Pestovanie cícera na Slovensku: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Cícer, známy aj ako rímsky hrach alebo chickpeas (latinsky Cicer arietinum), je stará kultúrna strukovina pochádzajúca z teplých a suchých oblastí Ázie. Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny, pričom na Blízkom východe boli nájdené pozostatky staré 7500 rokov. Už v staroveku sa pestoval v Egypte a aj v oblasti celého Stredomoria. Hoci cícer patrí hneď po fazuli k druhej najpestovanejšej strukovine sveta, na Slovensku sa pestuje len v nevýznamnom množstve.

To je spôsobené tým, že cíceru vyhovujú skôr teplé a suché klimatické podmienky, ktorými disponujú predovšetkým štáty ako India, Turecko, Pakistan, Irán, Mexiko či Kanada. Napriek tomu, že cícer baraní pochádza zo suchých a teplých oblastí, dá sa pestovať aj v našich podmienkach. Aj keď pestovanie cícera na Slovensku nie je rozšírené, nie je nijako náročné a veľmi sa podobá pestovaniu ďalších strukovín - napríklad hrachu alebo fazule.

Charakteristika a odrody cícera

Cícer je jednoročná samosprašná rastlina, ktorá dorastá do výšky okolo 30-60 cm a veľa sa vetví. Celá rastlina má na svojom povrchu žľaznaté chĺpky, ktoré vylučujú organické kyseliny (šťaveľová, jablčná a citrónová). Listy má zložené, nepárnoperovité. Drobné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov, ich farba je biela, prípadne svetlofialová až ružová. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s dvomi až tromi semenami. Semeno je svetlé, prípadne u niektorých odrôd tmavšie, nepravidelného tvaru. Vegetačné obdobie cíceru je 80 až 100 dní.

Existujú dva hlavné druhy cícera, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a oblasťou pestovania:

• Desi cícer: Tento druh je menší a tmavší, s hrubšou šupkou. Pestuje sa najmä v Indii a na Blízkom východe, Etiópii, Mexiku a Iráne. Semená sú malé, tmavšie a chĺpky hrubšie.
• Kabuli cícer: Tento druh je väčší, svetlejší a má tenšiu šupku. Pestuje sa hlavne v južnej Európe, severnej Afrike a Južnej Amerike. Vyznačuje sa kučeravými chĺpkami. Semená sú svetlejšie a väčšie.

Génová banka SR vo svojej kolekcii uchováva 331 genetických zdrojov cícera, z toho 17 je slovenského pôvodu. Medzi slovenské odrody patria:

• Alfa: Skorá odroda, nízka so slabou intenzitou vetvenia. Lístok je malý až stredný, listy sú svetlozelenej farby.
• Beta: Stredne skorá odroda, nízka až stredne vysoká, so strednou intenzitou vetvenia. Lístok je veľký, listy sú strednezelenej farby.
• Slovák: Stredne skorá, stredne vysoká až vysoká odroda so silnou intenzitou vetvenia. Lístok je malý, listy sú strednezelenej farby.

Pestovanie cícera na Slovensku

Cícer je pomerne nenáročný na pôdu, ale znáša skôr ľahšie pôdy. Vyhovujú mu ľahšie, piesčité pôdy zásobené minerálnymi živinami. Rovnako ako aj ostatné strukoviny, aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré pútajú vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu. Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom.

Výber stanovišťa a pôdy

Cícer potrebuje slnečné stanovište s priamym slnečným žiarením minimálne 6 hodín denne. Dobre priepustná pôda je kľúčová, ideálne ľahká, pieskové, prípadne hlinito-pieskové. Pridanie kompostu môže zlepšiť štruktúru pôdy. Cícer je citlivý na nízke teploty a nadbytok vlahy, preto je dôležité vyhnúť sa zamokreným pôdam.

Výsev

Semená cíceru vysievajte na jar, keď sa pôda zahreje na minimálne 8 až 10 °C, čo je asi v polovici apríla. V najteplejších oblastiach Slovenska môžete s výsevom začať už začiatkom apríla, severnejšie radšej vydržte až ku koncu mesiaca, prípadne počkajte na začiatok mája. Treba myslieť na to, že mladé rastlinky silno poškodia mrazy už -4 °C, a teploty pod -5 °C ho úplne zničia.

Semená sejte do hĺbky 3 až 7 cm. Vysievajte do riadkov vzdialených asi 40 až 50 centimetrov, jednotlivé semienka by mali mať medzi sebou v riadku vzdialenosť okolo 15 centimetrov. Cícer sa často bohato rozkonáruje, preto je vhodné dodržať medziriadkovú vzdialenosť 45 cm. V rovnakom čase ako cícer môžete siať hrášok a v chladnejších oblastiach aj bôb.

Pre lepšie a rýchlejšie výsledky môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody.

Zálievka a hnojenie

Najviac vlahy potrebuje cícer počas klíčenia. Neskôr, keď mladé rastlinky podrastú, zálievku zmiernite. Dospelý cícer je veľmi odolný voči suchu a po zakorenení nevyžaduje veľa vody, znesie aj sucho. Prebytok vody počas vegetácie môže skôr škodiť. Cícer prirodzene fixuje dusík do pôdy, preto nepotrebuje pravidelné prihnojovanie dusíkatými hnojivami. Zeminu po sebe zanecháva oddýchnutú a obohatenú. Je výbornou predplodinou napríklad pre plodovú zeleninu a hlúboviny.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie je dôležité odburiňovanie a kyprenie pôdy, najmä u mladých rastlín. Akonáhle rastliny dostatočne narastú a zapoja sa, už by ste s nimi nemali žiadnym spôsobom manipulovať. Oporu rastlina nevyžaduje.

Cícer je vo všeobecnosti odolný voči väčšine škodcov, no môže byť napadnutý voškami alebo rôznymi druhmi molíc. Celé rastliny sú pokryté chĺpkami vylučujúcimi drobné kvapôčky lepkavej hmoty obsahujúcej kyselinu šťaveľovú a jablčnú. Toto umožňuje dokonalú ochranu voči zrniarkam, obaľovačom a voškám. Vlhké počasie, ťažké a zamokrené pôdy môžu byť príčinou hubovitých chorôb koreňovej sústavy a vyhynutia celých rastlín, napríklad Ascochyta pleseň cíceru.

Pamätajte, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky. Na jednom mieste ho pestujeme najskôr o štyri roky.

Zber a skladovanie

Cícer dozrieva približne 90-100 dní po výseve. Struky sú pripravené na zber, keď sú suché a tvrdé na dotyk, v tzv. „žltej zrelosti“. Nechajte ich príliš preschnúť, pretože po prezretí sa ťažko varia aj po namočení. K zberu je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa.

Pri zbere máte dve možnosti: buď budete jednotlivé struky postupne pretrhávať, alebo vytrhnete celú rastlinu a struky oberiete až po ich vysušení. Zberá sa buď v nezrelom stave, keď sú struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké, alebo v zrelej fáze, keď sú struky žlté a suché.

Po zbere môžete struky nechať ešte niekoľko dní dosušiť na slnku. Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Pokiaľ by ste fázu dosušenia preskočili, riskujete rozvoj plesne z dôvodu vlhkosti.

Využitie cícera v kuchyni a jeho zdravotné benefity

Cícer má jemne orieškovú chuť a hodí sa do sladkých i slaných jedál. Obľúbený je najmä v indickej kuchyni. Nekonzumujte ho surový, vždy ho najprv namočte do vody (na minimálne 8 hodín) a uvarte. Môžeme ho aj naklíčovať a použiť v kuchyni klíčky.

Spôsoby prípravy:

• Cícerový humus
• Pečený cícer (ochutený korením podľa chuti poslúži ako zdravý snack alebo ako príloha)
• Polievky, krémy, kaše, placky, fašírky, nátierky
• Pridanie do šalátov

Zdravotné benefity:

Strukoviny patria k často podceňovaným zdrojom živín pre človeka. Cícer je nielen chutná, ale tiež veľmi zdravá strukovina plná vitamínov a minerálov. Už 100 gramov cícera pokryje 50 percent potreby minerálnych látok, ako je magnézium, železo či selén. Pochváliť sa môže, napríklad, vysokým obsahom železa a bielkovín.

Cícerové semená obsahuje až 45 % sacharidov, z ktorých sa pri trávení glukóza uvoľňuje pomaly (nízky glykemický index), čo z neho robí vhodnú potravinu pre diabetikov. Cícer má nízky glykemický index, ktorý pomáha vytvárať stabilnú hladinu cukru v krvi. Potraviny s nízkym glykemickým indexom postupne rozkladajú a pomaly uvoľňujú glukózu do krvného obehu.

Ďalej má vysoký obsah vlákniny a obsah železa je až 3-krát vyšší ako v mäse. Obsahuje dve významné zložky, o ktorých je známe, že zlepšujú zdravie srdca a cholesterol. Sú to kyselina listová a vláknina. Jedná sa o vlákninu nerozpustnú, čo znamená, že je veľmi zdravá pre hrubé črevo a tráviaci trakt.

Jedným zo stopových prvkov, ktoré sa nachádzajú v cíceri, je horčík. Keď je hladina horčíka v tele nízka, môžete zaznamenať vyčerpanie a letargiu. Naviac u post-menopauzálnych žien môže nedostatok horčíka spôsobiť svalové kŕče. Cícer dodáva až 84,5 % dennej požadovanej hodnoty horčíka. Okrem horčíka je železo ďalším významným minerálom, ktorý ovplyvňuje energetickú hladinu a krvný obeh. Bez dostatočného množstva železa v tele nemôže telo optimálne transportovať kyslík, čo znižuje hladinu energie a bráni krvnému obehu. Pretože obsahuje vysoké množstvo železa, dokáže vyriešiť tento problém.

tags: #pestovanie #ciceru #na #slovensku

Populárne príspevky:

• starostlivosť o fialovolistú brezu
• Optimalizácia úrody zeleniny
• Nechtík lekársky v zdraví, kráse a kuchyni
• Čerstvé kvety z Čiližskej Radvane
• spoznajte liečivé účinky lipy malolistej a veľkolistej