Pestovanie bazalky na balkóne: Sprievodca pre úspešnú úrodu
Bazalka patrí medzi najobľúbenejšie bylinky. Pochádza síce z ďalekej z Indie, no do našich zemepisných šírok prenikla z južnej Európy. Jej výrazná aromatická chuť z nej robí ideálneho a všestranného pomocníka v kuchyni. Zároveň je však nenáročná na pestovanie, a to či už v záhrade, v záhradnom fóliovníku alebo v interiéri. Bazalka je jednou z najobľúbenejších byliniek, ktorú poznáme najmä zo stredomorskej kuchyne. Táto aromatická bylina je neoddeliteľnou súčasťou mnohých jedál, vrátane bazalkového pesta, a jej pestovanie je jednoduché, či už v záhrade alebo v kvetináči. Bazalka je jednou z najobľúbenejších byliniek na pestovanie a je na to dobrý dôvod. Vďaka výnimočnej chuti a vôni má táto aromatická bylinka široké uplatnenie v kuchyni. Je skvelá pri príprave omáčok, pizze, šalátov, cestovín a samozrejme pesta, takže by nemala chýbať v kuchyni žiadneho gurmána. Bazalka patrí medzi najobľúbenejšie bylinky v slovenských kuchyniach. Jej vôňa, chuť aj liečivé účinky z nej robia skvelého spoločníka nielen do šalátov, pesta alebo cestovín. A čo je najlepšie - bazalku si môžete jednoducho vypestovať sami doma, či už na parapete, balkóne alebo na záhrade.
Čo je bazalka a jej pôvod
Grécke slovo „basileus“ označuje kráľa. Je teda bazalka kráľovnou? Nepochybne! Bazalka patrí medzi najobľúbenejšie bylinky. Pochádza síce z ďalekej z Indie, no do našich zemepisných šírok prenikla z južnej Európy. Jej výrazná aromatická chuť z nej robí ideálneho a všestranného pomocníka v kuchyni. Bazalka má pôvod v Indii a bola pestovaná viac ako 5 000 rokov. V starovekom Grécku a Ríme bola bazalka považovaná za symbol lásky a vernosti. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je jednoročnou rastlinou z čeľade hluchavkovité. Pôvodne pochádza z Indie, odkiaľ sa rozšírila do stredomorskej oblasti. S obľubou si na nej pochutnávali Egypťania, Gréci či Rimania. Bola považovaná za afrodiziakum, posvätnú rastlinu, symbol ochrany pred zlými duchmi a pripisovali sa jej viaceré liečivé účinky. Dnes je známe, že látky obsiahnuté v bazalke majú antibakteriálne a protizápalové účinky. Rod Ocimum (bazalky) zahŕňa približne 50 druhov polokrov a bylín z čeľade hluchovkovité. Rod je rozšírený predovšetkým v trópoch všetkých kontinentov, najviac zástupcov rastie v Afrike. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je jednoročná liečivá rastlina so špecifickou korenistou vôňou. Má kríčkovitý vzhľad a dorastá do výšky 20 až 40 cm. Bazalka má nielen výbornú chuť, má aj množstvo pozitívnych látok pre naše zdravie. Ako liečivka sa používa pri problémoch s nadúvaním, proti nechutenstvu a na podporu trávenia.
Podmienky pre pestovanie bazalky
Hoci patrí bazalka medzi nenáročné byliny, je potrebné povedať, že si príliš nerozumie s chladným prostredím. Kritická hodnota, pri ktorej môže prísť k poškodeniu rastliny, nastáva s poklesom teploty na 4 °C. Aj preto je potrebné s výsadbou počkať do momentu, kým sa denná i nočná teplota nezstabilizuje. Takéto vyváženie teplôt nastáva väčšinou v máji. Najlepšie je bazalku v záhrade vysádzať vtedy, keď nočná teplota počas niekoľkých dní v rade neklesne pod úroveň 10 °C.
Teplota a svetlo
Bazalka je tropická rastlina, ktorá miluje teplo, slnko a neznáša chlad. Pri našich relatívne krátkych vegetačných sezónach sa preto táto letnička často pestuje v kvetináčoch v interiéri, prípadne v skleníkoch spolu s paradajkami. Bazalku je možné pestovať aj vonku v záhrade avšak len počas najteplejších mesiacov (jún - august), pretože s príchodom chladnejších nocí (pod 10 °C) zastavuje svoj rast a aj po najmenšom mrazíku sčernie a odumrie. Naopak, horúčavy až do 35°C tejto bylinke nijako neprekážajú. Bazalka si vyžaduje minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne, pričom s dostatkom vlahy dokáže zniesť aj celodenné slnko a horúčavu, no najviac jej vyhovuje ak bude čiastočne zatienená pred poludňajším slnkom. Pri pestovaní v interiéri jej vyhovuje poloha s čo najväčším prísunom priameho svetla a nevadí jej ani umiestnenie na parapete južného či západného okna. Práve dostatok slnka dodáva bazalke jej nezameniteľnú arómu. V zásade však platí, že by mala dostávať minimálne šesť až osem hodín slnečného svetla denne. Ak jej ho nemôžete dopriať a pestujete ju len pri umelom osvetlení, tieto čísla budú stúpať. V interiéri totiž potrebuje tráviť minimálne desať až dvanásť hodín pri umelom osvetlení.
Pôda a hnojenie
Bazalke sa darí v odvodnenej a úrodnej pôde na chránenom, teplom stanovišti mimo poludňajšieho úpalu. Bazalke najviac vyhovujú výživné, no priepustné pôdy, takže najviac sa jej bude dariť v bežnom záhradníckom substráte s nízkym obsahom rašeliny. Alternatívou môže byť mix záhradnej pôdy, vyzretého kompostu a piesku v pomere 1:1:1. Pri použití dostatočne výživného substrátu nie je túto letničku potrebné dodatočne hnojiť. Pre správny rast byliny by pritom malo byť pH tejto pôdy neutrálne. Ideálne pH pôdy pre bazalku je mierne kyslé až neutrálne (pH 6-7).
Zálievka
Bazalka obľubuje vlhkú no nikdy nie premočenú pôdu. Preto sa jej darí v priepustných substrátoch, z ktorých prebytočná voda okamžite odtečie a tomu by sa malo prispôsobiť aj polievanie bazalky. Pri pestovaní bazalky v kvetináči si je potrebné vybrať nádoby s drenážnymi otvormi a pred zalievaním si vždy prstom preveriť vlhkosť vrchnej vrstvy substrátu a až potom je potrebné zalievať. Pri pestovaní bazalky vonku v záhrade je ideálne rozprestrieť pri základni rastliny mulč (napr. V prípade mladej bazalky platí staré známe pravidlo, že menej je viac. Pôdu tak stačí rosiť, bazalku výraznejšie zalievať nemusíte. Napokon, mala by si udržiavať stálu vlhkosť, no nemala by byť premočená - v opačnom prípade riskujete jej poškodenie. Naopak, ustálené rastliny už znesú aj objemnejšiu zálievku, a to minimálne raz týždenne. Bazalka potrebuje pravidelnú zálievku, najlepšie každý druhý deň, ak je pôda suchá. Dbajte na to, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Bazalka je citlivá na opakované preschnutie, z ktorého sa už nemusí spamätať. Bazalka je známa pre výrazne aromatické listy, ktoré sa používajú na dochutenie jedál stredomorských i ázijských kuchýň. Čerstvá bazalka je intenzívnejšia ako sušená a hotovým pokrmom dáva celkom nový rozmer chutí. Bazalka je univerzálna bylinka, ktorá vašim jedlám dodá sviežu a korenistú chuť. Bazalka miluje teplo a svetlo, potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne.
Spôsoby pestovania bazalky
Bazalka je vďačnou rastlinou aj na pestovanie v bytoch. Myslite však na to, že by ste jej mali dopriať čo najprirodzenejšie prostredie. Podmienky tak ostávajú nezmenené aj v tomto prípade a výživná pôda musí byť samozrejmosťou. Nezabúdajte ani na drenáž v kvetináči, v opačnom prípade hrozí podmočenie rastliny a jej odumretie. Ideálnou voľbou preto môžu byť dierkované kvetináče, ktoré prebytočnú vodu odvedú. Spôsob pestovania bazalky vo fóliovníku sa v porovnaní s pestovaním na záhrade v zásade nelíši. Výhodou je však fakt, že záhradný fóliovník udržiava vyššie teploty. Ak teda vo vašom okolí nie je počasie stabilné a hrozí pokles teploty pod 10 °C, zvážte vysadenie bazalky vo fóliovníku.
Pestovanie zo semien
Pestovanie bazalky zo semien je naozaj veľmi jednoduché aj pre začiatočníkov. Semená bazalky zoženiete v každom väčšom záhradníctve a ako substrát môžete použiť tradičný záhradnícky substrát s nízkym obsahom rašeliny. Semienka jednoducho prekryjete 0,5 cm vrstvou substrátu, výdatne zalejete a substrát udržiavate vlhkým. Semienka bazalky vysádzajte v kvetináči v dostatočnom rozostupe (cca. 10 cm). Pre jednu rastlinu bazalky je potrebný kvetináč s minimálne 10 cm výškou a šírkou. V prípade predpestovania sadeníc bazalky zo semien, postačia pre jednotlivé sadeničky aj kvetináče s menším priemerom (5 cm). Počítajte s tým, že výsev semien bazalky je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred samotným presadením do exteriéru. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť 2 semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Ide o veľmi jednoduchý proces, pri ktorom stačí nasypať semená bazalky do dobre výživnej pôdy. Aby sa bazalke darilo, je potrebné od seba rastúce klíčky v ranom štádiu oddeliť, a to tak, aby medzi nimi bolo minimálne 10 až 15 centimetrov priestoru. Pred samotným výsevom semien naplníme menšie kvetináče dobre preosiatym kompostom a mierne ho navlhčíme. Semienka nasypeme nie príliš nahusto na povrch substrátu. Zasypeme tenkou vrstvou kompostu alebo vermikulitu. Musíme byť trpezliví, semená pomerne dlho klíčia. Keď semenáčiky podrastú na úroveň dvoch pravých listov, rozsadíme ich do samostatných kvetináčov naplnených pôdou obohatenou o kvalitný kompost. Bazalka klíči pomerne rýchlo, zvyčajne do 5-10 dní po výseve. Najlepší čas na výsev bazalky je na jar, keď pominie riziko mrazov. Semená bazalky vysievame plytko, približne 0,5 cm pod povrch, do vlhkej, ľahkej zeminy s neutrálnym pH. Ideálna teplota na klíčenie je medzi 20-25 °C a počas tejto doby je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie rozmočenú. Semená by mali začať klíčiť do 7 až 14 dní, pričom rýchlejšie klíčenie podporí mini skleník alebo zakrytie fóliou.
Ako pestovať bazalku od semien až po zber | Kompletný sprievodca
Výsadba sadeníc
Ani v tomto prípade nejde o žiadnu vedu. Platí, že pôda v záhrade by mala byť dobre výživná a jej pH neutrálne - vďaka tomu zabezpečíte bazalke ideálne podmienky a zdravý rast. Štartovaciu rastlinu bazalky stačí jednoducho zasadiť do vyhĺbenej jamy a zasypať pôdou. Vyberajte si však miesto, ktoré nie je počas celého dňa v tieni. Presádzanie predpestovaných sadeníc bazalky do záhrady by malo nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie bazalky si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6. Aklimatizácia sadeníc bazalky: Pred výsadbou je potrebné sadenice bazalky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje zopár dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra) a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Presadenie sadeníc bazalky: Sadenice bazalky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 20 cm rozstupoch. Následne môžeme vybrať bazalku z kvetináča (spolu s koreňmi aj so substrátom) a v záhrade zasadiť bazalku do rovnakej hĺbky v akej boli predpestované v kvetináči. Pôdu môžeme pokryť vrstvou mulču (napr. Ak kupujete už dopestované sadenice bazalky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, chorôb či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v dome alebo v záhrade.
Pestovanie v kvetináči na balkóne
Bazalka je jednou z najobľúbenejších byliniek, ktorú poznáme najmä zo stredomorskej kuchyne. Táto aromatická bylina je neoddeliteľnou súčasťou mnohých jedál, vrátane bazalkového pesta, a jej pestovanie je jednoduché, či už v záhrade alebo v kvetináči. Bazalka je skvelá bylina pre každého záhradkára, či už máte veľkú záhradu alebo pestujete bylinky na parapete. S našimi tipmi na pestovanie a s vhodným vybavením pre pestovanie môžete dosiahnuť zdravú a bohatú úrodu voňavých listov, ktoré využijete v kuchyni počas celej sezóny. Bazalka nepochybne patrí medzi balkónové bylinky, ktorých úrodu budete môcť zbierať počas celého leta. Vyberte dostatočne veľkú nádobu s drenážou a pravidelne bazalku zalievajte. Ak chcete pestovať bazalku vo vnútri, vyberte jej preto miesto pri okne, kde má dostatok denného svetla. Doprajte jej väčší črepník, dobrú drenáž a substrát bohatý na živiny. Bazalka pestovaná v kvetináči by mala byť vysadená v dobre priepustnej pôde bohatej na živiny. Pestovanie bazalky v kvetináči vs. na záhrade: Bazalka je univerzálna bylinka, ktorú môžete úspešne pestovať ako vonku na záhrade, tak v kvetináči na balkóne alebo parapete. Každý spôsob má svoje výhody aj úskalia - záleží na tom, koľko máte priestoru, času a svetla. Ak chcete mať čerstvú bazalku po ruke aj v zime, kvetináč je jasnou voľbou. Záhradná výsadba zase ponúkne silnejšiu vôňu aj chuť vďaka prirodzeným podmienkam. V kvetináči: Celoročný prístup, chránené prostredie. Nevýhody: Nutnosť pravidelného polievania a hnojenia. Pri pestovaní bazalky v kvetináčoch pestovatelia často robia chybu v tom, že vysadia príliš veľa rastlín do malého kvetináča, čoho výsledkom sú menšie listy, menšia produkcia a horší zdravotný stav rastlín. Do 15 cm kvetináča je preto vhodné zasadiť 1 - 4 rastliny bazalky.
Starostlivosť o bazalku
Bazalka je na starostlivosť pomerne nenáročná, ale pár pravidiel je potrebné dodržiavať, ak chcete, aby rástla bujne a dlho vydržala. Potrebujete pravidelnú, ale rozumnú zálievku - zemina by mala byť vlhká, nie premokrená. Najlepšie ju polievajte ráno a použite vodu izbovej teploty. V období intenzívneho rastu, teda približne od júna do augusta, ju môžete raz za dva týždne prihnojiť, ideálne prírodnými hnojivami ako je kompostový výluh alebo vermikompost. Nezabudnite na pravidelné zaštipovanie - teda odštípanie vrchných výhonkov tesne nad listami. Tým podporíte vetvenie a bazalka porastie hustejšie a rovnomerne. Keď začne kvitnúť, kvety radšej odstráňte. Kvitnúca bazalka totiž smeruje energiu do tvorby semien, čo oslabuje listy a ich chuť. Pri správnej starostlivosti vám bazalka vydrží celé leto aj dlšie a bude vás odmeňovať sviežou vôňou a chuťou.
Zastrihávanie a podpora rastu
Úrodnosť bazalky môžeme zvýšiť ak podporíme rozvetvenie rastliny. Rozvetvenie iniciujeme tak, že nožnicami odstrihneme stonku cca + cm nad dvojicou lístkov bazalky. Bazalku môžeme takto zostrihnúť, keď dosiahne výšku cca. 10 cm. Bazalka na takýto zásah väčšinou zareaguje rozvetvením a následný rast bude produkovať viac listov. Čím častejšie sa bude bazalka strihať, tým viac sa bude rozkonárovať a tým dlhšie bude prosperovať. Bazalku najjednoduchšie zberáme zostrihnutím stonky nad dvojicou lístkov, pričom rastlinu udržujeme vo výške 15 - 30 cm. Ideálny je ranný zber bazalky, pretože vtedy má najintenzívnejšiu arómu. Pravidelný rez: Pravidelné strihanie bazalky stimuluje jej hustý a zdravý rast. Ak chcete získať viac listov, odstraňujte vrcholové časti rastliny, čo podporí rast bočných výhonkov. Zabránenie kvitnutiu: Ak bazalka začne kvitnúť, rastlina sústredí svoju energiu na kvety namiesto produkcie listov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Listy bazalky nevyhľadávame len my, ale, žiaľ, aj záhradní škodcovia. Problematické zväčša bývajú slimáky a vošky. Aby ste ich prítomnosti na rastline zabránili, jej okolie pravidelne čistite od trávy, buriny a zvyškov organického odpadu. Práve škodcovia sú najväčšou hrozbou pri pestovaní bazalky. Táto aromatická bylina je pre škodcov ako magnet a ochrániť ju pred nimi nie je jednoduché. Preto sa často využíva ako obetná rastlina, ktorá sa v záhrade vysádza k iným druhom zeleniny, ktorú chceme ochrániť. Choroby bazalky: Medzi najčastejšie ochorenia postihujúce bazalku patria bakteriálna škvrnitosť listov, hniloba koreňov a iné hubové a bakteriálne ochorenia, pri ktorých je najúčinnejšia prevencia. Vysádzajte preto len zdravé rastliny a to do priepustného substrátu, nenechávajte trvalo premočenú pôdu, a rastlinky polievajte bez toho aby ste namočili listy, pretože práve takto sa hubové a bakteriálne ochorenia dostávajú do rastliny. Bazalka môže trpieť plesňovým ochorením listov (pleseň sivá - Botrytis cinerea). Ničia ju aj huby rodu Colletotrichum, ktoré spôsobujú čierne škvrny na listoch. Na vine sú zvyčajne príliš chladné a vlhké pestovateľské podmienky. Prevenciou je pravidelné prestrihávanie rastliny, vďaka ktorému podporíme prúdenie vzduchu okolo vetvičiek a predídeme zaparovaniu. Škodcovia: Bazalka môže byť napadnutá škodcami, ako sú vošky, molice alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy, najmä na spodnej strane, kde sa škodcovia často skrývajú. Prevencia plesní: Aby ste predišli plesňovým ochoreniam, dbajte na to, aby bola bazalka dobre vetraná a aby ste zalievali priamo ku koreňom, nie na listy. Rastliny chránime pred slimákmi a slizniakmi. Bazalka je tiež náchylná na zamorenie roztočcami.
Odrody bazalky
Okrem najznámejšej bazalky pravej existujú aj iné druhy a kultivary bazalky rôznych veľkostí, chutí a farieb. Cinnamon - olivovozelené listy s nádychom škoricovej arómy. Greek - malé lístky s intenzívnou chuťou s nádychom anízu, vhodný do kvetináčov. Red Rubin - tmavofialové listy s intenzívnou arómou. Sweet Genovese - veľkolistý kultivar so sladkastým nádychom. Najčastejšie predávanou bazalkou v supermarketoch je sladká bazalka. Sladká bazalka (Ocimum basilicum) - Toto je klasická bazalka, ktorú najčastejšie používame v kuchyni, najmä v talianskych receptoch ako bazalkové pesto alebo caprese. Fialová bazalka (Ocimum basilicum purpurascens) - Tento druh má krásne fialové listy a intenzívnu arómu. Používa sa nielen v kuchyni, ale aj ako dekoratívna rastlina. Citrónová bazalka (Ocimum basilicum citriodorum) - Tento druh má jemnú citrónovú arómu a chuť, vďaka čomu je obľúbený v ázijskej kuchyni. Thajská bazalka (Ocimum basilicum thyrsiflora) - Tento druh bazalky má jemnú chuť s nádychom anízu a korenistejšou arómou. Grécka bazalka (Ocimum minimum) - Tento druh má malé, jemné listy a kompaktný rast. Je ideálna na pestovanie v kvetináči a používa sa ako dekorácia aj v kuchyni. Tento kultivar bazalky pravej má užšie špicatejšie listy a typickú chuť anízu a sladkého drievka. Ružovo kvitnúca bazalka ozdobí váš balkón zaujímavými, tmavo-purpurovým listami. Je výrazne aromatická. Bazalka trpasličia je husto rastúca odroda bazalky pravej. Jej listy sú svetlozelené s citrusovou arómou. V porovnaní s klasickou bazalkou má menšie lístky, hustejší a kompaktnejší tvar. Obľubuje teplé slnečné stanoviská chránené pred mrazom a vetrom.
Zber a využitie bazalky
V lete otrhávame listy a vyštipujeme mladé výhonky. Musíme však ponechať minimálne tri páry bočných malých výhonkov, aby rastlina bola schopná obnovy. Do jedál bazalku používame najlepšie v čerstvom stave. Výhonky bazalky vložíme do pohára s vodou, ktorý ponecháme na kuchynskej linke, aby bola poruke čerstvá. Otrhané listy skladujeme v chladničke maximálne tri dni. Ak ich chceme zmraziť, opláchneme ich, zľahka osušíme, nasekáme na menšie kusy a nasypeme do nádobky na vytváranie kociek ľadu. Pre najlepšiu chuť pridávame čerstvé listy do varenia až celkom na konci. Hovorí sa, že intenzívnejšiu chuť dodajú jedlu v porovnaní s listami posekanými listy roztrhané, pretože sa z nich lepšie uvoľní aróma. Bazalka je jednou zo základných byliniek v kuchyni, či už chceme pripravovať omáčky, šaláty, pizzu, alebo thajské kari. Bazalka je neodmysliteľnou súčasťou talianskych cestovín, pizze aj šalátu Caprese. Výborne dochutí zeleninové krémové polievky a omáčky s paradajkami. Použiť sa dá dokonca do osviežujúcich zeleninových smoothie či pri príprave domáceho bylinkového masla. Veľmi obľúbeným dochucovadlom cestovín a šalátov je bazalkové pesto. Listy bazalky umyjeme a osušíme. Na vytvorenie správnej konzistencie budeme potrebovať mažiar alebo mixér s nožíkmi. Bazalku, oriešky, cesnak, parmezán, soľ a menšie množstvo olivového oleja dáme spolu do nádoby a rozmixujeme na hladkú kašu. Hotové pesto naložíme do čistého skleneného pohára (napríklad menší zavárací pohár). Približne 1 centimeter od hrdla ponecháme medzeru, ktorú dolejeme čistým olivovým olejom. Pohár uzatvoríme vekom a hotové bazalkové pesto odložíme do chladničky. Bazalka je univerzálna bylinka, ktorá vašim jedlám dodá sviežu a korenistú chuť. Jednoduché bazalkové pesto si pripravíte tak, že spolu rozmixujete 200 g čerstvej bazalky, 100 g píniových orieškov, 100 g parmezánu, 400 ml olivového oleja, 2 strúčiky cesnaku a soľ. Sušenú bazalku môžeme použiť na dochutenie jedál i prípravu domácich bylinkových čajov. Listy aj s vetvičkami odtrhneme, umyjeme a necháme odkvapkať. Môžeme ich uložiť na sitko a nechať vyschnúť na slnku, alebo zviazať do zväzkov a zavesiť do okna. Bazalkový olej je skvelým dochucovadlom studených jedál. Bazalku umyjeme, osušíme a natrháme na väčšie kúsky. Natlačíme ju do sklenenej nádoby a zalejeme olivovým olejom tak, aby bola celá ponorená. Sladký bazalkový sirup sa hodí do nápojov aj sviežich letných dezertov. Jeho príprava je jednoduchá: Prevaríme 750 ml vody, pridáme do nej bazalku a necháme lúhovať 12 až 24 hodín. Bazalku z vody vyberieme, pridáme do nej 500 g cukru a privedieme do varu. Bazalka je skvelá na dochutenie rôznych zeleninových šalátov. Pripravte si napríklad klasický taliansky šalát Caprese. Bazalku najčastejšie pestujeme zo semien, z ktorých si predpestujeme sadenice skoro na jar. Začať môžeme v marci až apríli. Vysievame v interiéri pri teplote 18 - 25 °C. Semená uložíme na výsevný substrát a jemne ich zatlačíme, aby sa pri zálievke nevyplavili. Doba klíčenia je 2 - 3 týždne. Bazalku jednoducho rozmnožíme z odrezkov. Vetvičky s 1 až 2 pármi listov ponoríme do vody v priehľadnom pohári a uložíme na okno. Bazalkové pesto je jednoduchý a chutný spôsob, ako využiť čerstvú bazalku z vašej záhrady alebo kvetináča. Je ideálne do cestovín, šalátov, nátierok či ako základ na pizzu. Hotové pesto uchovávajte v uzatvárateľnej nádobe v chladničke. Tip: Pesto môžete aj zamraziť - napríklad v miskách na ľad - a použiť neskôr. Bazalku je najlepšie zbierať priebežne podľa potreby - ideálne dopoludnia, keď sú listy plné aromatických silíc a chutia najintenzívnejšie. Namiesto trhania jednotlivých listov zo spodných častí, ktoré by mohlo rastlinu oslabiť, radšej pravidelne zaštipujte horné výhonky tesne nad párom listov. Podporíte tým hustejší a silnejší rast. Zožitú bazalku môžete využiť viacerými spôsobmi: čerstvá skvelo doplní šaláty, cestoviny či domáce pesto. Ak jej máte viac, nasekajte ju a zmrazte ideálne s trochou olivového oleja, tak si zachová arómu aj farbu. Ďalšou možnosťou je sušenie, ale vždy mimo priameho slnka, najlepšie v tme a pri teplote nepresahujúcej 40 °C. Takto spracovaná bazalka vám vydrží až do ďalšej sezóny.
Ako pestovať bazalku od semien až po zber | Kompletný sprievodca
tags: #pestovanie #bazalky #na #balkone