Pavol Braxatoris a jeho Modrá ruža: Informácie a príbeh kráľovnej slovenských operiet
Pavol Braxatoris (* 4. február 1909, Senica - † 19. január 1980, Bratislava) bol významný slovenský libretista, textár a jeden zo zakladateľov slovenskej operety. Jeho prínos k slovenskej populárnej hudbe je nesmierny, pričom zanechal bohaté dielo, ktoré obsahuje vyše stovky piesní, spevov i hudobnodramatických javiskových diel.
Narodil sa ako siedme dieťa v rodine evanjelického kňaza, básnika a prekladateľa Martina Miloša Braxatorisa - Sládkovičova. Bol vnukom štúrovského básnika Andreja Sládkoviča, čo naznačuje, že literárne nadanie bolo v rodine prítomné. Pavol Braxatoris bol jedným z najplodnejších a najúspešnejších textárov slovenskej populárnej hudby prvých desaťročí jej existencie.
Svoje prvé texty napísal v čase štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (1928-1933). Po jej absolvovaní začal pracovať ako úradník v Senici a od roku 1954 ako vedúci sekretariátu Zväzu slovenských skladateľov v Bratislave.
Spolupráca s Gejzom Dusíkom a Františkom Krištofom Veselým
Spoločne s Gejzom Dusíkom a Františkom Krištofom Veselým bol Pavol Braxatoris spolutvorcom modernej slovenskej operety. V období gymnaziálnych štúdií v rodnej Senici sa zoznámil s Gejzom Dusíkom. S Gejzom Dusíkom odštartovali spoločnú „hviezdnu“ púť históriou slovenskej operety a populárnej hudby ako jej spoluzakladatelia v roku 1934.
Výsledkom spolupráce Pavla Braxatorisa a skladateľa Gejzu Dusíka je vyše 200 populárnych piesní. Podpísali sa pod nestarnúce piesne ako sú: Rodný môj kraj, Tak nekonečne krásna, Marína, Čo sa mi môže stať, Len bez ženy, Tak smutno mi je bez teba, Keby som sa nebál, Mám ja klavír, Zvony domova, Pieseň o rodnej zemi či Ja som optimista. Libreto Dusíkovej Modrej ruže - kráľovnej medzi slovenskými operetami napísal ako 25-ročný.
Modrá ruža: Kráľovná slovenských operiet
Najznámejšou a najpopulárnejšou operetou dvojice Braxatoris - Dusík sa stala práve Modrá ruža, ktorá mala premiéru v roku 1939 v Slovenskom národnom divadle. Túto operetu hrali skoro na všetkých divadelných javiskách na Slovensku. Mnohé piesne z nej sa stali hitmi a ich popularita trvala desiatky rokov. Každé jej piesňové číslo sa stalo šlágrom, medzi ktoré patria: Len bez ženy, Tá modrá ruža vám povie, Čo sa mi môže stať, Dobrú noc vám, Snáď aj ku mne raz láska príde a ďalšie.
Niektoré z piesní sa stali populárnymi vďaka spevákovi Františkovi Krištofovi Veselému, ktorý ich naspieval. Bol to práve on, kto postupne odpremiéroval takmer 300 slovenských populárnych piesní.
Dej operety Modrá ruža
Modrá ruža je opereta v troch dejstvách, ktorú zložil Gejza Dusík na libreto Pavla Braxatorisa. Dej sa začína v prijímacom salóniku inžiniera Lenoira, do ktorého vtrhnú reportéri, medzi ktorými je i Filip, snažiaci sa od inžiniera získať informácie o jeho novom vynáleze. Ten však o vynáleze mlčí, a tak sa reportéri začnú zaujímať o zásnuby jeho dcéry, Sylvy, s grófom Duboisom.
Neskôr do salóniku prichádza policajný prefekt, ktorý po odchode reportérov informuje inžiniera Lenoira o tom, že sa plány nového vynálezu snažia získať agenti z cudziny. Policajný prefekt navrhuje inžinierovi Lenoirovi dokončiť na odľahlom a bezpečnom mieste, pričom Lenoir navrhne jachtu jeho šéfa, továrnika Canicha. Aby zakryli skutočný zámer cesty, tak na jachtu pozvú aj veselú spoločnosť, do ktorej policajný prefekt ukryje aj niekoľko strážnikov.
Do prázdneho salóniku vtrhne Edmond v sprievode sluhu, ktorý Edmonda informuje o tom, že inžinier Lenoir nemá momentálne čas. Edmond vysvetlí sluhovi, že má byť jeho nástupcom. Sluha zavolá inžiniera, ktorý prijme Edmonda za nového sluhu. Medzitým Edmond obdivuje modrú ružu, ktorú vezme do ruky. Do salónika vstúpi Sylva v sprievode skupiny dievčat a čuduje sa, kde zmizla jej modrá ruža. Sylva prijme ružu od Edmonda so slovami, že venovať ružu znamená vyznať lásku.
Jana Šomošiová a Jozef Benedik - Modrá ruža Duet z operety Modrá ruža
Dej sa presúva na jachtu, na ktorej továrnik Caniche víta spoločnosť. Na jachtu sa okrem strážnikov prezlečených za plavčíkov dostal aj Filip. Filip stretne koketnú madame Denise, s ktorou sa chce továrnik zasnúbiť a oženiť. Tá si továrnika Canicha nechce zobrať dovtedy, dokiaľ sa nevydá jeho chovanica, Jeanetta. Filip sa predstaví Canichovi a dohodnú sa, že mu dá informácie k vynálezu inžiniera Lenoira, ak si za ženu vezme Jeanettu.
Po odchode Filipa továrnik Caniche informuje Jeanettu o tom, že sa bude vydávať. Keďže sa jej tento plán nepozdáva, tak sa na prvé stretnutie zamaskuje a predstiera šušlanie a hlúposť. V spoločenskej sále prebieha letný karneval. Filip tancuje so Jeanettou, továrnik Caniche s madame Denise. Sylva nespozná prezlečeného Edmonda, ktorý sa jej vysloví, že ju miluje. Keď mu Sylva strhne masku, tak sa začne Edmondovi vyhrážať, že o všetkom povie otcovi. Po hádke odchádza Edmond bez slova preč.
Edmonda stretne Filip, ktorý uteká pred Jeanettou a Canichom, lebo sa nechce ženiť. Filip sa skryje, pričom si vypočuje rozhovor medzi snúbencom Sylvy, grófom Duboisom, a jeho kumpánmi o tom, že chcú vykradnúť trezor s plánmi k vynálezu inžiniera Lenoira. Po ich odchode začne Filip v zmätku pobiehať a stretne Edmonda, ktorému všetko povie. Na scénu prichádza nezamaskovaná Jeanetta, ktorá vrazí do Filipa, no ten ju nespozná. Keď sa mu predstaví ako Jeanetta, tak jej Filip povie, že pozná ešte jednu Jeanettu, ale tá je škaredá, hlúpa a rozpráva divne. Jeanetta navrhne Filipovi, aby ho "tá druhá" Jeanetta pristihla v bozku s inou ženou, no nie s ňou, keďže sa poznajú a vyškriabala by jej oči. Dohodne mu stretnutie s madame Denise, ktorých prichytia Jeanetta v maske spolu s továrnikom Canichom.
Sylva vo svojej spálni zvoní na komornú, aby upratala šaty po karnevale, no prichádza Edmond. Sylva povie Edmondovi, že jej lichotí, keď ju niekto obdivuje a miluje. Pri odchode Edmonda z izby mu Sylva daruje ružu. V izbe navštívi Dubois, ktorý sa v opilosti vrhne na Sylvu a tá začne volať o pomoc. Späť do jej izby vbehne Edmond, ktorý chce snúbencov zachrániť pred hnevom inžiniera Lenoira, pričom Duboisovi káže, aby sa vyparil a vezme vinu na seba. Do izby vtrhnú s inžinierom Lenoirom aj policajti a detektív, ktorí chcú Edmonda zatknúť.
Posledné dejstvo sa odohráva v záhrade inžiniera Lenoira, v ktorej sa odohrá duel medzi Filipom a továrnikom Canichom v pití ako satisfakciu za bozkávanie sa Filipa s madame Denise. Po príchode Jeanetty do záhrady sa jej Filip chváli úspechom jeho článku o krádeži plánov a vyznáva jej lásku. Ďalej prichádza Edmond a Sylva, pričom Edmond nesie tašku s ukradnutými plánmi. Vychádza najavo, že Edmond je pracovníkom polície pod policajným prefektom a bol podstrčený ako sluha, aby nebol podozrivým.
Ďalšie Braxatorisove diela a prínos
Pavol Braxatoris je autorom a spoluautorom libriet k siedmim Dusíkovým operetám. Z operety Keď rozkvitne máj, ktorá mala premiéru na scéne Slovenského národného divadla (SND) v roku 1938, sa stala najznámejšou spomínaná pieseň Rodný môj kraj, vyjadrujúca lásku k rodnej zemi. Text piesne napísal Pavol Braxatoris a spieval ju Dr. Janko Blaho.
Aj ďalšie dielo Tajomný prsteň (1944) prinieslo hity Tak nekonečne krásna a Tak smutno mi je bez teba. V roku 1954 mala premiéru na Novej scéne v Bratislave ďalšia opereta Zlatá rybka. V tomto roku začal Pavol Braxatoris pracovať ako vedúci na sekretariáte Zväzu slovenských skladateľov.
V roku 1956 mala v Košiciach premiéru opereta Hrnčiarsky bál, ktorej najznámejšou piesňou je Pieseň o rodnej zemi, známejšia pod názvom Najkrajší kút. Jej dlhoročným interpretom je celosvetovo známy slovenský operný spevák Peter Dvorský.
Ďalšia Opereta Karneval na Rio Grande (1963), uvádzaná aj pod titulom Potulný spevák, čerpá dej z boja latinskoamerických krajín za slobodu. V roku 1971 mala premiéru na Novej scéne v Bratislave opereta To by bola láska.
Do svojich 45 rokov žil Pavol Braxatoris v Senici a štvrť storočia prežil s rodinou v Bratislave. Tam bol od roku 1953 i riaditeľom sekretariátu Zväzu slovenských skladateľov, pracoval v Mestskom múzeu (1961-1974), skladal texty piesní, prekladal a tvoril operetné libretá. „Touto činnosťou snažím sa prispieť k úsiliu o vytvorenie novej operety, ktorá vedľa zábavnej funkcie má i výchovné poslanie. Doterajšie pekné úspechy operiet Zlatá rybka (1954) a Hrnčiarsky bál (1956) dodávajú mi chuť do ďalšej práce.“ Konštatuje P. Braxatoris v knihe označenej ako „vyznanie potomkov tomuto neskonale skromnému láskavému a pracovitému človeku“.
Viac ako dvesto piesní, libretá siedmich operiet, preklady libriet operiet zahraničných autorov (Lehár, Strauss,...). Dodnes v éteri u nás i v zahraničí znejú piesne dvojice Dusík-Braxatoris interpretované poprednými spevákmi. Sú značkou najvyššej kvality a vynikajúcim kultúrnym vývozným artiklom.
tags: #pavol #braxatoris #modra #ruza #text