Pestovanie cukrového melóna: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Letné mesiace sú synonymom pre osvieženie a hydratáciu, a čo je lepšie ako šťavnatý, sladký melón? Pestovanie vlastných melónov môže byť obohacujúci zážitok, a to aj v našich klimatických podmienkach. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako úspešne pestovať cukrové melóny a tešiť sa z vlastnej úrody.

Prečo pestovať melóny?

Melóny sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Obsahujú vysoké množstvo vody (až 92 %), vlákniny a vitamínov A, C a B6, ako aj antioxidanty, vápnik, draslík a horčík. Konzumácia melónov podporuje činnosť obličiek, pomáha pri vylučovaní odpadových látok z tela, znižuje vysoký krvný tlak a posilňuje imunitný systém. Navyše, melón obsahuje antioxidanty, ako lykopén a betakarotén, ktoré chránia pokožku pred UV žiarením.

Výber odrody melóna

Na Slovensku sa najčastejšie pestujú dva základné druhy melónov: vodný a cukrový. Cukrové melóny, ako napríklad Galia a Cantaloupe, sa vyznačujú sladkou medovou chuťou a žltohnedou kôrou. Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a nadmorskú výšku vašej oblasti. Uprednostňujte skoré odrody, ktoré majú väčšiu šancu dozrieť aj v menej priaznivých podmienkach.

Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Rudolf Luža, skúsený záhradkár, odporúča odrodu melónu Ingrid, ktorá je naštepená na figolistej tekvici. Táto odroda sa vyznačuje vysokou rodivosťou a odolnosťou.

Medzi výborné tradičné odrody cukrových melónov patria Lednický cukrový alebo ešte skorší Solartur, ale aj Oranž, Solar - F1, Ananas. Z vodového melóna máme u nás kultivar Dunaj, ktorý je kvalitný, úrodný, so sýtočervenou dužinou, vegetačné obdobie je stredne dlhé. Okrem toho sú povolené dva hybridy - Lajko a Melko. Lajko je veľmi kvalitný hybrid, úrodný, pritom až o 10 dni skorší ako Dunaj.

Prehľad odrôd melónov

Získavanie semien a ich príprava

Ak chcete pestovať melóny z vlastných semien, vyberte si na semená len zrelé plody. Semená z hybridných rastlín sa neodporúčajú. Semená niektorých plodových zelenín sú v plode obalené slizom. Semená paradajok, uhoriek a tekvíc je preto nutné po vybratí z plodov nechať vykvasiť v nádobke s vodou. Po niekoľkých málo dňoch v teple sa sliz rozloží.

Ak sa rozhodnete odstrániť vrstvu, ktorá bráni klíčeniu, môžete to urobiť tak, že vložíte semienka vrátane dužiny do pohára a naplníte ho vodou. Pohár by mal byť umiestnený na teplom mieste tri dni. Raz denne zamiešajte tekutinu v pohári. Dávajte pozor, aby ste neprekročili odporúčanú dobu troch dní, inak semená začnú klíčiť. Po tomto procese fermentácie preceďte tekutinu cez sitko, pridajte trochu čerstvej vody a opatrne pretrepte. Vďaka tomu sa semená zbavia zostávajúcej dužiny. Tento postup opakujte tak dlho, kým nie je voda čistá.

Semená nechajte sušiť na liste papiera, látky, na servítke, alebo gáze v suchom a chladnejšom prostredí. Keď sú dokonale vysušené, baľte ich do papierových vreciek či do uzavretých pohárov s uzatvárateľným viečkom. Ak máte semená rôznych odrôd zeleniny, odporúčame zodpovedajúcim spôsobom označiť každý jednotlivý pohár či vrecúško. Poháre skladujte na tmavom a chladnom mieste.

Predpestovanie sadeníc

Predpestovanie sadeníc je kľúčové pre úspešné pestovanie melónov v našich podmienkach. S predpestovaním začnite zhruba na konci marca alebo v apríli. Semienka umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Predpestovanie silných priesad trvá zhruba šesť týždňov.

Substrát získame, ak zmiešame polovicu kompostovanej pôdy so štvrtinou rašeliny a štvrtinou piesku a všetko na pare alebo v rúre prehrejeme. Vlhkosť substrátu udržiavajte rosením, prípadne prekrytím fóliou až do vzídenia. Keď rastlinky rozvinú deložné lístky, tak ich presadíme - najlepšie do rozpojiteľných fóliových zakoreňovačov s priemerom 10 cm, v ktorých sa sadenice jednak dobre vyvíjajú, ale pri ich vysádzaní na stanovište sa ich koreňová sústava neporušuje.

Výsadba sadeníc na stanovište

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky.

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm.

Melónové priesady saďte na voľné hriadky až vtedy, keď bude pôda dostatočne prehriata, teda v druhej polovici mája. Rastliny je vhodné nastlať čiernou netkanou textíliou alebo slamou. Optimálny pestovateľský spon je 120 až 130 x 50 až 60 cm. Hoci priesady pri vysádzaní sú malé, ako lianovité rastliny sa rýchlo rozrastajú.

Starostlivosť o rastliny

Melóny vyžadujú slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pôda by mala byť ľahšia až stredná, výhrevná, veľmi dobre zásobená humusom a bohatá aj na živiny, dobre odburinená a nezamokrená. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Melóny zalievajte aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť.

Hnojenie

S hnojením to vôbec netreba preháňať. Rudolf Luža začal hnojiť, až keď rastliny začali nahadzovať kvety. Pri vysádzaní dal do zeminy vyzretý substrát zo slepačieho trusu. Opäť pohnojil slepačincami zriedenými s vodou 1:10 až keď rastliny nahadzovali kvety. Po hnojení ešte poplieva, až kým voda neodteká. Potom hnojenie opakuje každé dva-tri týždne. Po čase, keď časť melónov je odzretá, pridá rastlinám lyžičku cereritu a lyžičku síranu draselného. Rozpustí v dvojlitrovej fľaši a naleje ku koreňu. Síran draselný je na výživu tkaniva a na sladkosť plodov.

Zavlažovanie

Závlahy by sa mali realizovať podmokom primeranou intenzitou bez rozbahnenia pôdy (následný pôdny prísušok je škodlivý) a mali by byť rovnomerne dávkované podľa klimatickej situácie. Závlahová voda by mala mať aspoň teplotu danej pôdy, a preto si ju zohrievame napríklad v sudoch na slnku, prípadne aj priamo vo fóliovníku. Zo začiatku zalievajte 2 x 5 l vody ku koreňu týždenne. Keď rastliny nahodia plody, tak 2 x týždenne 10l vody ku koreňu, pri suchom počasí aj 4-5 krát do týždňa. Rudolf Luža dáva prednosť odstátej, teplej vode.

Opelenie

Melóny nie sú partenokarpické - plody sa nevytvárajú bez oplodnenia. Preto keď nie sú v blízkosti včely alebo iný hmyz, opeľujeme ručne. Vtedy vytvorené naplno kvitnúce samičie kvety treba opeľovať samčím kvetom tak, že z čerstvo zobratého samčieho kvetu odstránime korunné lístky, aby tyčinky boli prístupné a opatrne nimi potierame bliznu samičieho kvetu. Ak to neurobíme, neopelené kvety opadávajú, vzrast rastlín je veľmi bujný bez vytvorenia plodov.

Zaštipovanie

Cukrové melóny je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom. Pri vertikálnom pestovaní môžete nechať jednu hlavnú stonku vyrastať ako oporu, potom tvarovať bočné výhonky vodorovne a po vytvorení siedmich až deviatich listov zaštipnúť končeky, aby ste podporili rozvoj kvitnúcich výhonkov. Alternatívne, keď má mladá rastlina päť listov, môžete odštipnúť rastúcu špičku, aby ste podporili bočné výhonky.

Keď sa objavia, ponechajte štyri najsilnejšie a všetky ostatné odstráňte. Tieto výhonky potom môžete uchytiť na podpery alebo sa môžu ťahať po zemi. Obmedzenie počtu melónov na rastlinu pomáha zabezpečiť, aby plody dorástli do primeranej veľkosti a dobre dozreli. Zamerajte sa na štyri až šesť plodov v skleníkovej rastline a až štyri na vonkajšej, čo je zvyčajne maximálny počet, ktorý dozrie do konca sezóny.

Štepenie melónov

Zaujímavý spôsob, ako melónom zvýšiť ich vitalitu a odolnosť jednak voči chorobám, ale aj trochu znížiť ich vysoko tepelné nároky (vhodné to je pre tepelne menej priaznivé polohy), je naštepiť ich klíčiace rastlinky na tekvicu figolistú (Cucurbita ficifolia), ktorá má aj bohatší koreňový systém, a teda i vyššiu plodnosť.

Rastlinkám v štádiu prvých pravých lístkov asi 1,5 cm pod nimi šikmo žiletkou narežeme obe stonky a zasunieme ich zárezy do seba, oviažeme staniolom alebo umelohmotnou páskou a zasadíme do zakoreňovača. Zrastanie trvá asi 10 dní. Po tomto čase odrežeme vrchnú časť tekvice nad zrastom. Iným, možno jednoduchším spôsobom je štepenie do klínka.

Podľa Rudolfa Lužu sa dá štepiť melón do tekvice rôznymi spôsobmi:

• Nastred: Odreže sa vrch tekvice, ale len po klíčne listy a vrch melóna sa do špica zareže. Urobí sa tam dierka a vloží sa do tekvice.
• Spájanie: Odreže sa šikmo dole na tekvici tak, že jeden list ostane aj s koreňom, to iste na melóne, ale bez koreňa. Potom sa priložia k sebe a spojí sa sponkou.
• Zárez: Zasadíte melón a tekvicu vedľa seba. Urobíte zárez do jedného, do druhého (do rázštepu). A tie špice do seba takto zapasujú. To je taký najistejší spôsob, lebo aj jedno žije na koreni, aj druhé žije na koreni a máte čas, kým sa to chytí a potom odstrihnete melón od koreňa.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Červené melóny netrpia žiadnymi chorobami. Žlté áno, tie chytá múčnatka, na tú Rudolf Luža používa Thiovit jet. Hneď po prvých príznakoch treba listy postriekať. Tie napadnuté zoschnú a nové ju už nemajú. Inak melóny nenapáda nič, okrem slizniakov, tým dáva na celtu metarex. Vošky áno, aj mravce, tie ich tam vozia. Vošky väčšinou napadnú len tie listy, ktoré sú pri koreni. Tie potom odtrhne a zahodí. Zaujímavé je, že v boji s voškami mu pomáha tabak. Jednoducho sa tam prilepia a rastlina ich už potom nepustí, vylučuje takú lepkavú hmotu. Mravce postrieka na chodníku, kde majú chodbičku a sú K.O.

Ďalšie bežné problémy a ich riešenia:

• Múčnatka: plesňové ochorenie, ktoré spôsobuje biele fľaky na spodných častiach listov rastliny.
• Antraknóza (Colletotrichum orbiculare): je hubové ochorenie, ktoré spôsobuje tmavohnedé alebo čierne bodky na povrchu listov. Infikované listy môžu zožltnúť a potom opadnúť.
• Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae): je jedným z najbežnejších rastlinných patogénov. Do rastliny vstupuje cez rany alebo prirodzené otvory a tam sa množí.
• Roztoče: veľký škodca, ktorý spôsobuje najmä žltnutie a vysychanie listov, ktoré sa zväčšia a spadnú z rastliny.
• Vošky: malý hmyz, ktorý vyciciava tekutiny z listov a nových výhonkov. To oslabí rastlinu ako celok. Vošky tiež vytvárajú lepkavú tekutinu, ktorá pokrýva listy a láka ďalších škodcov a hmyz.

Zber úrody

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Zrelému melónu začne žltnúť spodok. Najskôr je biely, potom žltne. Dobrým indikátorom zrelosti je aj to, že melónu zoschne nie stopka, to by bol už melón dávno prezretý, ale fúz. Tesne nad stopkou plodu. Stopka je zelená stále. Dokonca z nej tečie aj voda, keď praskne pri tom, ako ten melón trhám preč.

tags: #pestovanie #cukroveho #melona

Populárne príspevky:

• Kreslenie javorového listu krok za krokom
• Objavte krásu japonských stromov
• Možnosti parkovania v Banskej Štiavnici
• Starostlivosť o citrónový muškát
• Kde nájsť krásu a smútok v kvetoch