Celoročne kvitnúce jahody: Sprievodca pestovaním pre bohatú úrodu

O tom, že jahody sú skutočne chutné, niet pochýb. Navyše sú veľmi zdravé, obsahujú vitamíny C, B a zdraviu prospešné železo, draslík, horčík aj vápnik. Tak ako iné ovocie a bobuľoviny, aj jahody by mali byť súčasťou nášho jedálnička. Aspoň počas sezóny, ale tá sezóna nemusí byť len 1 mesiac. Jahody zo supermarketov sa nedajú ani porovnať s tými, ktoré si vypestujete doma. Naše deti sa z balených jahôd vždy vyhádzali. A tiež je pravidlom, že sme mali chuť na jahody práve, keď už bolo po jarnej sezóne. Často sa stalo, že ovocnej torte na konci leta chýbalo k dokonalosti len zopár kusov červených šťavnatých jahôd. Stálerodiace alebo tzv. remontantné jahody majú plno výhod.

Výhody celoročne kvitnúcich jahôd

Najväčšou výhodou takýchto odrôd je schopnosť kvitnúť a plodiť od júna do konca vegetácie. Zber spravidla ukončujú až prvé mrazy. Podľa intenzity zberu a hnojenia závisí produkcia plodov. Podľa našich skúseností sa na jar urodilo viac jahôd ako na jeseň. Najväčšou výhodou pestovania jahôd na balkóne je, že nepotrebujete mať veľkú záhradu, resp. vôbec nepotrebujete vlastniť záhradu, aby ste si mohli vypestovať vlastné jahody. Ďalšou výhodou je, že plody zostanú vždy čisté, lebo voľne visia z kvetináča. Po daždi rýchlo vyschnú, takže nehnijú v dôsledku infekcie botrytídou a nie sú poškodzované slimákmi. Pridávané hnojivo je plne využité rastlinou a nedochádza k zbytočnému úniku do okolia ako pri pestovaní v záhone.

Jahody sú neskutočne krásne počas kvitnutia. Dokonca si môžete už vybrať z rôznych farieb kvetov. Charakteristická farba jahodového listu je najskôr svetlozelená neskôr tmavozelená, na rube hodvábne chlpatá a na okraji so zúbkovaním. Listy žijú v priemere 50-60 dní a potom postupne odumierajú, začínajúc od najnižších a tiež najstarších listov. Odporúča sa ich pravidelné odstraňovanie.

Výber vhodného stanoviska a nádoby

Pre pestovanie stálerodiacich jahôd v kvetináči sú najlepšou voľbou samozavlažovacie kvetináče. Ale ak sú takéto nádoby pre Vás cenovo nedostupné, nevešajte hlavu. Jahody porastú aj v klasických kvetináčoch. Pamätajte si, že čím je kvetináč menší, tým budete musieť častejšie polievať a zásobovať živinami. Bez ohľadu na to, akú nádobu si vyberiete, uistite sa, že má drenážne otvory, aby ste zabránili podmáčaniu. Najlepšie podmienky pre pestovanie rastlín však ponúkajú keramické kvetináče. Jahody, až na tie lesné, všeobecne obľubujú slnečné stanovisko. Svetlo aspoň 8-12 hodín denne.

Nesmiete zabudnúť na pravidelný prísun vody. Je to rastlina náročná na živiny, preto jej každú jar treba dopriať výdatné hnojivo a potom aj počas sezóny treba pravidelne prihnojovať.

Výsadba a starostlivosť

Vysádzať môžete v dvoch obdobiach: na jar v mesiacoch apríl-máj alebo na jeseň, najlepšie koncom augusta až v septembri. Ak je teplé počasie, sadiť ich môžete ešte do októbra. Rastliny zasaďte do črepníkov husto vedľa seba (cca. 15-20 cm) a zasypte zeminou. Sadiť môžete do presádzacej zmesi s vysokým podielom organickej hmoty, napríklad kokosového vlákna, do ktorého je zamiešaný 15%-ný podiel piesku a ílu. Alebo môžete použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou, s 15%-ným podielom hrubého piesku a ílu. pH substrátu má byť mierne kyslé, vždy v rozmedzí od 5-5,5.

Dobrá rada - pri polievaní dbajte na to, aby ste rastliny polievali len ku koreňom.

Zber a skladovanie

Zbierajte iba úplne zrelé jahody, ktoré sú zo všetkých strán červené. Oberané jahody neskôr nedozrievajú (ako napríklad paradajky), takže ak ich natrháte skôr, už nedozrejú. Zostanú polozeleé a menej sladké. Plody zbierajte spolu so stopkou.

Zimná starostlivosť a rozmnožovanie

Pred pretrvávajúcimi mrazmi črepník premiestnite na chránené miesto. Stačí napríklad aj do rohu niekde na terase. Naše jahody v kvetináči sme podložili doskou a mierne prikryli jutovinou. Na zakrytie môžete využiť opadané lístie, slamu alebo borovicovú kôru.

Jahody v kvetináči majú životnosť 2-3 vegetačné sezóny. Treba ale rátať s tým, že na tretí rok už celková úrodnosť klesá. Pre zabezpečenie ďalšej generácie využite poplazy s dcérskymi rastlinami, ktoré sa vytvárajú zároveň so súkvetiami. Na povrch ďalšieho kvetináča naplneného pestovateľským substrátom tieto poplazy rozmiestnite tak, aby sa dcérske rastliny spodnou časťou dotýkali povrchu substrátu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pri väčšine chorôb, ktoré sa prejavujú na listoch, kvetoch alebo aj plodoch (škvrnitosť listov, hubové ochorenia, ...) postačí odstránenie napadnutých častí. Najzávažnejšie je, keď sú napadnuté korene. Listy vädnú a celá rastlina odumiera. V tom prípade treba zdravé rastliny presadiť do novej pôdy a napadnutú rastlinu likvidovať aj s pôdou. Pri pestovaní v kvetináčoch je aj menšia pravdepodobnosť, že vám jahody napadnú slimáky alebo rôzny hmyz. Sladká šťava môže prilákať mravce.

Vedeli ste, že jahody obsahujú až 50 mg% vitamínu C podobne ako citróny?

Typy jahôd a ich špecifiká

Kedysi príroda ponúkala jahody iba časť leta. Popri raz rodiacich jahodách existujú tzv. remontantné, teda jahody opakovane plodiace počas roka. Po malej prestávke po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a kvitnú i rodia až do mrazov. Ďalším novodobým druhom jahôd sú ťa­havé, presnejšie previsnuté jahody. V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť. V mnohom sa podobajú na remontantné odrody, len na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody. Treťou zaujímavou skupinou sú mesačné jahody. Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Tieto sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami, pričom si semenáče ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny.

Dajú sa dobre využiť v okrasno-úžitkových výsadbách, napríklad na lemovanie chodníkov, záhonov, na spestrenie skalky, ale i do hrantíkov a závesných košov, do nádob dierovaných zboku, sudov; určite ich ocenia aj deti v detskej záhradke. Aj medzi jahodami existujú hybridy s označením F1, ktoré poznáme zo zeleniny, ktorých semená vznikli zámerným krížením s vybranými odrodami s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti semenáčov.

Pestovanie zo semien

Jahody si môžeme dopestovať aj doma za oblokom zo zakúpených semien. Takýmto spôsobom sa dajú množiť mesačné jahody, ale aj niektoré ťahavé odrody. Mesačné jahody vysievame aspoň trištvrte roka pred vlastnou výsadbou (najlepšie na jar), aby do jesene, keď ich budeme presádzať do hrantíka na zimné pestovanie, boli už dosť silné a rozrastené. V lete ich zasa vysievame na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade. Môžeme ich však vysievať aj v zime či predjarí. Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku.

Výživa a hnojenie

Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. (Nie ich premokriť!) Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi).

Remontantné jahody - dlhšia sezóna

Remontantné jahody prvý raz zarodia na začiatku leta (podobne ako raz rodiace jahody, ale v menšom množstve - o jednu tretinu až polovicu). Po krátkej prestávke začnú kvitnúť a rodiť znova, a to až do mrazov. Pre záhradkárov je však efektívnejšie na prvú bohatú úrodu jahôd (určenú napríklad na zaváranie či mrazenie) radšej pestovať bohato raz rodiace jahody a na letný a jesenný zber pestovať popri nich aj kvalitné remontanté odrody. Výhodou remontantných jahôd oproti klasickým je, že ak ich jarné kvety zmrznú pri neskorých jarných mrazíkoch, v druhej plodnej vlne tieto jahody prinesú ešte bohatšiu úrodu.

Tieto jahody kvitnú a plodia až do mrazov, aby sme ich zbytočne nevysilili a umožnili posledným plodom pred zimou dobre dorásť a dozrieť, tak začiatkom októbra vyštípeme všetky kvety i malé plôdiky, ktoré by už do zimy nedozreli. Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou - tak chránime korene pred namrznutím. Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou.

Ťahavé alebo previsnuté jahody - efektný vzhľad

Ťahavé alebo previsnuté jahody sú na pohľad veľmi efektné, no majú ešte ťažší život ako remontantné. Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky. Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali.

Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody - do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou.Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte.

Mesačné jahody - chuť lesných jahôd

Existujú aj vyselektované jahody veľmi podobné planým lesným jahodám. Ich veľmi voňavé plody dozrievajú v júni - júli a sú charakteristické aj veľmi intenzívnou tvorbou odnoží, teda sú schopné zakrátko husto pokryť vysadenú plochu. Preto sa im tiež hovorí pôdopokryvné jahody, s pomocou ktorých si môžeme vypestovať pravú jaho­dovú lúčku, ktorá rodí aj v polotieni.

Pestovanie na balkóne a terase

Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd - aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košov, kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd - časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách. Tento spôsob sa v mnohom podobá pestovaniu v skleníku. Veľkou výhodou je, že podľa potreby môžeme regulovať teplotu, prípadne i vlhkosť prostredia; navyše, rastliny môžeme podľa potreby aj prisvetľovať. To nám umožní zbierať jahody prakticky po celú zimu.

Silné sadenice najmä remontantných a stále rodiacich jahôd vysádzame do hrantíkov čo najskôr v lete a necháme ich v záhrade alebo na terase dobre zakoreniť a rozrásť sa. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch.

Zdravotné benefity jahôd

Jahody sú ovocie s najnižším kalorickým nábojom - 100 g obsahuje len 30 kcal. A keďže majú aj nízky obsah tuku a sodíka a pôsobia diureticky, sú vynikajúcim pomocníkom pri chudnutí a udržovaní si štíhlej línie. Dobrý obsah alkalizujúcich minerálov nám pomáha odkysľovať telo, odstraňovať nadbytok kyseliny močovej, ktorá spôsobuje bolestivú dnu aj urotickú artritídu. Rozpustná vláknina v jahodách likviduje zápchu. Jahody znižujú prekrvenie žíl v portálnom systéme, a tak sú užitočné pri brušnej vodnatieľke, hemoroidoch a kŕčových žilách. Pomáhajú aj pri chorobách pečene, akou je napríklad chronická hepatitída či cirhóza.

Mnoho z tohto tušil, možno aj vedel, švédsky botanik Karl Linne. Ten si totiž každý rok robil jahodovú kúru, ktorá mu pomáhala bojovať s bolestivou dnou. Denne zjedol až 1,5 kg jahôd. Francúzsky filozof Bernard de Fontenelle (zomrel ako 100-ročný) zasa pripisoval jahodám tajomstvo dlhovekosti - každý rok podstúpil jahodovú očistnú a vitalizujúcu kúru.

Ako konzumovať jahody

Jahody si svojou chuťou a vôňou vystačia na tanieri aj samotné, napokon, také sú aj najzdravšie. Nekazme si ich chuťový a zdravotný účinok cukrom, ba dokonca ani mliečnymi výrobkami - tie totiž výrazne brzdia vstrebávanie liečivých látok obsiahnutých v jahodách. Ideálne je teda konzumovať ich buď samotné, alebo vo forme nesladeného ovocného šalátu zaliateho chutným vínnym muštom (variant pre deti) alebo dobrým červeným vínom (variant pre dospelých) - ako starí Rimania. Jahody sa najšetrnejšie k účinným látkam konzervujú mrazením (bez cukru!). Veľmi účinnou protirakovinovou látkou nachádzajúcou sa v jahodách je polyfenolická kyselina elagová. Jedna porcia jahôd (150 g) obsahuje až 10 mg; ostatné ovocie jej obsahuje menej ako 1 mg na porciu.

Rozmnožovanie jahôd

Jahody najčastejšie množíme vegetatívne - rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín. Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne. Je tu však riziko prenosu chorôb či niektorých škodcov z materských rastlín na mladé. Preto je dôležité uistiť sa, že materské rastliny nie sú veľmi staré; najlepšie sú dvojročné, staršie už môžu byť zamorené chorobami.

Môžeme si zakúpiť hotové sadenice v kvetináčoch či zakoreňovačoch v záhradníckych predajniach. Takéto rastliny majú tú výhodu, že ich po vybratí z kvetináčov môžeme už priamo vysadiť do pripravenej pôdy v záhrade alebo na balkóne do nádob. Ak už pestujeme jahody v záhrade, tak zo zdravého a vitálneho porastu odoberieme tohoročné mladé rastlinky na poplazoch vyrastajúcich z materskej rastliny. Poplazy z rastlinky odstrihneme a mladú jahodu podoberieme lopatkou, vyberieme ju s pôdou aj s celým koreňovým balom, ihneď zasadíme na nové miesto a zalejeme. Ak sadenice prenášame na vzdialenejšie miesto, tak ich aj s balom dáme do plastového vrecúška, v ňom ich prenesieme a hneď vysadíme.

Niekedy sa predávajú jahodové sadenice bez zemného koreňového balu. Takéto sadenice musia mať bohato rozrastené zdravé korene a silný vegetačný púčik, a ak majú listy, tak tie by nemali mať hubové škvrny. Pred výsadbou takýchto sadeníc odstrihneme poškodené korene aj ich zaschnuté konce a aspoň na 2 hodiny ich namočíme do vody, aby sa zregenerovali. Tieto sadenice vysádzame „na vodu“ - do jamky nalejeme trochu vody, necháme vsiaknuť, vysadíme jahodu a znovu zalejeme. Dôležité je, aby po výsadbe jahodový púčik zostal nad zemou aj po jej sadnutí.

Niekedy sa dajú získať aj tzv. frigo sadenice. Ide o silné sadenice obyčajne veľmi dobrých odrôd, ktoré sa vykopali na jeseň a uložili do chladiacich boxov až do času výsadby.

tags: #pestovanie #celorocne #kvytnucich #jahod

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o Buxus
• Komplexný návod na pestovanie figovníka 'Brown Turkey'
• Stromčeky a kríky v kvetináčoch
• sprievodca pestovaním ľadového šalátu
• správne svetelné podmienky pre pestovanie lopatkovca