Komplexný sprievodca pestovaním čučoriedok v záhrade
Pestovanie čučoriedok v záhrade sa môže zdať náročné, najmä ak sa pýtate, prečo práve tie vaše nerodia, nekvitnú a chradnú pred očami. Avšak s dodržaním správnych krokov a výberom vhodného druhu je pestovanie čučoriedok vôbec nenáročné a môže priniesť bohatú úrodu sladkých a zdravých plodov.
Prečo pestovať čučoriedky?
Čučoriedky, či už lesné, kanadské, kamčatské alebo indiánske, sú sladké, aromatické a chutné tmavofialové bobuľky (občas aj ružové) nabité ohromnou zásobou zdraviu prospešných látok. Obsahujú farbivá, vitamíny B, C, provitamín A, polyfenoly antokyány (významné antioxidanty), organické kyseliny, triesloviny (tanín), vitamín E a minerálne látky ako draslík, vápnik, horčík, sodík, železo a jód. Tieto látky priaznivo vplývajú na organizmus človeka, posilňujú imunitu, znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení, pomáhajú pri hnačke, zmierňujú črevné poruchy, pôsobia močopudne, posilňujú oči a zlepšujú krvný obeh. Vďaka obsahu myrtilínu a neomyrtilínu majú význam aj v podpornej liečbe cukrovky 2. typu. Čučoriedky si môžete doplniť jedálniček a zároveň žiť zdravo, dokonca aj chudnúť. Dajú sa sušiť, mraziť a konzervovať. Navyše, ich pestovanie má minimálnu náchylnosť na choroby a škodce, čo ich predurčuje na pestovanie ekologickým spôsobom bez potreby akýchkoľvek chemických ošetrení. Z dospelého kra môžete zozbierať úrodu až 5 kg, čo za námahu určite stojí. Milovať ich budú aj deti. Jednoduchý zber ich určite priláka.
Druhy čučoriedok vhodné na pestovanie
Čučoriedkami nazývame niekoľko odlišných rastlín, ktoré všetky patria medzi bobuľovité ovocie. Každá z nich má pozitívny prínos pre zdravie ľudí.
Čučoriedka lesná (Vaccinium angustifolium)
Čučoriedka lesná, s botanickým názvom brusnica čučoriedková, dorastá asi do výšky 40 cm s tmavofialovými plodmi veľkými ako hrášok, dozrievajúcimi v júli a auguste. Mne osobne sa spájajú s detstvom a výletmi spojenými s ich zberom. Namiesto chutných a zdravých bobuliek lesných čučoriedok by ste však mohli prísť k nepríjemnej pokute, ak by ste ich nazbierali na miestach chránených zákonom. Ako deti sme poznali len tieto lesné čučoriedky. S ostatnými druhmi čučoriedok sme sa stretli neskôr, ako sa postupne začali pestovať v našich záhradách.
Čučoriedka kamčatská (Lonicera kamtschatica)
Čučoriedka kamčatská, známa aj ako zemolez kamčatský, sibírska čučoriedka alebo indigový drahokam, je v súčasnosti prvé dozrievajúce ovocie v našich záhradách. Patrí do čeľade Dipsacales a môže dorastať do výšky i šírky 1,5 - 2 m. Nenápadné žltozelené kvety sa objavujú v marci až apríli a prinášajú modré, modrofialové či tmavofialové podlhovasté plody. Zemolez kamčatský patrí medzi menej náročné rastliny na pestovanie, hoci nemá rád zaburinenie. Dobre prosperuje na slnečnom stanovisku, ale znesie aj polotieň. Na priamom slnku však budú plody sladšie. Nevyžaduje vyslovene kyslú pôdu, ideálne pH by malo byť 5,5 - 6,5. Obľubuje hlinito-piesčité priepustné pôdy. Keďže má pomerne plytké korene, pri jeho pestovaní je vhodné použiť mulč, napríklad z tzv. lesnej hrabanky, ktorú nájdete pod ihličnatými stromami. Je plne mrazuvzdorný, dokonca aj kvety zvládnu mráz do -8 °C. Na našom trhu je veľký výber odrôd. Odporúča sa pestovať 2 až 3 rôzne odrody, čím sa zvýši úrodnosť a zníži opadavosť dozretých plodov. Plody väčšinou dozrievajú postupne. Sú vhodné na priamu konzumáciu i spracovanie, napríklad na výrobu kompótov, džemov, ovocných štiav či ovocného vína, a sú tiež vhodné na mrazenie celých plodov i drení. Počas letných vysokých teplôt nezabudnite na jeho pravidelnú závlahu. Tú mu doprajte aj po odrodení, kedy sa začína pripravovať pre budúcu sezónu. Kamčatská čučoriedka počas prvých piatich rokov nevyžaduje rez a odstraňujú sa len poškodené konáre. Neskôr, na omladenie a presvetlenie, odstraňujte staré a slabé konáre, najlepšie po opade listov na jeseň. Ak to zanedbáte, bude rodiť len na okrajových častiach konárov. Škodcovia a choroby ho v našich podmienkach napádajú veľmi zriedkavo. Húsenica Bielopásovca zemolezového (Limenitis camilla) sa môže živiť listami zemolezu, ale jej výskyt vo väčšom nebol na našom území zaznamenaný. Ak predsa, odporúčame použiť Lepinox® Plus - proti húseniciam a následne TRusEko Agro PRÉMIUM, Hmyzie hnojivo alebo Hnojík a ZeoSand Sil M20 alebo MegaSil Agro. Novinkou na Slovenskom trhu je Carbomat ECO, ktorý okrem mnohých iných výhod obohacuje pôdu o humus s humínovými kyselinami, ktorý "Kamčatky" obľubujú. Nájdete ho v dvoch verziách: s neutrálnym pH a s pH vhodným pre kyslomilné rastliny.
Čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum)
Známa veľkoplodá čučoriedka kanadská, s botanickým názvom brusnica chocholičnatá, patrí medzi obľúbené bobuľovité ovocie našich záhrad. Kanadské čučoriedky, tak ako lesné, patria do čeľade vresovcovité (Ericaceae). Podľa odrody dorastajú do výšky 1,5 až 3,5 m. Stopkaté zvonkovité kvety rastú väčšinou v hroznovitom kvetenstve. Kvety sú od bielej cez ružovkastú až po ružovú farbu a objavujú sa od apríla - mája. Plody kanadskej čučoriedky sú oveľa väčšie oproti plodom lesnej čučoriedky. Majú priemer od 6 - 20 mm podľa druhu odrody a dozrievajú priebežne počas leta. Majú modrú až tmavofialovú farbu. Po prekrojení plodu je stred biely. Obsahujú vitamíny, minerálne látky, antioxidanty a ďalšie prospešné látky vo veľmi vysokej koncentrácii. Existujú aj odrody tzv. ružových kanadských čučoriedok, napríklad odroda Pink Lemonade, ktorá sa odlišuje nielen farbou plodov, ale aj ich chuťou. Sú naozaj jedinečné. Vo všeobecnosti sa odporúča vysadiť aspoň dve rôzne odrody. Pestovaním rôznych kultivarov si môžete zároveň predĺžiť obdobie zberu plodov aj o niekoľko týždňov. Kanadské čučoriedky potrebujú slnečné stanovisko. Znesú aj polotieň, ale môže sa to odraziť na množstve úrody a sladkosti plodov. Dôležitá požiadavka pre ich pestovanie predstavuje kyslú pôdu od 4,5 - 5,5 pH. Preto pri ich vysádzaní odporúčame použiť Carbomat ECO - (pH4) určený pre kyslomilné rastliny, kyslú rašelinu či hrabanku spod ihličnatých stromov alebo zeminu pre pestovanie kyslomilných rastlín.
Čučoriedka indiánska (Amelanchier)
Čučoriedka indiánska je pomerne málo v našich končinách známy muchovník, ktorý prináša bohatú a chutnú úrodu. Je škoda, že táto vynikajúca plodina je ešte medzi záhradkármi málo rozšírená. Muchovník (Amelanchier) je rod, ktorý zahŕňa asi 20 druhov listnatých opadavých kríkov či malých stromov z čeľade ružovitých (Rosaceae) dorastajúcich do výšky od 0,2 do 20 m. U nás sú najznámejšie dva: Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) a Muchovník kanadský (Amelanchier canadensis). V našich podmienkach dorastajú do výšky maximálne 3 až 4 m. Keďže výborne znášajú rez, hodia sa do živých tzv. jedlých plotov. Môžete si vybrať z rôznych kultivarov. Kúpite ako dobre rozkonárené košaté - na výsadbu živých plotov, tak i úzke, stĺpovité. Plody indiánskej čučoriedky sú niečo medzi čučoriedkami, čiernymi ríbezľami a plodmi arónie. Dozrievajú od polovice júna. Sú sladké, veľmi chutné, aromatické a plné zdraviu prospešných látok. Tak ako u všetkých rastlín, aj tu existujú drobné rozdiely. Nám z hľadiska chuti najviac vyhovuje odroda Thiessen, čo je podľa nás asi najsladšia odroda. Muchovníky sú nenáročné na pestovanie. Oproti lesným a kanadským čučoriedkam nepotrebujú kyslú pôdu. Vyhovuje im skôr neutrálna a priepustná pôda. Majú radi dostatočnú vlhkosť, nie však dlhodobé premočenie. V tom pomáhajú Carbomat ECO+(pH6), Alginit, či Zeolit Agro. Indiánskym čučoriedkám vyhovuje slnečné stanovisko a závetrie.
Ďalšie druhy a odrody
- Čučoriedka nízka: Vznikla medzidruhovým krížením čučoriedky vysokej a čučoriedky úzkolistej. Tieto nové druhy majú nízky vzrast, podľa jednotlivých odrôd. Môžeme ich pestovať nielen v záhradách, ale aj vo väčších nádobách na balkónoch a terasách domov.
- Čučoriedka Heidi: Je druhom obľúbeným najmä pre neskoršiu spotrebu plodov. Plody čučoriedky Heidi sú veľké, mäsité, veľmi aromatické s dostatočne výraznou vôňou.
- Mexická čučoriedka: Nezvyčajná odroda fuchsie, ktorá vás však prekvapí mimoriadne chutnými plodmi. Na rozdiel od čučoriedky Heidi nie sú však vhodné na zaváranie, skôr na okamžitú konzumáciu a to z dôvodu veľkosti ich plodov. Plody sú pomerne malé, podobajúce sa tým, ktoré môžeme zbierať voľne v lese. Tienisté stanovisko či vlhkejšia pôda nerobia mexickej čučoriedke žiaden problém.
Sprievodca a tipy pre kupujúcich čučoriedkových kríkov
Výber odrody a stanovišťa
Ako si vybrať odrodu čučoriedok?
Aj keď sa na niektorých druhoch čučoriedok uvádza, že sú samoopelivé, pre väčšiu úrodu sa oplatí mať vysadené vždy aspoň dva rôzne druhy, ktoré kvitnú v rovnakom čase. Odrodu vyberáme podľa toho, či chceme čučoriedky skôr na priamy konzum, zaváranie alebo mrazenie. Ďalej vyberáme podľa toho, či chceme menší plod alebo naopak čo najväčší.
- Pre výber čučoriedok na priamy konzum sú vhodné odrody ako ‘Patriot’ alebo ‘Bluecrop’.
- Na zaváranie sú vhodné odrody ‘Patriot’ alebo ‘Chandler’.
- Veľmi veľkými plodmi sa pýšia odrody ‘Hortblue Petite’, ‘Darrow’ či ‘Brigitta’.
- Pre výber čučoriedok s menšími plodmi sú vhodné odrody ‘Patriot’, čučoriedka ‘Emblue’ či ‘Spartan’.
- Jedna z mála odrôd, ktorá plodí až dvakrát ročne, je ‘Hortblue Petite’.
- Ružovými bobuľami sa pýši napríklad čučoriedka ‘Pink Lemonade’, ktorá síce dozrieva až v auguste, no jej plody sú veľmi sladké, ich chuť má dokonca citrónový nádych.
Kupujte rastliny len v overených záhradníctvach alebo najlepšie priamo od pestovateľov čučoriedok, ktorí vám budú vedieť najlepšie poradiť, ako ich správne zasadiť a ako sa o ne postarať. Najčastejšou chybou pri kúpe sadenice je výber len podľa výšky, hoci podstatnejším kritériom by mala byť veľkosť koreňového balu, ktorý je najväčším predpokladom dobrého ujatia rastliny. Ďalším krokom je vybrať čo najviac rozvetvenú rastlinu. Je dôležité si uvedomiť, že vstupné náklady na výsadbu čučoriedok sú vyššie ako pri ostatných rastlinách, keďže treba rátať s výmenou pôdy. Keď sa vysadia správne, prvotná investícia sa vráti na rýchlom a zdravom raste kra.
Stanovište
Väčšina druhov čučoriedok, ako napríklad kanadská, vyžaduje slnečné stanovište, kde budú plody vyzretejšie a chuťovo aromatickejšie. Znesú aj polotieň, avšak úroda môže byť menšia a dozrieva neskôr. Tienisté stanovisko je úplne nevyhovujúce, pretože nepodporuje tvorbu kvetov a plodov, a pôda bez slnka nevysychá, čo spôsobuje zvýšenú vlhkosť a hnitie koreňovej sústavy. Pre kamčatské a mexické čučoriedky je vhodné aj vlhšie a polotienisté či tienisté stanovisko. Muchovníkom vyhovuje slnečné stanovisko a závetrie. Miesto by malo byť chránené pred holomrazmi a studeným vetrom. Ak bude sneh, prežijú určite. V prvom roku po vysadení je dobré ich prikrývať napríklad čečinou.
Príprava pôdy a výsadba
Čučoriedka záhradná (Vaccinium corymbosum) potrebuje piesočnatú alebo piesočnato-hlinitú pôdu s veľkým obsahom organického materiálu a mimoriadne kyslou pôdnou reakciou (pH KCl 3,5 - 4,5). Kanadským čučoriedkam najviac vyhovuje kyslá pôda s hodnotou pH 4,2- 5,5. Nevhodná je ťažká ílovitá a mokrá zem. V takom prípade musíme upraviť priestor na pestovanie. V skutočne veľmi ílovitých pôdach je sadenie čučoriedky kontraproduktívne. Okrem toho, že čučoriedka nedosiahne plný kvet, bude si vyžadovať čoraz viac pozornosti.
Ako pripraviť pôdu pre čučoriedky?
Na sadenie čučoriedok vyhĺbte dostatočne veľkú plochu. Vyhĺbite jamu cca 50x50 cm, vyberiete pôvodnú zeminu a vysypete tam substrát. Ideálne je vykopať jamy široké asi 1 meter s hĺbkou približne 40 až 50 cm, pretože čučoriedky zakoreňujú pomerne plytko. Na dno jamy by sme mali nasypať kremičitý piesok alebo štrk ako drenáž na odvádzanie prebytočnej vody. Vzniknutú jamu je vhodné od okolitého priestoru oddeliť fóliou alebo betónovými skružami, aby ste oddelili kyslú pôdu od ostatnej zeminy a nedochádzalo k ich premiešavaniu a rýchlemu znižovaniu kyslosti substrátu. Namiesto pôvodnej pôdy dáme zmes z piesku a rašeliny, najlepšie z vresovísk. Substrát si viete namiešať aj sami: vrchovisková rašelina, piliny a kôra z ihličnanov. Na 1 rastlinu je dostatočné cca 50 l zmesi kyslej rašeliny, kôry a lesnej hrabanky, alebo substrát špeciálne určený na pestovanie kyslomilných rastlín, vrátane čučoriedok. Môžete ich pestovať ako v záhrade, tak i v dostatočne veľkých kvetináčoch či nádobách. Potrebujú hĺbku 40 - 50 cm a priemer okolo 80 - 100 cm. V ďalších rokoch je dobré na jar dosypať nový substrát na povrch a mierne prehrabať.
Kedy sadiť čučoriedky?
Najvhodnejší čas na výsadbu rastlín je jeseň alebo skorá jar. Ak si však kúpite čučoriedky v kvetináči, môžu sa vysádzať počas celého roka. V prípade výsadby v lete však rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Čučoriedky vysádzame s neporušeným koreňovým balom, zhruba do rovnakej výšky, ako rástli aj v kontajneri. Dosypeme kyslejší substrát a pritlačíme.
Starostlivosť o čučoriedky
Zavlažovanie
Čučoriedka patrí k ovocným druhom najnáročnejším na vodu. Prebytočná voda jej však tiež škodí, preto je pri sadení potrebná drenáž na jej odvádzanie. Čučoriedky nie je vhodné vysádzať ani na príliš často zamokrenú pôdu. Pravidelné a rovnomerné zavlažovanie má podstatný vplyv na veľkosť, kvalitu i chuť plodov. Na polievanie je najvhodnejšia mäkká voda, ktorá obsahuje čo najmenej minerálnych solí, ideálne dažďová voda. Zalievanie veľmi závisí od polohy rastliny. Slnečné stanoviská potrebujú viac vody ako rastliny zasadené v polotieni. Čučoriedku môžeme zalievať aj viac krát počas dňa, špeciálne počas horúcich letných dní. Dôležité je, aby mala čučoriedka zabezpečený odtok vody. Neexistuje presná dávka vody ktorou by sme mali polievať čučoriedky. Všetko to závisí od veľkosti rastliny a od aktuálneho počasia. Dostatok vody je nevyhnutný pri dozrievaní plodov, ovplyvňuje ich veľkosť a šťavnatosť. Najväčšie nároky na vlahu má v období intenzívneho rastu bobúľ a diferencácie kvetných pukov (máj - september). Vzhľadom na priepustný pestovateľský substrát na stanovišti je optimálna kvapková závlaha s malými pravidelnými dávkami vody. Doplnková závlaha by mala mať výdatnosť 10 - 20 l/ rastlinu za týždeň, t.j. 80 - 120 mm/ mes.
Hnojenie
Hnojenie má veľký vplyv na množstvo, ale aj chuť a kvalitu plodov. Hnojivou zásielkou pre kyslomilné rastliny podporíte rast a úrodnosť rastliny v ďalších rokoch. Používame špecializované hnojivá určené priamo pre čučoriedky, ktoré zabezpečujú kyslú reakciu pôdy a neobsahujú chlór. Hnojenie čučoriedok je ideálne urobiť na jar, keď sa na rastlinách tvoria púčiky a kvitnú. Hnojenie na jeseň sa neodporúča, aplikujeme ho iba do polovice leta a rastlinám postačí do budúcej sezóny. Čučoriedka nie je náročná na minerálnu výživu. Ak je zásoba živín nižšia, treba počas prípravy pôdy doplniť obsah živín na túto úroveň. Je dôležité poznamenať, že čučoriedka je veľmi citlivá na dostatok dusíka. Používame kyslo pôsobiace hnojivá (síran amónny, dusičnan amónny) v delených dávkach na jar (máj, jún). Pre mladé rastliny je dávka 30 g, pre dospelé rastliny 100- 150 g síranu amónneho/ rok. Fosfor a draslík môžeme aplikovať na jeseň. Kvapalné hnojivá majú rýchly, ale krátkodobý účinok. Pevné majú dlhodobý, ale s oneskoreným nástupom. Je vhodné ich kombinovať.
Rez
Počas prvých 2 - 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Rez počas prvých rokov pestovania je obmedzený len tzv. sanitárny rez, t.j. odstraňovanie výhonov slabých, chorých, poškodených mechanicky alebo mrazom. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia (3 - 4 rok) by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme. Jarný rez sa vykonáva pred vyrašením listov na jar. Odstraňujú sa najmä staré, poškodené a slabé výhonky, taktiež tie, ktoré sa navzájom križujú. Pri pravidelnom presvetľovacom reze sa odstráni asi tretina vetví. Dospelé kry by nemali mať viac ako 6 až 8 dvojročných výhonov, z ktorých by mali byť aspoň 2 alebo 3 bohato rozvetvené. Kry by mali byť vzdušné a presvetlené, aby sa plody dobre vyvíjali a dozreli. Príliš vysoké alebo prestarnuté kry znesú aj radikálny rez, pri ktorom sa skrátia všetky výhony na výšku zhruba 30 až 50 cm od zeme. Po takomto zásahu ker silne obrastie a vytvorí nové bohaté výhony, ktoré sa nanovo zapestujú. Po radikálnom reze začnú čučoriedky bohato plodiť zhruba v treťom roku. Presvetľujúci a zmladzovací rez krov robíme až od 5. roku tým, že skracujeme, alebo úplne vyrežeme najstaršie výhony, na ktorých nie sú mladé výhonky, alebo sú veľmi poliehavé. Nebojte sa rastliny začať tvarovať čo najskôr a nečakať 3 až 4 roky s prvým rezom, keďže čučoriedky znášajú rez veľmi dobre.
Mulčovanie a odstraňovanie burín
Majú plytký koreň, preto sa neokopávajú. V prvých rokoch po výsadbe musíme venovať pozornosť ošetrovaniu pôdy okolo rastlín proti burinám. Keďže majú korene blízko pod povrchom, namiesto okopávania radšej vytrháme burinu ručne. Najlepším spôsobom ošetrovania je však nastielanie (mulčovanie). Na nástielku pod čučoriedky je najvhodnejšia drevená kôra z borovíc alebo smrekov, ako aj piliny z ihličnatých drevín a pokosená suchá tráva. Mulčovací materiál zároveň dodáva pôde organický materiál. V zimných mesiacoch nástielka chráni jemné korene pred premrznutím. Po troch až štyroch rokoch ju treba obnovovať. Nastielať by sme mali vrstvu vysokú 5 až 10 cm. Pri mulčovaní si treba uvedomiť, že treba mulč pravidelne dopĺňať, pretože sa rozkladá. Pri tomto rozklade sa zároveň spotrebúva dusík, ktorý čučoriedky v primeranom množstve potrebujú. Na mulčovanie môžete využiť aj stále - nerozkladajúce sa materiály, ako napríklad Keram Agro či Carbomat ECO.
Škodcovia a choroby
Čučoriedky nenapádajú takmer žiadne choroby a škodce, pokiaľ však nepočítame vtáctvo, ktoré s obľubou v čase zrelosti nalietava na ker. Treba ho chrániť sieťami alebo vytvoriť nad čučoriedkami ochrannú klietku z konštrukcie a siete proti vtákom. Sieť je potrebné dôkladne uchytiť, aby ju nepodleteli. Pri pestovaní kanadských čučoriedok sa môže vyskytnúť nedostatok železa či nadbytok vápnika. Prejavuje sa to žltnutím listov. Nadbytok vápnika vyvolaný nesprávnym pH pôdy, alebo zásaditým hnojením vyvoláva u čučoriedok poruchu vstrebávania železa, ktoré treba doplniť. Môžete ho dodať napríklad pomocou FerumOil - postrekom na list. Výnimočne sa môžu na čučoriedkach vyskytnúť vošky a roztočce. Zvlášť v rokoch, keď sú škodcovia vo všeobecnosti mimoriadne premnožení. Vtedy odporúčame použiť postrek na list z výluhu TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojíka. Obidva sú z hmyzieho trusu s obsahom účinnej repelentnej látky Chitín. Pri výskyte škodcov a ochorení na čučoriedkach je možné aplikovať vo forme postreku ako MegaSil Agro, tak i ZeoSand Sil M20.
Zber
Zber sa robí ručne a postupne podľa dozrievania plodov v 3-10 dňových cykloch, pár dní po úplnom vyfarbení, keď dostávajú charakteristickú chuť a arómu. Určite ste sa už niekoľkokrát pristihli ako popri práci odtrhnete červenú jahodu alebo maliny, prípadne si natrháte za hrsť ríbezlí. Takto to môžete vyskúšať aj s čučoriedkou, od ktorej sa len ťažko odtrhnete.
Rozmnožovanie kanadských čučoriedok
Rozmnožovanie čučoriedky je proces, ktorý vyžaduje veľa času a trpezlivosti. Vysievanie nových rastlín zo semien je najdlhšia možná cesta a pri takomto rozmnožovaní si nové rastliny nezachovávajú vlastnosti materskej rastliny. Namnožiť čučoriedky vieme aj odrezkami - a to dvomi spôsobmi:
- Odrezkami odobratými v období vegetačného pokoja z drevnatých odrezkov.
- Bylinné odrezky je najlepšie odobrať v letnom období a vybrať zdravé životaschopné výhony. Skrátime ich na cca 8 cm a ponecháme iba jeden pár listov a tie zastrihneme na polovicu. Takto pripravené odrezky sa vložia do kvetináča so substrátom (prečnievať budú 2-3 cm nad povrch) a umiestnia sa do zákrytu - skleník, parenisko alebo miniskleník na parapetu okna. Takto nachystané odrezky do pár týždňov zakorenia a potom ich je treba aklimatizovať na vonkajšiu teplotu a dopestovať vo väčšom kvetináči s pomocou hnojiva.
Najčastejšie používaným spôsobom je tzv. potápanie, kde sa výhon čučoriedky ohne a prichytí pri povrchu pôdy a tam časom zakorení. Obsypať ich môžeme aj s mulčom alebo rašelinou. Tieto výhony je možné po roku oddeliť od materskej rastliny.
tags: #pestovanie #cucoriedky #zahraka