Pestovanie cesnaku na slame: Inovatívna metóda pre bohatú úrodu

Pestovanie cesnaku je tradičná činnosť, ktorej korene siahajú tisíce rokov do minulosti, kedy ho poznali už Babylončania i starí Egypťania. Cesnak bol vtedy známy pre svoje liečivé účinky a bohatý prídel strúčikov dostávali robotníci pri stavbe pyramíd, rovnako ako si ním posilňovali imunitu aj vojaci rímskeho vojska. Moderné vedecké štúdie potvrdzujú, že táto jedlá cibuľovina, príbuzná s cibuľou a pórom, je nielen chutná, ale aj zdravá. Obsahuje antibiotické, antidiabetické, antioxidačné, antifungálne, hepatoprotektívne, imunomodulačné, protizápalové, kardiovaskulárne ochranné, protirakovinové, protiparazitické a neuroprotektívne bioaktívne zložky. Reguluje krvný tlak, likviduje zápaly v rôznych orgánoch, podporuje imunitu, posilňuje srdce a pomáha pri cukrovke. Čistí tráviaci trakt a spoľahlivo ničí cudzorodé zárodky v tele vrátane parazitov. U citlivejších osôb môže však pri častom užívaní vo väčších dávkach trávenie, naopak, dráždiť.

V súčasnosti sa objavujú nové, efektívnejšie a menej prácne metódy pestovania, medzi ktoré patrí aj pestovanie cesnaku na slame. Táto inovatívna technika umožňuje získať kvalitnejšiu a chutnejšiu zeleninu s minimálnymi nákladmi na manuálnu prácu a bez potreby okopávania či pletia buriny. Ponúka riešenie aj pre tých, ktorí nemajú ideálnu pôdu alebo priestor na tradičné záhradkárčenie.

Druhy cesnaku a ich výber

Cesnak kuchynský (Allium sativum L.) sa botanicky delí na paličiaky a nepaličiaky. Toto rozdelenie je kľúčové pre výber vhodnej odrody a pestovateľských postupov.

Paličiak vs. Nepaličiak

Paličiak (Allium sativum var. OPHIOSCORODON, Allium sativum var. PEKINENSE): Vytvára kvetný stvol zakončený palicou, čo je kvetenstvo tvorené sterilnými kvietkami a pacibuľkami. Strúčiky sú usporiadané okolo tvrdej stonky, sú väčšinou väčšie a v menšom množstve (6 - 10 strúčikov). Paličiak je aromatickejší a má väčšie hlavy. Vyššia prácnosť pri pestovaní paličiakov je daná nutnosťou ručne tieto palice počas pestovania odstraňovať a väčšou námahou pri odrezávaní tvrdej vňate pri pozberovom spracovaní. Všetky odrody paličiaku sú ozimné, výnimkou je odroda Mirka, ktorá je určená na jesennú aj jarnú výsadbu.
Nepaličiak (Allium sativum var. SATIVUM): Nemá pevnú stonku, pretože nevytvára kvetný puk. Je typický menej aromatickou chuťou. Vo všeobecnosti sa lepšie prispôsobuje klimatickým a pôdnym podmienkam, preto sa ľahšie pestuje a je častejšie pestovaný vo svete. Tvorí väčší počet strúčikov (nad 10 kusov), ktoré sú o niečo menšie, no so spoľahlivejším a vyšším výnosom. Jeho výhodou je aj dlhšia skladovateľnosť oproti paličiaku. Keďže nemá pevnú stonku, jedným z obľúbených spôsobov jeho spracovania pred sušením je zapletenie do tzv. vrkoča.

Hoci sa niekedy uvádza, že jarný cesnak je nepaličiak a jesenný paličiak, nie je to pravidlo. Výber konkrétnej odrody je na pestovateľovi a závisí od jeho preferencií a lokálnych podmienok.

Odrody podľa času výsadby a zberu

Podľa vegetačného obdobia môžeme rozdeliť odrody z hľadiska rýchlosti dozrievania. V sortimente sú odrody veľmi skoré, poloskoré aj neskoré.

Jesenný cesnak (ozimný): Je u nás asi najčastejšie vysádzaný a pestovaný. Obdobie jeho vysádzania počas neskorej jesene a jeho prezimovanie v záhonoch ho predurčujú k skorej a výnosnej úrode, ktorú môžeme očakávať už v júli. Bežný termín, kedy sadíme cesnak, je od druhej polovice októbra do polovice novembra. Ideálom je čo najneskorší termín, kým pôda nezamrzne a zároveň sa strúčiky stihnú zakoreniť. Ideálne by teplota pôdy nemala presahovať 8 °C. V prípade príliš skorého termínu výsadby by mohlo dôjsť k predčasnému vyklíčeniu a zamrznutiu, čo by výrazne ovplyvnilo budúcu úrodu. Jesenný cesnak umiestňujeme do zeme 8 - 10 cm hlboko.
Jarný cesnak: Je vysádzaný v jarnom období, po rozmrznutí pôdy. V teplých oblastiach to môže byť vo februári, v chladnejších oblastiach i na prelome marca a apríla. Hoci je možné vysádzať cesnak ešte neskôr, neskorší termín prispieva k výrazne nižšej úrode. Jarný cesnak sa sadí plytšie ako jesenný, a to do hĺbky 3 - 5 cm. Jarný cesnak je spravidla vhodnejší na dlhodobejšie skladovanie a je odolnejší voči chorobám a škodcom.

Najlepšie odrody jarného cesnaku

Benátčan: Nepaličiak vhodný pre jesenný aj jarný výsev. Veľké, nepravidelného tvaru a čisto biele cibule s 12 - 18 strúčikmi. Skladovateľnosť až 24 mesiacov.
Matin: Jarný nepaličiak s vysokým výnosom aj v suchom lete a veľmi príjemnou chuťou. Dá sa veľmi dlho skladovať. V cibuľke 8 - 12 strúčikov.
Japo II: Jarný nepaličiak, klon odrody Japo. Mohutná vňať umožňuje konzumáciu celej rastliny (ako pór) až do polovice mája. Patrí medzi najchutnejšie odrody. V cibuľke 8 - 13 strúčikov.

Príprava pozemku a výsadba cesnaku

Kvalitu úrody cesnaku môžeme najviac podporiť už pri samotnej výsadbe. Staršie odporúčania výsadby koncom septembra už dávno neplatia. Zmena klímy núti pestovateľov výsadbu posunúť na november alebo dokonca december. Každý rok to môže byť iné a je nutné sledovať priebeh počasia.

Výber miesta a predplodiny

Pozemok pre cesnak by nemal byť premokrený a mal by byť na slnečnom mieste. Cesnak nemá rád priame hnojenie čerstvým hnojom, zároveň je však pomerne náročný na obsah živín v pôde. Pred výsadbou je možné na pozemok aplikovať rozležaný hnoj za predpokladu, že bude dobre rovnomerne premiešaný s ornicou. Z priemyselných hnojív je možné použiť kombinované hnojivá s obsahom síry. Cesnak nemá rád chlór, preto je potrebné vyberať hnojivá s jeho nízkym obsahom. Prednosť majú hnojivá s draslíkom vo forme síranu draselného (síru potrebuje cesnak na tvorbu silíc).

Pred výsadbou cesnaku je dôležité zvážiť vhodné predplodiny. Nevhodnou predplodinou je cibuľa, pór, pažítka atď., teda rastliny z rovnakej čeľade ako cesnak. Ozimné obilniny cesnak zaburiňujú. Naopak najvhodnejšou predplodinou sa javia zemiaky, po ktorých je pôda dobre prehnojená a kvalitne hlboko spracovaná a prirodzene odburinená. Všeobecne sa neodporúča cesnak vysádzať päť rokov na rovnaké miesto, čo môže byť v malej záhrade ťažšie dodržať. Optimálny odstup medzi pestovaním cesnaku na rovnakom pozemku je 4 roky. Ak sa rozhodneme cesnak vysadiť na pozemok, kde bola predtým lúka alebo trávnik, je potrebné vykonať orbu už 4 mesiace pred výsadbou cesnaku.

Pôda môže byť pohnojená kompostom, nikdy nie čerstvým hnojom, a ak stihneme zaorať zelený hnoj do polovice septembra, tak možno použiť facéliu, horčicu alebo viku. Výborným zeleným hnojením je aj Facélia vratičolistá, alebo Vikva huňatá. Cesnak nemá príliš rád, ak je pôda pod ním kyprá do väčšej hĺbky.

Príprava sadiva

Sadbový cesnak možno kúpiť v záhradkárstvach alebo u zástupcov šľachtiteľov. Nenecháme sa zlákať vzhľadovo atraktívnym cesnakom z ďalekého zahraničia. V žiadnom prípade nie je vhodné vsádzať konzumný cesnak nakúpený na trhoviskách alebo v hypermarketoch, ani cesnak ponúkaný ako „vhodný na sadbu“. Vysadením tohto materiálu pestovateľ riskuje nielen sklamanie zo zlých výnosov, ale predovšetkým zamorenie pozemku nebezpečnými chorobami a škodcami, ako je napr. háďatko zhubné alebo sklerocium.

Pri výsadbe je možné použiť strúčiky všetkých veľkostí. Veľkosť strúčika nemá zásadný vplyv na veľkosť cibule. V dobrých podmienkach môžu aj z malých strúčikov narásť cibule porovnateľnej veľkosti s cibuľami rastlín zo strúčikov veľkých. Pred výsadbou je potrebné cibuľu rozdružiť na strúčiky. Pri tejto činnosti môže dochádzať k odstráneniu krycej šupiny strúčika (ošúpanie strúčika), čo však nie je na závadu. Aj olúpané strúčiky je možné bez problémov vysádzať.

Alternatívou k tradičnému moreniu chémiou je použitie prospešných mikroorganizmov. Prípravok sa rozmieša vo vode a po výsadbe sa ním pôda zaleje. Z prípravkov morenia sadiva odporúčame Sulku, ktorá síce takmer neúčinkuje na háďatko zhubné, ale veľmi dobre pôsobí proti veľmi rozšírenému roztoču Vlnovníka cesnakového (Aceria tulipe). V prípade morenia Sulkou odporúčame sadivo rozdružiť na strúčiky už začiatkom septembra a namočiť ich na 2-3 hodiny v 5% roztoku Sulky. Potom musí sadivo čo najrýchlejšie (cca do 12 hodín) vyschnúť. Takto pripravená sadba sa následne uskladní na suchom vetranom mieste až do doby výsadby (koniec novembra až začiatok decembra). Ďalej odporúčame pred výsadbou strúčiky na 1-2 hodiny namočiť do studenej vody. Tým strúčik rýchlejšie aktivuje svoje obranné mechanizmy.

Spôsoby výsadby

Samotná výsadba potom prebieha ideálne ručne. Nepoužívame výsadbový kolík, pretože môže vytvoriť vzduchovú kapsu a pre ňu neprichádza koreňový základ do kontaktu s pôdou. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť minimálne 25 a medzi strúčikmi desať centimetrov. Strúčik by mal byť zasadený dostatočne hlboko. Ideálne by mala zostať nad zasadeným strúčikom 6-10 cm vrstva pôdy. Čím je cesnak vysadený hlbšie, tým je počas následnej vegetácie menej rastlina stresovaná výkyvmi teplôt a vlhkosti. Na ľahších a dobre spracovaných pôdach je možné iba naznačiť riadky a potom strúčiky do zeme čo najhlbšie zapichovať. Pri ťažších alebo horšie spracovaných pôdach je dobré najprv vyhĺbiť ryhy, na ktorých dno sa následne strúčiky zapichujú. Potom sa ryhy zahrnú a pôda sa utuží. Na väčších plochách pri nedostatku pracovnej sily je možné využiť špeciálne sádzacie stroje. Pri tomto spôsobe výsadby však väčšinou zostávajú strúčiky ležať na boku, čím dochádza nielen k pomalšiemu zakoreňovaniu, ale predovšetkým je následne zozbieraný cesnak deformovaný, predovšetkým paličiaky vytvárajú nevzhľadné fajky.

Orientovanou výsadbou sa myslí spôsob výsadby, pri ktorom je nielen orientovaný puk strúčika smerom dole, ale jedným smerom sú aj orientované „brušká“ strúčikov. Tým sú následne jedným smerom orientované aj listy rastliny. Porasty z orientovanej výsadby sú veľmi vzhľadné a býva uľahčená kultivácia priestoru medzi riadkami.

Ako vypestovať najväčší cesnak (začnite skoro)

Výsadba cesnaku cez noviny (lenivá metóda)

Táto inovatívna metóda minimalizuje starostlivosť do budúcnosti a je ideálna pre zaneprázdnených ľudí. Je vhodná pre zimnú výsadbu, ktorá prebieha od konca septembra až po koniec októbra.

Príprava miesta: Pripravte si záhon a vedro s vodou.
Novinová vrstva: Vezmite staré noviny (hrúbka 4 strán), namočte ich do vody a prekrývajte nimi celú plochu záhonu s presahom, aby žiadna časť neostala neprekrytá. Mokrý novinový papier je mäkký, pevne drží na zemine a nedvíha sa vo vetre. Pre istotu ho môžete presypať trochou kompostu.
Vytvorenie jamiek: Pomocou kolíka urobte jamky rovnakej hĺbky (okolo 10 cm). To zabezpečí, že všetok cesnak bude rásť súčasne a pekne vzpriamene.
Výsadba strúčikov: Do každej jamky vložte jeden strúčik a prekryte kompostom.

Noviny majú v tomto prípade dvojitú úlohu: v zime budú výbornou ochranou proti mrazu a na jar papier zabráni rastu buriny. Novinový papier pred letom zhnije a celulózu zbožňujú dážďovky, čo znamená dodatočné prevzdušňovanie pôdy, hnojivo a efektívne zalievanie. Namiesto novín môžete použiť aj staré, nepoužité tapety alebo zakrývaciu celulózu, ktorú používajú napríklad maliari.

Pestovanie cesnaku na slame alebo pokosenej tráve

Cesnak veľmi dobre rastie aj v slame alebo pokosenej tráve. Takéto miesto je ale treba pripraviť v dostatočnom predstihu. Pôda pod takouto vrstvou mulču v zime rovnako chráni pred mrazom. Hlavičky rastú veľké a listy sú rovné.

Iná metóda, poslaná čitateľkou pani Annou, hovorí: „Ja na zasadený cesnak nastieľam hruškové listy, keď mám málo, tak aj listy z javora.“

Pre dosiahnutie veľkých hlávok cesnaku je kľúčová mäkká a kyprá pôda. Ak pôda nie je ideálna, je potrebné zlepšiť prístup vzduchu a vody. Jednoduchou metódou je jemné prekyprenie pôdy medzi radmi cesnaku a následné rozprestretie 2-3 cm vrstvy slameného mulču po záhone. Slama zabráni vysychaniu a tvorbe kôry, a tým zastaví prístup vlhkosti a vzduchu. Voľná pôda umožní, aby sa hlavy ľahko rozprestierali. Spodná vrstva slamy ešte viac obohatí pôdu. Vďaka mulčovaniu ušetríte vodu aj znížením zálievky až o 2/3.

Príprava slamených balíkov na pestovanie

Pre záhradkárske účely sú najvhodnejšie hranaté balíky slamy, ktoré sú pevne zviazané plastovými páskami, aby si udržali tvar počas celej vegetačnej sezóny. Tieto balíky slúžia ako prirodzený kontajner pre pestovateľský substrát.

Orientácia a umiestnenie balíkov

Pri balíkoch slamy je dôležité rozlíšiť hladkú stranu s viazacou páskou a stranu so zrezanými steblami, nazývanú "ostrá strana". Pri umiestňovaní balíkov na zem musí byť vždy ostrá strana smerovať nahor. Toto zabezpečí lepšie vsiaknutie vody a hnojív dovnútra stebiel.

Slamené balíky je možné umiestňovať na rôzne povrchy, dokonca aj na trávnatej ploche alebo betóne. Pri vytváraní záhonov z balíkov uložených v radoch by mali byť orientované v smere sever - juh pre maximálne oslnenie. Umiestnenie balíkov smerom dolu po svahu zvyšuje ich stabilitu a umožňuje odtekanie prebytočnej vody, ideálne na miernom svahu a na plnom slnku. Do jedného radu sa odporúča umiestniť maximálne dva balíky vedľa seba, aby bol umožnený pohodlný prístup k rastlinám z oboch strán. Šírka medziradí by mala byť minimálne 120 cm, aby bolo možné s nimi manipulovať, napríklad s fúrikom. Bezburinové medziradie je dôležité pre rast ťahavých rastlín (tekvice). Pre pestovanie ťahavých rastlín ako fazuľa, uhorky, vysoké rajčiny alebo kvety, je možné nad balíkmi vytvoriť stojany s pletivom.

Aktivácia a príprava slamy na pestovanie

Pred výsadbou je potrebné skontrolovať teplotu v slamenom balíku. Pomocou lopatky sa vytvorí otvor do hĺbky asi 15 cm a teplomerom alebo rukou sa zistí, či teplota nepresahuje 40 °C. Na ruke to pocítime ako hraničnú horúčavu. Pri teplote okolo 40 °C počkáme ešte 1 až 2 dni a môžeme vysádzať zeleninu.

Priesady sa vysádzajú balíčkované s neporušeným koreňovým balom. Pred výsadbou by mala byť na vrchu balíkov už položená priesaková zavlažovacia hadica. Zeleninu vysádzame okolo nej. Vysádzame tak, že lopatku vtlačíme zhora do slameného balíka a kývavým pohybom urobíme v slame otvor, ktorý sčasti vyplníme zrelým preosiatym kompostom alebo zakúpeným záhradným substrátom (nie záhradnou pôdou - môže byť infikovaná).

Pri vysievaní zeleniny nasypeme na hornú plochu balíka asi 5- až 6-centimetrovú vrstvu záhradného substrátu alebo preosiateho kompostu a doň vysievame semiačka. Plochu trochu utlačíme a opatrne zavlažíme zahmlievaním, aby sme semiačka nevyplavili.

Oživenie slamy a dodanie živín

Slama je vlastne odumretý rastlinný produkt. Preto ak chceme na „mŕtvej“ slame pestovať zeleninu, musíme ju oživiť organizmami. Môžeme ich do nej pridať, naočkovať ju nimi, prípadne ich oživiť, pretože určitým zdrojom je aj samotná slama, na ktorej sa vyskytujú zárodky týchto organizmov. Oživujúce podmienky vytvoríme zvlhčením a zohriatím prostredia.

Dôležitou živinou na množenie mikroorganizmov je dusík a aj určité množstvo fosforu a minerálov. Dusík by sme mali pridať predovšetkým vo forme amoniakálnych hnojív s rýchlym účinkom, ako je síran amónny, močovina alebo organické dusíkaté hnojivá. Podstatný je pomer uhlíka a dusíka v slame. Pôvodný pomer C : N je 125 : 1, čo je veľmi málo dusíka na podporu mikroorganizmov, takže rozklad prebieha veľmi pomaly. Naopak, ak bude dusíka veľa, mikroorganizmy ho premenia na plynný čpavok, ktorý bez úžitku unikne do ovzdušia (slama bude mastná a začne hniť, priláka muchy a červy).

Aktivátormi zúrodňovania môžu byť čisto chemické, biologické alebo zmiešané látky. Spoločným a najdôležitejším aktivátorom je voda, ktorá primerane prevlhčí slamu a vytvorí základný predpoklad na rozvoj zúrodňujúcich mikroorganizmov. Ako chemické aktivátory najčastejšie využívame komplexné trávnaté hnojivo bohaté na dusík, ktoré však v žiadnom prípade nesmie obsahovať herbicídy. Z chemických hnojív sú najvhodnejšie tzv. bezbalastné, ktoré nezasoľujú substrát (sú to vlastne čisté chemikálie, ktoré rastliny či organizmy skonzumujú bezo zvyšku). Tento spôsob používa chemické hnojivo na trávniky, ktoré je bohaté na dusík.

Postupy aktivácie slamených balíkov

Existujú dva hlavné postupy aktivácie slamených balíkov:

Použitie chemických aktivátorov (trávnaté hnojivo):
- 1., 3., 5. deň zúrodňovania: Každý balík posypeme 1/2 pohára (120 g) trávového hnojiva, balík zavlažujeme, až kým nezačne z neho vytekať voda.
- 2., 4., 6. deň: Každý balík len zavlažíme, hnojivo nepridávame.
- 4. až 5. deň: Pri dostatočnej teplote môžeme cítiť sladkú vôňu vychádzajúcu zo „zobudeného“ balíka.
- 7., 8., 9. deň zúrodňovania: Balíky posypeme vždy 1/4 pohára (60 g) trávového hnojiva a balíky zavlažíme odstátou vodou.
- 10. deň: Každý balík posypeme 1 pohárom (240 g) komplexného hnojiva NPK v pomere prvkov 10 : 10 : 10 a zavlažíme ich.
Použitie organických aktivátorov (hydinový trus):
Na aktiváciu mikroorganizmov na slame používame organický zdroj dusíka. Na to je vhodný dobre skompostovaný slepačí trus, ktorý zmiešame v pomere 1 : 1 so zakúpeným práškovým organickým hnojivom. Touto zmesou potom aktivujeme slamené balíky podľa schémy:
- 1., 3., 5. deň zúrodňovania: Rozsypeme na každý balík 3 poháre hnojivej zmesi a dobre ich navlhčíme vodou (až kým nevyteká zo spodku balíkov).
- 2., 4., 6. deň: Balíky len zavlažujeme a hnojenie vynecháme.
- 7., 8., 9. deň zúrodňovania: Každý balík posypeme zmesovým hnojivom (1,5 pohára) a balíky podľa potreby zavlažíme.

Počas aktivácie slama zväčšuje svoj objem, preto sa v balíkoch môžu vytvoriť trhliny, ktorými voda rýchlo stečie dospodu balíka. Zabránime tomu tak, že trhliny vyplníme slamou alebo dobre rozloženým kompostom. Niekedy na bokoch balíkov vyrastú malé huby, to je znak toho, že aktivácia slamy prebieha dobre.

Výsadba a pestovanie zeleniny na slamených balíkoch

Na jednom balíku slamy môžeme počas vegetácie za sebou dopestovať tri, niekedy i viac druhov zelenín. Aby zelenina dobre prosperovala na balíkoch, nesmie byť vysadená husto. Medzi tie najzákladnejšie potreby rastlín patrí zavlažovanie a občasné prihnojenie.

Možné kombinácie plodín

Šalát - karfiol - pekinská kapusta: Koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm; v polovici mája za každou druhou hlávkou šalátu (teda v spone 50 × 40 cm) vysadíme priesadu karfiolu; koncom mája pozbierame šalát a v polovici augusta karfiol; následne vysadíme pekinskú kapustu.
Cibuľa - karotka - kaleráb: Začiatkom marca vysadíme cibuľku sadzačku a na vzdialenosť riadku 20 cm od nej vysejeme riadok karotky, a tak striedavo pokračujeme; v polovici augusta pozbierame cibuľu a karotku a do sponu 20 × 30 cm vysadíme priesady kalerábu.
Šalát - cibuľa - reďkovka (vodnica): V marci vysadíme priesady šalátu, v apríli za každý šalát vysadíme sadzačku cibule; v máji pozbierame šalát a cibuľu; v polovici augusta vysejeme reďkovku alebo vodnicu.

Zavlažovanie a hnojenie

Zavlažovanie si môžeme zautomatizovať pomocou priesakových hadíc alebo kvapkovej závlahy a s nastaviteľným časovačom závlah. Táto závlaha podmokom uchráni rastliny pred zbytočným zvlhčovaním ich listov, ktoré pomáha rozvoju najmä hubových chorôb. Prihnojovanie roztokmi robíme celú vegetáciu, zvyčajne raz za 2 až 4 týždne podľa náročnosti zelenín. Vňať žihľavy alebo kostihoja je bohatá na dusíkaté látky a tiež stopové prvky, tieto sa najčastejšie používajú na prípravu hnojivých zákvasov. Zákvasy robíme v nekovových sudoch. Na 1 kg čerstvej nasekanej vňate (alebo 150 g sušenej) nalejeme 10 l najlepšie dažďovej vody a zakryté v odľahlom kúte záhrady (kvas pení a smrdí) necháme 2 až 4 týždne kvasiť.

Žltnúce špičky najstarších listov cesnaku poukazujú na nedostatočný príjem dusíka. Ak je pôda chudobná na dusík, je možné porast prihnojiť v troch dávkach liadkom vápenatým (15,5 % N) v množstve 100 kg/ha (10 g/m2). Žltnutie špičiek však nemusí znamenať, že dusík v pôde nie je, často sa stáva, že ho len nie je schopná rastlina prijímať. To je spôsobené napr. veľkými výkyvmi teplôt, nedostatkom alebo nadbytkom vody, príliš nízkymi alebo vysokými teplotami. Potom pomôže prihnojenie na list. Na tento účel je vhodný 5% roztok rozpustenej granulovanej močoviny alebo aj obyčajný Kristalon. Potrebu vody pri cesnaku prirovnávame k potrebe vody koreňovej zeleniny, ako je mrkva či petržlen. Zvýšenú potrebu vody má potom cesnak v období od polovice mája do začiatku júna.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Jednou z najväčších výhod pestovania na slame je, že predpoklad napadnutia rastlín chorobami a škodcami zo substrátu je skoro nulový. Ak sa aj vyskytnú nejaké choroby, tak mnoho ich dokážeme eliminovať ručným zásahom - odstránením poškodenej časti rastliny. Občas sa vyskytne problém s inváziou slimákov, najmä vo vlhšom období.

Hubomilka: Je mucha, ktorá v predjarí nalietava na pozemok s cesnakom, kde kladie vajíčka. Larvy hubomilky následne rastliny poškodzujú. Veľmi spoľahlivou ochranou cesnaku proti hubomilke je prikrytie pozemku bielou netkanou textíliou ešte pred náletom tejto muchy, najlepšie už v priebehu zimy. Z chemických prípravkov je možné proti hubomilke použiť Karate so Zeon technológiou 5 CS (0,6 l/ha, 0,1 %), Reldan 50 EC (0,6 l/ha, 0,1 %) alebo Reldan 22 (1,2 l/ha, 0,2 %).
Fúzavka cesnaková: Prevenciou proti napadnutiu Fúzavkou cesnakovou je výsadba až začiatkom marca.
Vlnovník cesnakový: Možná ochrana morí sadiva Sulkou.

Na povrchu pôdy by mal byť od jari rozrušovaný pôdny škralúp a pozemok by mal byť držaný bez buriny. Na jar je veľmi prospešné väčší pozemok opakovane vláčiť ľahkými bránami až do výšky porastu 15 cm. Na malých pozemkoch rovnaký význam splnia vydly. Z herbicídov sa dá do cesnaku použiť napr. Stomp. Je však nutné brať do úvahy, že herbicídy znižujú výnosy cesnaku.

Zber a skladovanie cesnaku

Termín zberu je daný predovšetkým odrodou a aktuálnymi podmienkami v danom roku. Predčasný zber môže spôsobiť problémy pri sušení, naopak pri oneskorenom zbere sa cibule v zemi začnú otvárať a zozbieraný cesnak je zle predajný. Zber nazeleno je vlastne predčasný zber cesnaku, ktorý nie je určený na dlhodobé skladovanie.

Kedy zberať cesnak

Skoré odrody: Zberajú sa na prelome júna a júla, neskoré o mesiac neskôr.
Nepaličiaky: Vhodný termín spoznáme podľa poľahnutia vňate asi z polovice rastlín na záhon, keď vňať cesnaku zo zhruba polovice rastlín ľahne na zem.
Paličiaky: Znamením je čiastočné narovnanie stonky nesúcej kvet, preto vždy pri odstraňovaní kvetov (robíme tak preto, aby sa nevysiľovali strúčiky) ponecháme dve - tri stonky. Paličiaky sa zberajú v čase, keď majú ešte 5 dužinatých listov (môžu byť aj žlté, ale dužinaté, nie suché). Počet dužinatých listov totiž priamo súvisí s počtom dužinatých sukníc cibule.

Paličiak vytvára kvetný stvol s kvetmi pacibuľkami. Pre jeho rast potrebuje rastlina veľké množstvo energie, čo vedie k tvorbe menších cibúľ a zníženiu výnosu. Preto je potrebné paličiaky hlávkovať (odstraňovať kvetenstvo). Vrcholy kvetného stvolu s pacibuľkami je potrebné odstrániť čo najskôr, akonáhle sa objavia medzi listami, teda nečakať, kým vyrastie a začne sa krútiť. Kvetenstvo by sa malo odlamovať, odrezávať alebo odstrihávať, nie vyťahovať aj so stvolmi, pretože tým by rastlina stratila oporu a začala by poliehať.

Spôsoby zberu

Menšie plochy sa dajú najlepšie zberať za pomoci rycích vidlíc, na veľmi kyprých pôdach sa dajú paličiaky pomerne ľahko vyťahovať zo zeme bez akéhokoľvek náradia. Na väčších plochách sa využívajú rôzne druhy podorávačov. Pri zbere nemožno cibuľami o seba otĺkať, pretože veľmi ľahko dochádza k ich poškodeniu.

Sušenie a uskladnenie

Zozbieraný cesnak sa nechá preschnúť buď zavesením po zväzkoch do tienistej a dobre vetranej miestnosti, alebo položený v tenkej vrstve na roštoch či na debničkách. Ideálne je sušenie cesnaku aj s vňaťou, kedy sa celé rastliny zavesia na zatienenom dobre vetranom mieste, napr. v kôlni alebo na pôde. Cesnak je možné sušiť aj bez vňate v tenkej vrstve v debnách alebo na drevenej či hlinenej podlahe. Vhodné sú aj rôzne druhy roštov. Dôležité je predovšetkým dobré prúdenie vzduchu. Po uschnutí sa vňať skráti na tri centimetre od cibule, odstráni sa vrchný znečistený obal a korene sa skrátia na 0,5 cm. Nepaličiaky možno zapliesť do vrkoča, vtedy však nečakáme, kým bude vňať celkom suchá, pretože by sa pri pletení drobila.

Miesto skladovania cesnaku by malo byť veľmi vzdušné - najlepšie v prievane. Škodí mu príliš vysoká teplota, priame slnečné žiarenie, naopak mu neublíži mierny mráz. Uskladnenie cesnaku pred konzumáciou je v súčasnosti veľkým problémom. Pokiaľ nie je napadnutý vlnovníkom cesnakovým, vyhovuje mu izbová teplota a sucho. Tieto podmienky však vyhovujú spomínanému roztoču, ktorý sa v teple rýchlo množí a spôsobuje vysychanie strúčikov.

Možnosti uskladnenia cesnaku

Sušenie cesnaku: Cesnak nakrájajte na tenké plátky a rozprestrite ho na podložku (najlepšie s malými dierkami, aby tam mohol prúdiť vzduch). Potom ho nechajte sušiť 2-6 dní podľa hrúbky plátkov. Raz za čas skontrolujte, či cesnak nezačína plesnivieť alebo hniť.
Zamrazenie cesnaku: Ak chcete, aby si cesnak zachoval svoju šťavnatosť, je dobré ho zamraziť. Jednotlivé strúčiky olúpte a zbavte všetkých nečistôt. Rozložte a nechajte zamraziť. Nakoniec ich vložte do mikroténového vrecka a uschovajte v mrazničke na dobu neurčitú.
Krátkodobé uskladnenie: Po krátkom vysušení celej palice oddelíme strúčiky od seba a potom jednoducho vložíme do plastovej krabičky a skladujeme ich na suchom, temnom mieste.
Naloženie cesnaku do oleja: Strúčiky olúpte a zbavte nečistôt. Potom ich vložte do uzatvárateľného pohára, zalejte olivovým olejom a nechajte uskladnený v chladničke.
Dekorácia: Na toto uskladnenie cesnaku je dôležité použiť čerstvý cesnak aj so zeleným stvolom. Stačí ho zavesiť v kuchyni alebo vložiť do nádoby bez vody.

tags: #pestovanie #cesnaku #na #slame