Pestovanie a spotreba bavlny vo svete: História, výzvy a udržateľné riešenia
Bavlna, zriedkavo nazývaná aj kotón, je najdôležitejšia plodina pestovaná na výrobu textilného vlákna. Bavlnené vlákna sú prítomné vo viac ako 50 % dnes vyrábaných textílií. Aj keď si v dnešnej dobe udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, jej význam do značnej miery znížili syntetické vlákna.
História a rozšírenie pestovania bavlny
Bavlna má dlhú históriu, siahajúcu až do starovekých civilizácií. V tropických oblastiach sa bavlna používala na výrobu ľahkých textílií po celé tisícročia. Niektorí autori uvádzajú, že starí Egypťania používali bavlnené tkaniny už pred 12 000 rokmi. Bavlnu spolu s perím a vláknami živočíšneho pôvodu objavili aj v tkaninách nájdených v jaskyniach v Mexiku. Tieto nálezy sa datujú do 5. tisícročia pred Kr. Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie (Rig-Veda, 1500 pred Kr.). Približne o 1 00ň rokov neskôr popisuje indickú bavlnu Herodotos takto: „a rastú tam stromy, ktorých plodom je vlna, ktorá svojou nádherou a kvalitou prekonáva ovčiu vlnu.“
V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. Arabskí kupci doviezli prvé bavlnené látky do Európy niekedy v 9. storočí. Keď Kolumbus objavil v roku 1492 Ameriku, našiel na Bahamách bavlníkové plantáže. V 16. storočí bolo pestovanie bavlny jednou z hlavných ekonomických aktivít prvých kolonistov v Novom svete. Prvé zmienky o pestovaní bavlny sú z roku 1556, odkedy sa pestuje na Floride, a z roku 1607, odkedy sa pestuje vo Virgínii.
Skutočným bodom, keď sa z bavlny stal najdôležitejší zdroj textilného vlákna, bola priemyselná revolúcia v druhej polovici 18. storočia. V 30. rokoch 18. storočia po prvý raz v Anglicku na výrobu bavlnenej priadze použili spriadacie stroje, ktoré čoskoro nato poháňal ďalší vynález - Wattov parný stroj. Brzdou celého výrobného procesu bolo naďalej zdĺhavé a pracné ručné odstraňovanie semienok zo surovej bavlny. Jeden robotník bol spravidla schopný prečistiť iba 1 libru surovej bavlny denne. V roku 1793 vynašiel massachusettský rodák Eli Whitney jednoduchý stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok (Cotton gin).
Zdroje amerického patentového úradu síce naznačujú, že prvý takýto stroj zostrojil už o dva roky skôr Noah Homes, ale aj napriek tomu je dnes väčšinou označovaný ako vynálezca práve Whitney. Cotton gin umožnil spracovávať 50 až 100-krát väčšie množstvo bavlny v prípade ručne poháňaného stroja. Ešte oveľa efektívnejšie boli stroje poháňané koňmi alebo neskôr parným strojom. Tým sa odstránila najväčšia prekážka priemyselného využitia bavlny. Za dva roky od vynálezu cotton ginu vzrástla produkcia bavlny v Spojených štátoch 33-krát (z 0,18 milióna libier na 6 miliónov) a do roku 1810 na 93 miliónov libier. Ekonomika celého Juhu bola od tej doby založená na pestovaní bavlny.
Dnes sa bavlna pestuje vo všetkých teplých oblastiach sveta, pričom ide o vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú však založené na pôvodných lokálnych odrodách. Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodnú bielizeň, sa pestujú v Egypte a Stredomorí. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. V roku 2002 sa podľa FAO pestovala bavlna na 330 000 km² a jej svetová produkcia dosiahla 21 miliónov ton v hodnote asi 20 miliárd dolárov. Od začiatku 60. rokov 20. storočia sa tak produkcia viac ako zdvojnásobila a to vďaka zdvojnásobeniu priemerných výnosov z 305 kg/ha na dnešných 635 kg/ha.
Dnes sa bavlna pestuje takmer vo všetkých teplých oblastiach sveta. Bavlna je v súčasnom svete významnou obchodnou komoditou, pestuje sa zhruba v 90 krajinách sveta - v Číne, Indii, Brazílii, ale napríklad aj v Mexiku, Grécku alebo Bulharsku. Najväčšími producentmi bavlny na svete sú dnes India a Čína, každá s ročnou produkciou približne 6,2 miliónov ton. Spojené štáty nasledujú s produkciou okolo 3,6 miliónov ton.
Produkcia bavlny v Európskej únii
V posledných rokoch došlo k určitým výkyvom v rozlohe plochy, ktorá bola v Európskej únii vyhradená na pestovanie bavlny: z 325 000 hektárov (ha) v roku 2017 sa najprv zvýšila na 362 000 ha v roku 2020, ale následne klesala a v roku 2024 dosiahla 290 000 ha. V roku 2023 dosiahla produkcia nespracovanej bavlny v EÚ 10,4 ton, čo predstavuje 4 % svetovej produkcie.
Bavlna sa v EÚ pestuje len v troch krajinách, najviac sa jej pestuje v Grécku a Španielsku. Stredné a severné Grécko, kde sa bavlna tradične pestuje už od konca 19. storočia, a Španielsko (najmä región Andalúzia) s podielom približne 20 % pestovateľskej plochy a produkcie v EÚ. Bavlna sa v Španielsku pestuje už od stredoveku, no až od polovice 20. storočia.
Podpora na produkciu bavlny sa zaviedla v roku 1981, keď k vtedajšiemu Európskemu spoločenstvu pristúpilo Grécko. Rovnako ako iní poľnohospodári, majú aj pestovatelia bavlny v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) nárok na priame platby a ďalšiu podporu vo forme ekoschém, pokiaľ ich metódy hospodárenia spĺňajú environmentálne kritériá uvedené v strategickom pláne SPP príslušnej krajiny EÚ, a v iných programoch rozvoja vidieka. Okrem toho EÚ poskytuje osobitnú platbu na bavlnu, ktorá sa uplatňuje len na určitú obmedzenú plochu v každej krajine Únie. Táto pomoc sa vypláca na hektár a pozberaná bavlna musí dosiahnuť minimálnu požadovanú kvalitu. Na to, aby mali poľnohospodári na túto pomoc nárok, musia pestovať bavlnu na poľnohospodárskej pôde, na ktorej príslušný členský štát pestovanie povolil, musia použiť povolené odrody a zber úrody na týchto plochách sa musí vykonávať za normálnych podmienok pestovania [podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115]. Cieľom tejto osobitnej platby na plodinu je zabrániť akýmkoľvek rizikám narušenia výroby v regiónoch produkujúcich bavlnu. Na osobitnú platbu na bavlnu je každoročne oprávnených maximálne 301 500 ha.
Bavlník ako rastlina a jej vlastnosti
Bavlník (Gossypium) je rastlina pestovaná pre svoje mäkké vlákno, ktoré obklopuje semená rastliny. Patrí do čeľade slezovitých (Malvaceae). Pochádza z tropických a subtropických oblastí Ameriky, Afriky a Ázie. Jedná sa o jednoročnú až viacročnú bylinu či ker dorastajúci 1-2 metre, niektoré druhy až 5 metrov. Má laločnaté listy a veľké kvety pripomínajúce ibištek. Plodom je tobolka, ktorá po dozretí praskne a uvoľní chumáče bielych až nahnedlých vlákien. Vlákna bavlny sú vlastne predĺžené bunky osemenia plodu.
Bavlna je teplomilná rastlina, ktorá sa najčastejšie pestuje v regiónoch so subtropickým alebo tropickým podnebím. Bavlník je jednoročná alebo dvojročná bylina, ktorá sa považuje za jednu z najdôležitejších priemyselných plodín. Rastlina má koreňový systém tyčového typu. Listy sú usporiadané na stopkách a sú striedavo pripevnené k stonke. Kvety sú šarlátové, snehovo biele alebo žlté. Po úplnom dozretí bavlníkových semien kapsuly prasknú - v ich vnútri vidíte bielu vláknitú hmotu pozostávajúcu z dlhých a krátkych chĺpkov. Na jednom kríku je až 180 - 200 škatúľ bavlny.
Vlastnosti bavlneného vlákna
Bavlna vyniká svojimi vlastnosťami. Medzi vlastnosti zaujímavé prevažne pre spotrebiteľov určite patrí dobrá hrejivosť, ktorá je spôsobená tvarom vlákna a udržaním dostatku vzduchu. Dobrou schopnosťou látky je prijímanie vlhkosti až 27%. Pokiaľ nie je látka vopred ošetrená špeciálnou úpravou merceráciou, dochádza u nej k veľkej zrážanlivosti. Medzi negatívne vlastnosti bavlny je vplyv slnečného žiarenia na látku, ktorá pomaly hnedne a znižuje sa jej pevnosť. Bavlnené vlákno je tvorené 87% - 91% celulózy a zvyšok percent tvorí voda, bielkoviny, tuky, vosky a ich farba je biela až do tmavo hnedej.
Pri mercerácii sa tkanina namáča do lúhu sodného za stáleho napínania a z vlákien sa odstráni pretočenie a ich povrch je hladký. Pri mercerácii dochádza k narovnaniu a pretočeniu vlákien. Oblečenie z mercerovanej bavlny je tiež pevnejšie a farby na ňom vyniknú o stupeň lepšie (tým stupňom myslíme celých 25 %!).
Bavlna je prírodná - nespôsobuje alergie (hypoalergénnosť je jednou z veľkých výhod bavlny). Nezapácha, pretože je obrovský rozdiel, keď sa spotíme v bavlnenej košeli či tričku a v odeve zo syntetických materiálov. Dýcha - nič nenahradí priedušnosť prírodného materiálu. Bavlna dýcha omnoho viac, ako syntetický materiál. Je mäkká a príjemná. Je pevná a trvácna. Poctivo utkaná, 100 % bavlna vám vydrží dlhšie ako pár praní. Nevyťahá sa, nestratí svoju farbu po 2 praniach a môžete ju žehliť aj viac ako na najnižšej teplote žehliacej plochy.
Hlavnou nevýhodou bavlny je, že sa rýchlejšie pokrčí, pretože prírodné vlákna sa ľahko lámu. To je dôvod, prečo sa používajú úpravy Non-iron (nežehlivá úprava), prípadne Easy Care (zjednodušené žehlenie).
Proces spracovania bavlny
Cesta bavlny od rastliny až po finálny produkt je dlhá a zahŕňa mnoho krokov - od zberu a čistenia cez pradenie, tkanie a farbenie až po šitie. Po zbere sa bavlnené vlákna musia oddeliť od semienok a zvyškov rastlín. Kedysi to bola veľmi náročná práca, dnes sa využívajú špeciálne stroje. Tento proces sa nazýva odsemeňovanie.
Po zbere sa z bavlny musia odstrániť nečistoty a zvyšné semená. Po ich odstránení sa bavlnené vlákna triedia podľa dĺžky určujúcej kvalitu a ďalšie použitie. Čisté vlákna sa ďalej rovnajú, češú a stáčajú do tenkých prameňov. Tie sa následne pradú do priadze. Surová bavlna sa čistí, suší a v záverečnej fáze spriada. Posledná fáza je celkom praktická - z tkaniny sa strihajú jednotlivé diely a šijú sa hotové výrobky. Týmto procesom vzniká bavlnená priadza. Proces, pri ktorom vzniká bavlnená priadza, sa nazýva pradenie a zahrňuje niekoľko operácií.
Vedľajšie produkty z bavlny
Bavlna je jedným z najpoužívanejších prírodných vlákien. Cení sa pre svoju jemnosť, priedušnosť a všestrannosť pri výrobe odevov, domácich textílií a priemyselných tkanín. Menej kvalitné bavlnené vlákna sa používajú na výrobu papiera, hrubších priadzí, alebo na výrobu hodvábu. Kvalitné bavlnené látky sa používajú na výrobu odevných, dekoračných, technických textílií a nití. Bavlna má v súčasnej dobe 30% podiel na všetkej textilnej výrobe a nájsť ju môžeme skoro vo všetkých odboroch. Napriek veľkej škále polyesterových látok si bavlna stále drží svoje miesto nielen v našich šatníkoch. Bavlna patrí k najstarším a zároveň najpoužívanejším textilným surovinám na svete. Nájdeme ju v oblečení, posteľnej bielizni aj bytových doplnkoch. V posledných rokoch sa však stále častejšie objavuje aj v podobe látkových tašiek, ktoré predstavujú ekologickú alternatívu k plastovým obalom.
Výzvy v pestovaní a spotrebe bavlny
Tradičné pestovanie bavlny často znamená vysokú cenu, ktorú zaň platia farmári, ich rodiny, prostredie, kde žijú. Väčšina bavlny rastie a je zberaná ručne na malých farmách v rozvojových krajinách, intenzívne sa používa voda, pesticídy a chemické hnojivá.
Environmentálne dopady
Bavlna je veľmi vhodná plodina pre priemyselné strojové spracovanie. V prvých krokoch sa najprv odstránia semienka a nečistoty ako prírodné vosky a proteíny tak, aby ostala v podstate len čistá celulóza. Pestovanie bavlny je veľmi náročné na používanie pesticídov, ktoré sa aplikujú 10 - 20-krát ročne, niekedy aj častejšie. Najmä v rozvojových krajinách bez dostatku ochranných pomôcok dochádza často ku smrteľným otravám počas ich aplikácie. Hlavnými škodcami sú v rôznych častiach sveta motýle z rodov Helicoverpa, Earias, Heliothis a Pectinophora. Aplikáciu insekticídov je možné znížiť o 60 až 80 % pestovaním transgenných odrôd bavlny, ktoré sú vďaka vloženému Bt-génu z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis jedovaté pre húsenice týchto motýľov. Transgenné odrody bavlny sa pestujú v USA, Číne, Austrálii a Indii. Bohužiaľ v niektorých prípadoch, napríklad v roku 2001 v Austrálii alebo v roku 2003 v Indii, došlo ku zlyhaniu tejto genetickej ochrany a poľnohospodári pestujúci tieto odrody utrpeli veľké ekonomické straty.
#010 Bavlna a jej vplyv na životy ľudí (podcast: FASHION SESSION)
Temná strana bavlny spočíva aj v jej náročnosti na vodu. Bavlna je známa ako plodina náročná na vodu v porovnaní s mnohými inými vláknami používanými pri výrobe textilu. Zatiaľ čo presná potreba vody na pestovanie bavlny sa značne líši v závislosti od faktorov, ako je klíma, typ pôdy, zavlažovacia metóda a špecifická odroda pestovanej bavlny, WWF odhaduje, že výroba jedného bavlneného trička si vyžaduje približne 2,700 litrov (713 galónov) vody - čo je ekvivalent, ktorý by ľudskú bytosť vydržal na dva a pol roka. Táto nadmerná spotreba vody výrazne prispieva k environmentálnemu stresu. Na vyprodukovanie jediného kilogramu bavlneného vlákna sa spotrebuje - v závislosti od lokalizácie - 10- až 13-tisíc litrov vody! Na výrobu jedných riflí sa spotrebuje 8 000 litrov vody. Bavlna je „smädná rastlina“, lenže, paradoxne, zvyčajne rastie v oblastiach s nedostatkom vody. Preto sa pestuje predovšetkým v suchých oblastiach a zavlažuje sa umelo.
Jasným príkladom vplyvu bavlny na vodné zdroje je Aralské jazero - slané jazero ležiace medzi Kazachstanom a Uzbekistanom. Aralské jazero, kedysi štvrté najväčšie jazero na svete, bolo takmer vysušené kvôli projektu zavlažovania bavlny, ktorý inicioval Sovietsky zväz v 1960. rokoch. Do roku 2000 stratilo asi 90 % svojho objemu, čo viedlo k množstvu ekologických a sociálnych problémov, vrátane straty rybolovu, zvýšenej slanosti a zdravotných problémov medzi miestnym obyvateľstvom v dôsledku prachových búrok z odkrytého dna jazera. Zmiznutie Aralského jazera je jedným z najneslávnejších príkladov toho, ako neudržateľné poľnohospodárske postupy môžu viesť k ekologickej katastrofe.
Ďalším problémom je dezertifikácia, proces, pri ktorom sa úrodná pôda stáva púšťou v dôsledku rôznych faktorov vrátane sucha, odlesňovania a nevhodného poľnohospodárstva. Pestovanie bavlny zaberá 2.5 % svetovej ornej pôdy, no ročne spotrebuje 200,000 ton pesticídov a 8 miliónov ton hnojív, čo predstavuje 16 % a 4 % celosvetovej spotreby. Masové používanie chemických pesticídov, umelých hnojív a látok na defoliácie rastlín pred zberom zamoruje pôdu a zdroje vody. V chudobných krajinách, kde sa táto plodina pestuje, sú navyše povolené a stále používané aj vysoko toxické prostriedky, ktoré sú v Európe či Amerike zakázané. Jedovaté látky vrátane preukázaných karcinogénov sa ukladajú v tkanivách rastlín, zvierat i ľudí.
Plocha, na ktorej sa pestuje bavlna, zaberá síce len 2,4 percenta celosvetovej poľnohospodárskej pôdy, rozprašuje sa však na nej jedenásť percent všetkých predaných pesticídov a 24 percent všetkých insekticídov - na monokultúrach sa totiž môžu rozšíriť škodce ešte ľahšie ako na iných rastlinách. To má dramatické následky: podľa odhadov WHO zomrie na celom svete pri pestovaní bavlny ročne 20 000 ľudí na otravu pesticídmi.
Geneticky modifikované organizmy (GMO) vzbudzujú diskusie najmä v potravinárstve. O GMO bavlne sa v našich končinách zatiaľ toľko nehovorí. Aj v tomto prípade majú úpravy zabezpečiť vyššie výnosy a väčšiu odolnosť voči škodcom. V roku 2017 bolo už 93% bavlny pestovanej v Indii GMO. Ukazuje sa, že táto upravená plodina potrebuje viac vody, hnojív a pesticídov ako pôvodné lokálne druhy bavlny.
Sociálno-ekonomické dopady
Na pestovaní bavlny sú úplne závislé milióny chudobných poľnohospodárov, najmä z Ázie. Ak sa neurodí, neuživia svojej rodiny. Preto nakupujú prípravky, ktoré majú zaručiť čo najlepšiu úrodu. Často si ani neuvedomujú, s ako nebezpečnými chemikáliami prichádzajú do styku, a nepoužívajú žiadne ochranné prostriedky. Chemikáliám z bavlny sú vystavení aj robotníci v textilných továrňach, kde sa surovina spracováva s použitím ďalších toxických látok (bielidlá, farbivá, formaldehyd pre fixáciu farby, prostriedky znižujúce krčivosť či horľavosť). V chudobných krajinách, ktoré bavlnu produkujú, často vôbec neexistuje bezpečnosť práce alebo ochrana životného prostredia. Toxické kaly z tovární nezriedka končia rovno v prírode. Nebezpečné látky vrátane karcinogénov, ktoré sa používajú pri pestovaní a spracovaní bavlny, sa z hotového oblečenia len tak nikam nevytratia. Pri nosení sa uvoľňujú a vstrebávajú do tela cez kožu.
Pestovanie bavlny je pre viac než 20 miliónov Afričanov hlavným zdrojom príjmov. V mnohých častiach sveta je bavlna pestovaná na veľkých plantážach, v Afrike je bavlna pestovaná výhradne drobnými poľnohospodármi. Umelé zavlažovanie sa v Afrike prakticky nepoužíva. Drobní poľnohospodári sa spoliehajú na dostatočné prírodne zrážky.
Kishore Tiwari sleduje zoznam mŕtvych vo Vidarbhe - v provincii, ktorá leží v „bavlníkovom pásme“ strednej Indie. Tento aktivista riadok po riadku zaznamenáva samovraždy farmárov do malého ošúchaného zápisníka. Aj tie, ktoré sa nezaratúvajú do oficiálnych štatistík ako napríklad samovraždy žien - podľa oficiálnej definície sa ženy nepovažujú za farmárky. Trinásť mŕtvych na každej strane a zápisník má veľa strán. Podľa Tiwariho evidencie si vo Vidarbhe od roku 2001 siahlo na život vyše 8 000 farmárov! V niektorých rokoch napočítal v priemere až štyri takéto tragédie za deň. Dôvod je skoro vždy rovnaký: bezvýchodisková situácia v pasci dlhovej špirály. „Farmári sa stali otrokmi na svojej vlastnej pôde. Pracujú dvadsaťštyri hodín denne pre zisk nadnárodných koncernov. Všetko, čo zarobia, ide výrobcom pesticídov a osiva,“ hovorí Tiwari.
Na trhu s bavlnou si konkurujú rozvojové krajiny s vyspelými ekonomikami: malí farmári, ktorí svoje polia obrábajú motykami a holými rukami, súťažia s veľkými vlastníkmi pôdy, ktorí ju obrábajú traktormi riadenými GPS. Bavlna je výsostne globálny produkt. Z celkového dopestovaného množstva 26 miliónov ton ročne je tretina určená na export - na trh, ktorému dominujú USA. Za svoje prominentné postavenie vďačia americkí farmári najmä dotáciám. Od roku 1995 podporili USA 25 000 pestovateľov bavlny sumou vyše 30 miliárd amerických dolárov. Bez tejto neprehľadnej „ochrannej siete“ z Washingtonu - utkanej z priamych platieb, „anticyklických programov“ a poistenia úrody, by mnohí americkí farmári boli rovnako málo životaschopní ako ich konkurenti v Indii - alebo v Mali, Benine či Burkine Faso. Miliardové subvencie stláčajú ceny a znižujú tým šance, že aj v rozvojových krajinách môže úroda priniesť zisk.
Otvorenie trhu v Indii v 90. rokoch však spôsobilo, že bavlna razantne stratila na hodnote. Malí farmári zrazu museli konkurovať veľkým finančne dotovaným vlastníkom pôdy. Zároveň sa uvoľnili ceny hnojív a osiva, čo vyhnalo výrobné náklady do závratných výšok - obchodný monopol v štáte Maháraštra dodával dovtedy farmárom hnojivá a osivá za fixné ceny. Keď západné spoločnosti presunuli státisíce pracovných miest do call centier a softvérových firiem v Indii, začal sa proces vymierania farmárov. Geneticky modifikovaná bavlna, ktorú v roku 2002 uviedli na trh, pôsobila ako akcelerátor: čoraz viac pestovateľov bavlny zvábených sľubmi reklamných plagátov v bollywoodskom štýle siahalo po šesťnásobne drahšom vysoko úrodnom osive. Brali si naň úvery s úžerníckymi úrokmi. Každá zlá úroda mohla odvtedy znamenať úplný krach, navyše geneticky modifikované osivo možno na rozdiel od starého použiť len raz. Farmári preto musia každý rok kupovať nové semená.
Uzbekistan. Vládny režim posiela na polia už osemročné deti. Na tri mesiace musia vymeniť učebnice za vrecia s bavlnou. Mnohé koncerny preto odmietajú odberať tovar z Uzbekistanu.
Udržateľné riešenia a BIO bavlna
Riešením tejto problematiky je jednoznačne bio bavlna (organická bavlna), ktorá je výrazne šetrnejšia pri pestovaní, ale aj výrobe. S biobavlnou sa poľnohospodári vracajú k tradičným a prirodzeným spôsobom pestovania. Všetky nežiaduce postupy pri pestovaní sú nahradené jednoduchými procesmi ako je okopávanie, prirodzené zavlažovanie či využívanie biologických škodcov namiesto pesticídov a iných chemických látok. Pestovanie bio bavlny rieši aj problém s enormnou spotrebou vody. Prieskumy potvrdzujú, že počas pestovania sa spotrebuje až o 91 % menej vody ako pri bežnej bavlne. Poľnohospodári sa nespoliehajú len na lokálne zdroje vody, ale väčšinou zavlažujú svoje polia dažďovou vodou, ktorú následne nechávajú opätovne spracovávať v čističke odpadových vôd. Tradičný prístup je uplatňovaný aj pri samotnom zbere bavlny, ktorý je ručný a pôda tak zbytočne netrpí. Škodlivé chemikálie nenájdeme ani pri ďalšom jej spracovaní, kedy je z nej vyrábaný napríklad bavlnený satén. Pomyselný návrat ku koreňom pomohol poľnohospodárom objaviť aj nové druhy bavlníkov, ktoré dokážu produkovať farebnú bavlnu a netreba ju akokoľvek ďalej upravovať.
Okrem prirodzeného sfarbenia niektorých druhov bavlníka existujú aj alternatívy na farbenie a potlač bio bavlny. Vďaka tomu, že je bio bavlna pestovaná a upravovaná iba prirodzeným spôsobom, ktorý je šetrný nielen k látke, ale v konečnej fáze aj k našej pokožke. Bio bavlna je priedušný materiál, príliš sa nekrčí a udržuje stálu veľkosť a mäkkosť aj po niekoľkonásobnom vypraní. Za oblečenie či spodnú bielizeň z bio bavlny nám poďakuje aj naša koža, ktorá je najväčším orgánom ľudského tela. Cez kožu sa do tela dostáva z oblečenia množstvo látok a s biobavlnou sa tomuto chemickému kokteilu vyhneme. S biobavlnou a bavlnou všeobecne odpadá aj problém uvoľňovania mikroplastov počas prania. Sú to textilné materiály pochádzajúce z prírody. Avšak zhruba 70 % všetkých používaných textílií je rýdzo syntetických a vznikajú z plastu, patrí medzi ne polyester, akryl alebo polyamid. Vďaka kolobehu vody pri praní sa drobné časti umelej hmoty z týchto materiálov dostávajú späť do prírody, to znamená späť do vody, riek a oceánov.
Global Organic Textile Standard (GOTS) je medzinárodná certifikácia týkajúca sa celého procesu spracovania organickej bavlny, od vypestovania až po výrobu odevu. Jedná sa o najprísnejší certifikát, ktorý zaručuje ekologickú výrobu od pestovania, cez spracovanie až po distribúciu hotového výrobku. Okrem GOTS certifikovaných materiálov sú všetky produkty ELKA LOUNGE vyrobené výhradne z materiálov s certifikáciou OEKO-TEX100: medzinárodne uznávaná pečať kvality pre textilné materiály, ktoré sú vyrobené iba zo zdravotne nezávadných materiálov s využitím aj pre deti do 1 roku života, teda vo svojej najprísnejšej verzii. V ELKA LOUNGE zo všetkých udržateľných vlákien používame bio bavlnu na výrobu oblečenia alebo posteľnej bielizne úplne najčastejšie. Značka si kladie za cieľ šetriť vodou a neprispievať k znečisťovaniu našej planéty viac, než je nevyhnutné. Preto sú produkty vyrobené iba z prírodných materiálov s čo možno najkratšou uhlíkovou stopou. Bio nekončí látkami. Prechádza sa na 100% bavlnené ceduľky, gombíky z prírodného materiálu Corozo, využíva sa iba 100% prírodné obaly (bez skrytých fólií), nepoužívajú sa plastové úchytky visačiek a stráži sa aj pôvod farby potlače, takže aj farby na produktoch majú GOTS certifikáciu.
Projekty na podporu udržateľného pestovania bavlny
Projekt „Cotton Made in Africa“ si kladie za cieľ dlhodobo zlepšiť odbytové šance pre africkú bavlnu z najchudobnejších afrických krajín a dosiahnuť ekologicky, ekonomicky a sociálne únosné produkcie bavlny. Viac než 70 000 afrických malopestovateľov bavlny, ktorí sú v súčasnej dobe do projektu zapojení, sa učia, ako zlepšiť svoje pestovateľské metódy a ako svoje polia obhospodáriť ekologicky a s vyšším výnosom. Africká bavlna je vysokej kvality. Dobré podmienky s dostatkom slnečného svitu prispievajú k tomu, že bavlna dorastá do veľkosti 1 1/8 palca (t.j. 28,5 mm) a poskytuje tak priadze, ktoré môžu byť použité pre celý rad výrobkov. Bavlna z projektu "Cotton made in Africa" sa pestuje pomocou udržateľných metód drobnými poľnohospodármi v Benine, Zambii, Burkina Faso, Malawi, Mozambiku a na Pobreží Slonoviny.
IKEA nadviazala spoluprácu so Svetovým fondom na ochranu prírody WWF (mimovládna organizácia) a spolu s ňou je zakladajúcim členom Iniciatívy za lepšiu bavlnu BCI (nezávislá organizácia stanovujúca štandardy pre pestovanie tzv. trvalo udržateľnej bavlny), aby zmenila obchod s bavlnou. Zásobovateľská reťaz predstavuje niekoľko firiem v rozličných krajinách: pestovanie farmármi - čistenie bavlny - výroba priadze - textilná produkcia, čiže tkanie, farbenie - manufaktúrna veľkovýroba v podobe šitia - predaj hotového výrobku v maloobchode.
tags: #pestovanie #a #spotreba #bavlny #vo #svete