Paulínia nápojová – Amazonský elixír energie a vitality
Paulínia nápojová, známa aj ako guarana, je popínavý ker pochádzajúci z Amazonskej panvy v Amerike. Domorodé kmene ju považujú za posvätnú rastlinu a veria, že ukrýva veľkú silu, ktorú môžu využiť v boji. Zber a spracovanie semien sú kľúčové pre získanie jej cenných vlastností.
Zrelé plody guarany pripomínajú svojim vzhľadom otvorené oko. Zbierajú sa semená guarany, ktoré sú bohaté na stimulačné látky ako kofeín (niekedy označovaný ako guaranín), teofylín a teobromín. Guarana je dokonca najbohatšou rastlinou na kofeín vôbec.
Tradičné využitie rastliny spočíva v rozomletí semien na jemný púdrový prášok. Pastovitá hmota sa vyrába tak, že sa semená rastliny pražia a následne drvia na pastovitú hmotu. Táto obsahuje o.i. 3-6 % kofeínu. Obsah kofeínu v guarane je vyšší než v prípade kávy či čaju. Kofeín v guarane sa na rozdiel od toho v káve vstrebáva postupne, čo zabezpečuje dlhšie trvajúci účinok. Pastovitá hmota sa používa najmä na prípravu stimulujúceho nápoja populárneho v Južnej Amerike, ktorý má horkú, adstringentnú chuť a slabú, kávovitú vôňu.
Účinky a využitie guarany
Guarana je známa pre svoje povzbudzujúce účinky, kedy dodáva energiu, zvyšuje koncentráciu, vitalitu a výdrž. Je známe, že potláča únavu, zlepšuje činnosť srdca a krvný obeh, pôsobí na nervový aj telesný stav, stimuluje mozgové funkcie a podporuje mozgovú činnosť. Je vhodná pri nervových vypätiach, pri depresiách a môže sa použiť pri rekonvalescencii po dlhej chorobe. Môže tíšiť menštruačné bolesti. Je ideálna ako pri psychickej aj fyzickej záťaži.
Pre svoje stimulačné účinky a povzbudenie nervového systému je guarana vyhľadávaným výživovým doplnkom, najmä u vodičov, športovcov a študentov v skúškovom období. Tablety guarany je ideálne užívať ráno, aby ste naplno využili jej silu a skvele sa naštartovali do náročného dňa.
Ďalej môže byť Guarana súčasťou redukčných diét, pretože znižuje chuť k jedlu a stimuluje odbúravanie tukov. Guarana zlepšuje pamäť a sústredenie. Už Juhoamerické kmene využívali guaranu pri bolestiach hlavy. Tradične sa guarana využíva ako káva, ale nesmie sa zabúdať na jej ďalšie účinky ako je liečba chronickej hnačky, zvyšuje libido, upokojuje nervy, stimuluje, znižuje hmotnosť, zabíja baktérie a neposlednom rade riedi krv. Uvádzané sú tiež poznatky, že guarana blahodárne pôsobí pri migrénach ako analgetikum a ďalej napomáha pri reumatizme. Paullinia cupana sa tiež využíva ako chladivo (znižuje telesnú teplotu), takže je dobrá v letných mesiacoch, kedy nás chráni pred úpalom. Dámy iste poteší, že guarana napomáha pri boji s celulitídou. Zaujímavosťou je, že guarana je oveľa účinnejší ako izolovaný kofeín. V latinskoamerických krajinách je obľúbená aj ako afrodiziakum a indiáni guaranu používajú aj na prípravu čokolády.
Chemické zloženie a účinné látky
Semená guarany obsahujú 4 - 8 % kofeínu, čo je 2x viac než káva. Navyše vďaka obsahu theofilinu a teobromínu jej účinok vydrží dlhšie a to až 5 hodín. Pretože sa guarana nepraží, uchováva si vitamíny C a niektoré B. Droga obsahuje veľké množstvo kofeínu, guaranín, triesloviny, olej, saponíny, živicu a farbivo. Použitou drogou sú predovšetkým oriešky (Fructus guarani). S drogou treba zaobchádzať ako s inými drogami obsahujúcimi kofeín, u ktorých väčšinou platí, že menej býva viac. Chemické zloženie: Droga obsahuje purínové alkaloidy, z nich predovšetkým kofeín 2,5-5%: väčší je podiel katechínových trieslovín (do 25%). Hlavnou účinnou látkou guarany je alkaloid kofeín, ktorého semená obsahujú asi 5%. Nie je však sám. Bol zistený obsah teofylínu, teobromínu, adenínu, saponínu i ďalších biologicky aktívnych látok. Ďalej je prítomný škrob, silica, atď.
Pestovanie a pôvod
Guarana pochádza z Amazónie a to najmä z regiónov Manaus a Parintins. Juhoamerické kmene už po stáročia používali guaranu pre svoje povzbudzujúce účinky. Pred príchodom Kolumbusa bola tamojšími indiánmi pestovaná na plantážach. Rastlinky boli rozmnožované najčastejšie z odnoží, potom rozsádzanie cca 2 m od seba. Guarana začína rodiť už po treťom roku svojej existencie, ďalej potom plodí až 40 rokov. Pre Európu bola guarana objavená v roku 1669 a v roku 1700 bola vykonaná prvá analýza tejto rastliny. V súčasnej dobe je najviac pestovaná v Južnej Amerike najmä Brazílii, Venezuele a Uruguaji. Vďaka svetovému dopytu po tejto surovine sa zber guarany vo voľnej prírode stal hlavným zdrojom príjmov miestnych domorodcov.
Paulínia nápojová čiže Paullinia cupana je popínavý ker, dorastajúci 10 - 12m. Drobné zelenkasté, biele alebo žlté kvety vytvárajú malé trsy. Jasne červené plody ukrývajú jedno veľké čierne semeno, ktoré je obalené v dužinatej šupke. Pri dozrievaní semien, začína šupka praskať a čierne semeno sa dostáva na svet. Október a november sú mesiace, kedy Paulínia nápojová dáva ľudstvu svoje plody, zbierané len z kríka, nie zbierané zo zeme. Guarana sa najviac blíži nášmu pagaštanu čiže konskému gaštanu. Pestovať sa dá podobne ako vinič.
Guarana je tropická, vždyzelená, plazivá drevina, ktorá pochádza z povodia Amazonky, najmä z oblasti južne od tejto rieky. V menšom meradle rastie aj v povodí riek Orinoko a Rio Negro. Vegetatívne množenie: Guarana sa množí hlavne vegetatívne, tj odkopkami a odnožami. Spôsob pestovania je veľmi podobný pestovaniu vínnej révy. Zakorenené sadenice sa vysádzajú na vzdialenosť asi 2x2 m a pravidelne sa zrezávajú. Plantáž začína plodiť už 2. až 3. rokom a plodnosť trvá asi 30-40 rokov. Ak sa rozmnožuje semenami, nástup plodnosti je podstatne neskorší.
Guarana sa pestuje predovšetkým v trópoch, ale u nás je možné ju pestovať ako izbovú rastlinu. Paullinia cupana potrebuje vlhko, preto je najlepšie ju pestovať v skleníku. Na klíčenie rastlinka potrebuje minimálne 20 stupňov. Pred samotným výsevom je vhodné semená namočiť do teplej vody a potom vložiť do substrátu s dostatočným množstvom piesku či štrku do hĺbky približne 2 cm.
Alternatíva k káve: Čajovník čínsky
Čajovník čínsky (Camellia sinensis) je vždyzelená rastlina, ktorej listy obsahujú chemické látky vrátane aminokyselín, karbohydrátov, minerálov, kofeínu a polyfenolov, hlavne flavonov. Hlavné odrody tohto čaju sú Camellia sinensis sinensis a Camellia sinensis assamica.
Camellia sinensis dorastá do výšky 2 až 3m a darí sa mu v Číne, Tibete a Japonsku. Je odolný proti chladu a môže dávať 5cm dlhé listy až 100 rokov. Camellia assamica je považovaná skôr za strom ako ker. Môže dosiahnuť výšky 14 až 18m a listy má 15 až 35cm dlhé. Vyhovuje mu tropické podnebie a poskytuje zber približne 40 rokov.
Čajovníkom najlepšie prospieva veľmi teplé, vlhké prostredie. Najvhodnejšia je pre ne teplota od 10 do 29,5 °C, ročné zrážky 2 000 až 2 280mm a nadmorská výška 300 až 2 100m nad morom.
Chemické zloženie čaju
Listy čajovníka čínskeho obsahujú určité množstvo chemických látok vrátane aminokyselín, karbohydrátov, minerálov, kofeínu a polyfenolov, hlavne flavonov. Zo 75 až 80 percent sa tvorí voda, jeho obsah behom zavädnutia - prvá fáza výrobného procesu - klesne na 60 až 70 percent.
V priebehu fermentácie oolongu a čierneho čaju sa flavonoly čiže katechiny okysličujú, aby výslednému nálevu dodali jedinečnú chuť a charakteristickú farbu. Pri sušení sa nielen ďalej redukuje obsah vody zhruba na 3 percenta, ale taktiež sa ničia enzýmy spôsobujúce oxidáciu.
Vôňa čierneho čaju je nesmierne komplexná. Doteraz bolo rozpoznané viac ako 550 chemických látok, napríklad vodíky, alkoholy a kyseliny. Väčšina z nich vzniká behom výroby a každá predáva konečnému produktu svoje vlastnosti. Chuť však prevažne určujú rôzne polyfenoly, bežne - ale nesprávne - nazývané triesloviny.
Obsah kofeínu v čaji
Kofeín patrí k najvýznamnejším zložkám čaju. Pôsobí ako ľahký stimulant a zlepšuje činnosť tráviacich štiav. Kofeín sa nachádza vo všetkých druhoch čaju (v zelenom, čiernom, oolongu), ale v odlišnom množstve. S priemernou šálkou zeleného čaju vypijete asi 6 - 16 miligramov kofeínu, so šálkou oolongu najmenej 12 miligramov a čierneho čaju 25 - 110 miligramov. Zatiaľ čo kofeín z kávy sa strebáva do krvi veľmi rýchlo a tak zrýchľuje jej obeh a činnosť srdca, polyfenoly v čaji údajne jeho absorbciu spomaľujú. Účinky kofeínu síce pociťujeme pri pití čaju pomalšie, ale látka zostáva v tele omnoho dlhšie.
KÁVOVLOG #20: Ako funguje kofeín a čo robiť, keď to s ním preženiete? (titulky: 🇸🇰 🇨🇿)
Pestovanie a spracovanie čaju
V minulosti sa čajovníky bežne pestovali zo semien, ale teraz sa čím ďalej, tým viac využíva vegetatívne rozmnožovanie (prevažne rozsadzovanie zakorenených vetví) a klonovanie. Klonovanie rastlín s dobrou plodnosťou a odolnosťou proti suchu, škodcom a chorobám sa pestovatelia snažia dosiahnuť stálej kvality a predĺženia schopnosti rastu.
Nové rastliny sa predpestovávajú v škôlkach a asi po šiestich mesiacoch sa presádzajú na plantáž. V tej dobe už dosahujú budúce čajovníkové kry približne 15 až 20 centimetrovú výšku. Okolo mladých krov čajovníkov sa ponecháva priestor zhruba 1,5m2 a približne 2 roky sa neotrhávajú a nezastrihujú. Behom tejto doby dorastú do výšky 1,5 až 1,8m.
Potom sa zrezávajú na výšku asi 30cm, nechajú sa trocha povyrásť a každý týždeň sa rezaním udržiavajú vo výške pásu. Lístky sa začínajú zbierať po troch až piatich rokoch v závislosti na nadmorskej výške a prostredí.
Zatiaľ čo v niektorých častiach sveta čajovník rastie po celý rok, inde v zime nastáva obdobie vegetačného kľudu. Lístky sa otrhávajú vtedy, keď sa začínajú vytvárať nové mladé nedorosty či fleše. V teplejších oblastiach rastliny poskytujú niekoľko flešov ročne, ale v chladnejšom podnebí je vegetačná doba kratšia a flešov stihne vyrásť málo.
Čaj najvyššej kvality sa pripravuje z jemných flešov, teda z výhonku s terminálnym pupeňom a dvoma lístkami. Česáči ho uštiknú nechtom na palci a vloží do vreca alebo koša.
Čaj sa takmer vždy spracováva v krajine pôvodu. Po zbere sa čaj premiestni do továrne na spracovanie vo veľkých vreciach. Spracovanie sa skladá zo štyroch hlavných krokov: zavädnutie, zvinovanie, fermentácia, sušenie.
Proces spracovania čaju
- Zavädnutie: Lístky sa rozložia a nechávajú sa zaschnúť pri teplote 25-30 stupňov Celzia. Obsah vody sa zníži na 60-70%.
- Zvinovanie: Zvädnuté lístky sa potom asi pol hodiny zvinujú, čím získavajú svoju typickú chuť a vôňu.
- Fermentácia: Biologická reakcia, pri ktorej dochádza k oxidácii uvoľnenej bunkovej šťavy. Mení sa farba čajových lístkov zo zelenej na medenú a uvoľňujú sa látky, ktoré významne ovplyvňujú chuťové vlastnosti čaju.
- Sušenie: Proces fermentácie konči sušením lístkov pri teplote 95 stupňov Celzia. Vlhkosť čajových lístkov sa tak zníži až na 4 - 6%. Asi za pol hodiny získava čaj svoju čiernu farbu. Zo 100 kg čerstvých lístkov sa získa asi 20 kg čierneho čaju.
Potom nastáva triedenie, balenie a skladovanie čaju. Len čo čaj opustí sušičku, je nutná selekcia. Tá sa obvykle robí podľa veľkosti a to preosievaním. Rôzne veľké čiastočky sa používajú do čajov sypaných až po čaje filtrované.
Čaj sa musí dôkladne zabaliť, aby odolal vonkajším vplyvom počas dopravy. Kedysi sa čaj balil do drevených debien s trojitou stenou zvnútra potiahnutou hliníkovou fóliou. Dnes sa takmer 100% čaju balí do papierových vriec. Robia sa z niekoľkých vrstiev silného a pevného papiera, ktorý je vo vnútri potiahnutý hliníkovou fóliou.
Upozornenia a obmedzenia
Guaranu je potrebné užívať s rozvahou a dodržiavať odporúčané denné dávky. Kvôli vysokému obsahu kofeínu v guarane nekombinujte guaranu s ďalšími stimulantmi. Guarana nie je vhodná pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Ďalej by ju nemali užívať ľudia so žalúdočnými vredmi, citlivosťou na kofeín, ľudia s vysokým krvným tlakom a poruchami srdca.
Všetky zdravotné, nutričné či liečebné tvrdenia sú v rámci legislatívy EÚ výrazne obmedzené.
tags: #paulinia #napojova #pestovanie