Pavol Hammel & Prúdy 1966 – 1975: Kompilácia, ktorá definovala éru
Kompilačný dvojalbum Pavol Hammel & Prúdy 1966 - 1975 vychádza v reedícii na CD aj vinyle. Je dramaturgicky nezmenenou reedíciou pôvodného titulu, ktorý vyšiel v roku 1982. Zachytáva prvé veľké tvorivé obdobie slovenskej legendy, roky 1966 až 1975, v ktorom Hammel vyrástol z talentovaného začiatočníka na vyhranenú a originálnu osobnosť.
Kompilácia ponúka 28 pôvodných piesní, sú nimi Čierna ruža, Pred výkladom s hračkami, Možno, Biela holubica, Jesenné litánie, Po písmenku, Keď odchádza kapela, Sen, Koče plné ruží, Kráľ slnečných hodín, Poviem ti pozri, Princezná zlatovláska, Hermína, Stromy, Usmej sa, keď odchádzam, Vietor nemá kam ísť, Budeme si vymýšľať, Koniec rozprávky, Nepoviem ti dovidenia, Komu sa neľúbi, ten nech si zatrúbi, Pieseň z cukrárne, Hráč, Praj mi šťastnú púť, V každom počasí, Bláznove byty, Zimuška, Učiteľka tanca a Mladosť.
Hammelov dvojalbum bol mimoriadnym edičným počinom už v roku 1982, keď došlo k prvému z mnohých koncertných reunionov či comebackov pod značkou Prúdy v zostave Hammel, Varga, Griglák, Frešo, Kozma a je tým istým počinom aj dnes, pretože nestratil nič zo svojej sily a naliehavosti.
„Už vtedy v roku 1982 bol zaujímavý a odvážny počin urobiť výber toho najlepšieho, najzaujímavejšieho alebo najobľúbenejšieho z môjho desaťročného pôsobenia v československom hudobnom dianí. Vyhýbam sa slovu šoubiznis, lebo v tom období to bola iba trochu šou a ešte menej biznis. Bol to kus poctivého snaženia vytvoriť niečo osobité a kvalitné. A našťastie bolo z čoho vyberať. Možno sa dala spraviť aj iná kompilácia z rôznych pohľadov a názorov, ale to by sme sa nezjednotili ani dodnes,“ uviedol Pavol Hammel.
Hudobná kariéra Pavla Hammela a skupiny Prúdy
Pavol Hammel sa narodil 7. apríla 1948 a pochádza z hudobníckej rodiny. V útlom veku ho k hudbe priviedol otec, huslista v Slovenskom národnom divadle. V mladosti študoval hru na husle. Ako člen orchestra Železničiarskeho umeleckého súboru hrával pod vedením dirigenta na vystúpeniach ľudové, klasické a moderné tanečné piesne. Ako šestnásťročný začal hrať na gitare, ktorá sa stala jeho hudobným nástrojom.
V roku 1963 založil skupinu Prúdy. Prvú pieseň v skupine Prúdy s názvom „Spievam si pieseň“ zložil v roku 1965. O dva roky neskôr začína s Prúdmi hrať Marián Varga. Dvornými textármi kapely vtedy boli Kamil Peteraj a Boris Filan, s ktorými Pavol Hammel spolupracuje dodnes. Ďalším významným textárom kapely bol básnik Rudolf Skukálek, vtedy pracovník v rozhlase. Ten sa okrem iného zaslúžil o vydanie ich debutového albumu Zvoňte, zvonky (1969), ktorý je považovaný za prvú slovenskú bigbítovú platňu.
Po vydaní debutu opúšťa kapelu Prúdy Marián Varga, ale jeho spolupráca s Hammelom nekončí. Od roku 1972 nahral Hammel s Mariánom Vargom päť samostatných albumov, okrem iných aj platňu Zelená pošta, považovanú za jednu z najvýznamnejších slovenských rockových nahrávok zo 70. rokov.
Album Pavol Hammel & Prúdy 1966 - 1975 a jeho dobový kontext
Na albume hrá skupina Prúdy v obsadení z rokov 1966 až 1975: Vladimír Malý, Anton Kuruc, Ľubomír Plai, Pavol Kozma (bicie nástroje), Fedor Frešo, Alexander Filo, Ivan Belák, Ladislav Lučenič (basová gitara), Peter Saller, František Griglák, Jozef Farkaš, Viliam Pobjecký (gitara), Marián Varga, František Griglák, Ján Lauko (klávesové nástroje), Peter Baran (violončelo).
Pavol Hammel s oklieštenou kapelou a v spolupráci s Filanom a Peterajom chystajú v roku 1969 druhý album Prúdov nazvaný Pokoj vám. Album nakoniec nevyšiel kvôli tomu, že vydavateľ neschvaľoval ponuré texty reflektujúce atmosféru nastupujúcej normalizácie.
Pavol Hammel sa rozhodol, že nechce emigrovať do cudziny ani sa stať zakázaným autorom, a rozhodol sa nastúpiť kariérnu dráhu konformnú s normalizačným režimom. Ako jeden z mála slovenských rockových interpretov tolerovaných vtedajším režimom sa predovšetkým od druhej polovice 70. rokov začal intenzívne objavovať v rozhlase a televízii, alebo ako účinkujúci na Bratislavskej lýre.
Po nás potopa | dokumentárny film o zmene klímy na Slovensku
Osobný život a neskoršia kariéra
Dňa 28. júla 1976 Pavol Hammel unikol pred takmer istou smrťou, keď po spoločensky prebdenej noci v Prahe zaspal a zmeškal dopoludňajší let do Bratislavy. Ocitol sa tak na listine pasažierov leteckej tragédie na bratislavských Zlatých pieskoch, ktorá si vyžiadala 76 obetí, a nechtiac spôsobil šok a chvíle úzkosti svojim najbližším.
V roku 1976 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ako čerstvo vyštudovaný právnik dostal pozíciu námestníka v Slovkoncerte. V roku 1994 založil promotérsku agentúru Rock Pop Bratislava, v roku 1999 ďalšiu s názvom Rock Production Bratislava, v ktorej pracuje dodnes. Pôsobil aj v slovenskom hudobnom vydavateľstve Opus.
Pavol Hammel pravidelne vystupoval na predvolebných mítingoch politickej strany SMER-SSD. V rozhovore z roku 2010 sa vyjadril, že je to jedna z možností, ako spievať naživo pred ľuďmi. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa jeho účasť na mítingoch strany, ktorá bola vtedy vo vláde, stala terčom verejnej kritiky, na ktorú Hammel reagoval slovami: "Mne je samozrejme veľmi ľúto smrti dvoch mladých ľudí, ale na tých oslavách MDŽ skutočne išli všetky žarty bokom a akurát som zaspieval publiku zopár svojich pesničiek v rámci kultúrneho programu."
Žije v Bratislave-Devíne. Je druhýkrát ženatý, má dve dcéry: Veroniku (Kiku) a Lindu (Lindee), ktoré sa tiež zaoberajú hudbou (This Is Kevin, či ako DJ).
tags: #pavol #hammel #cierna #ruza