. Jej hlavné druhy sú gynogenéza a androgenéza (v kontexte vzniku haploidných rastlín z mikrospór).
- Apogamia (apogamia, somatická partenogenéza): Ide o vývoj embrya z inej bunky gametofytu než je vaječná bunka (u semenných rastlín z bunky zárodočného vačku).
- Apomeióza (apospória, diplospória, apospória): Tento proces, spojený s diploidnou partenogenézou alebo diploidnou apogamiou, spolu s adventívnou embryóniou, je synonymom pre apomixiu.
“Klasická” partenogenéza je u živočíchov známa napríklad u ploskulíc, hlíst, vírnikov, niektorých kôrovcov, druhov hmyzu, drsnokožcov, šupinavcov a z vtákov len u moriek. Zaujímavosťou je, že partenogenéza nebola pozorovaná u morských živočíchov, s výnimkou dvoch druhov: medúzy Margelopsis haeckeli a perloočky Penialia avirostris. Gynogenéza sa vyskytuje u obrúčkavcov a niektorých druhov kostnatých rýb a obojživelníkov.
Rozlišujeme tiež:
- Úplná partenogenéza (acyklická partenogenéza): Všetky generácie sú partenogenetické. Príkladom je pedogenéza, teda partenogenéza vajcových buniek jedincov v larválnom štádiu.
- Fakultatívna partenogenéza: Vaječná bunka sa vyvíja buď partenogeneticky (bez oplodnenia) alebo pohlavne (s oplodnením).
- Arrhenotokia (arhenotokia): Z neoplodnenej vaječnej bunky partenogeneticky vznikne jedinec samčieho pohlavia, z oplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavia.
- Thelytokia (telytokia): Z neoplodnenej vaječnej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavia.
- Deuterotokia (amfitokia, amphitokia): Z neoplodnenej vaječnej bunky vznikajú jedinci oboch pohlaví.
Nelovíme pre korisť - dokumentárny film (2021)
Partenogenéza je fascinujúci biologický fenomén, ktorý umožňuje určitým druhom živočíchov reprodukciu bez potreby partnera, čím prispieva k ich prežitiu a šíreniu v rôznych ekosystémoch.
tags: #partenogeneticke #rozmnozovanie #lariev